Biblické príbehy o Ježišovi sú podstatným zdrojom viery kresťanov (okrem údajných zjavení a osobných zážitkov na nezistiteľnej úrovni). Niet nad dobré čítanie. Napínavé, poučné či zábavné. Kresťanské knihy dokážu viac než len pomôcť so štúdiom Písma.
Knihy totiž vedia krásne prehriať priestor, a kvalitné kresťanské knihy - naozaj dobrá náboženská literatúra - to dokážu aj s mysľou, ktorú unavila zima alebo smútok.
Biblia v strednom formáte s biblickými mapami je Sväté písmo, ktoré obsahuje všetky knihy Starého a Nového zákona. Text je členený do dvoch stĺpcov, poznámky sa nachádzajú naspodku strany. S rozmermi 13,9 x 20,6 cm a hrúbkou chrbátika 4,5 cm môže byť kniha menej praktická na prenášanie (napr. pri cestovaní), no hlavný text má väčšie písmo ako pri vreckovom formáte, čo zas umožňuje pohodlnejšie čítanie.
Originalitou tohto vydania je príloha knihy, ktorú tvorí 16 strán s farebnými biblickými mapami na hrubšom papieri, ako má samotné Sväté písmo. Čitateľ má možnosť vybrať si z trojfarebného prevedenia - Bibliu s obálkou v bordovej, tmavomodrej a mentolovej farbe. Odporúčame ako tip na darček pre mladých, birmovancov, i pre dospelých.
Čítajme Sväté písmo každý deň, pretože, ako hovorí svätý Hieronym, „kto nepozná Písmo, nepozná Krista“.
V poslednom príspevku som písal o tom, ako sa príbehy o Ježišovi desiatky rokov ústne tradovali medzi prvými kresťanmi a aké rôznorodé názory na Ježiša vznikali v priebehu tak dlhej doby. To všetko až po dobu, kedy sa začali príbehy spisovať, teda ca. 40 až 65 rokov po udalostiach (pri biblických knihách).
Ak zacitujete nejaký verš z Biblie (je jedno z ktorého Zákona) a verš vyznieva pozitívne, vyronia veriaci slzu šťastia nad dokonalosťou Božieho slova. Predstavte si, že by ste sa narodili ako hinduisti 🕉️ a žili by ste v prostredí južnej Indie. Od narodenia by Vám hovorili o pravde védskych spisov a hlavne dokonalosti knihy Bhagavadgíta. Chodili by ste do chrámu zasväteného Višnuovi 🛕 a doma mali sošku boha Ganéša.
Prečo majú katolíci a protestanti vo svojich Bibliách rôzne knihy?
Aby sme mohli správne pochopiť obsah a posolstvo jednotlivých kníh a celej Biblie, musíme sa aspoň stručne zoznámiť s jej históriou. Každá z biblických kníh bola napísaná v určitej dobe, v určitom kultúrnom a politickom ovzduší a rieši mnohé problémy svojej doby. Okrem toho potom všetky biblické knihy riešia základné ľudské otázky, postupne odhaľujú podstatu problémov, do ktorých sa dostalo ľudstvo, a ukazujú, aké riešenie má Boh a ako ich uskutočňuje.
V Biblii zvlášť výrazne vyniká veľký zápas dvoch mocností a síl - dobra a zla - ktorý sa odohráva v srdciach jednotlivých ľudí, medzi ľuďmi aj v medzinárodnom a kozmickom meradle. Avšak Biblia neopisuje iba situáciu z pozície nezaujatého pozorovateľa, ide o opis Božieho aktívneho konania v prospech dobra, k záchrane človeka a definitívnemu zničeniu zla.
Biblia teda nie je iba popisom dejín - stojí nad nimi, predpovedá ľudské dejiny - a jej proroctvá sa veľmi presne plnia, posolstvo Biblie nemôže zmariť ani najkrutejší nepriateľ ľudí - smrť. „Lebo ja znám myšlienky, ktoré myslím o vás, hovorí Hospodin, myšlienky pokoja a nie zlého, aby som vám dal šťastnú budúcnosť a vaše očakávanie. Budete ma vzývať a pôjdete a budete sa mi modliť, a vyslyším vás. A budete ma hľadať a nájdete, keď sa po mne budete dopytovať celým svojím srdcom. Pies.
Dodnes sa nám zachovalo veľa starých a vzácnych rukopisov Starého a Nového zákona, ktoré sú uložené v mnohých múzeách celého sveta. Okrem historickej ceny majú pre nás nesmierny význam v tom, že potvrdzujú vierohodnosť biblického textu.
Žiadna iná staroveká kniha nie je doložená toľkými spoľahlivými textami a prekladmi ako Biblia.“ (F. F. Bruce). Je pozoruhodné, že text Biblie bol uchovaný a overený toľkým starými rukopismi. Žiadna iná kniha na svete nebola tak dlho a intenzívne prenasledovaná, zakazovaná, zosmiešňovaná, proti, žiadnej inej knihe a jej učeniu neboli použité tak dôkladné - „vedecké“ metódy boja ako proti Biblii.
A predsa sa ľuďom počas dejín ani dnes nepodarilo Bibliu zničiť a jej učenie zdiskreditovať. Naopak, rad skutočne objektívnych vedeckých disciplín - archeológia, história, lingvistika, geológia a filozofia - dokazujú pravdivosť učenie Písma.
Keď Ježiš Kristus vysvetľoval svojim učeníkom starozákonné proroctvá, ktoré sa vzťahovali na neho, povedal im: „To je vám tak ťažké uveriť tomu, čo hovorili proroci?
Dodnes bolo nájdených približne 3000 rukopisov celých biblických kníh alebo jej fragmentov. Odborníci, ktorí sa zaoberajú výskumom biblického textu, zistili, že v jednotlivých rukopisoch je rad zamenených slov alebo písmen.
Tieto chyby, vzniknuté nesprávnou výslovnosťou predčítavateľov či nepozornosťou odpisovači sú však natoľko nepodstatné, že sa vlastného obsahu textu vážnejšie vôbec nedotkli. Význačný odborník, Filip Schaff, sa zmieňuje asi o 400 chybách v texte, z ktorých asi 50 je podstatnejších.
Avšak „ani jedna z nich nezmenila podstatný bod viery či mravný záväzok, pretože tie sú podoprené radou ďalších, jasných pasáží Biblie a celým jej kontextom“ (Porovnanie gréckeho a anglického textu, str. Títo textoví odborníci porovnávaním najrôznejších rukopisov zostavili najvernejšiu predlohu, z ktorej sa obstarávajú preklady do jednotlivých jazykov.
Iný biblický bádateľ, Frederic Kenyon, na záver takéhoto výskumu povedal, že „štúdium a všetky výsledky tejto komparatívnej práce posilnili vierohodnosť biblického textu, takže môžeme vziať do rúk Bibliu s istotou, že držíme pravé Božie slovo“. (Príbeh Biblie, str.
Začiatkom 19. storočia, keď sa mnoho ľudí chcelo oslobodiť od všetkého „dedičstva“ minulosti, sa mnoho vzdelaných učencov postavilo proti Biblii. Začali spochybňovať mnoho skutočností, o ktorých Biblia písala s úplnou istotou. Táto vlna skepticizmu zasiahla mnohých kresťanov, ktorí si začali klásť otázky o spoľahlivosti Biblie. Útok na Bibliu začal - a kresťanstvo začalo opúšťať pozície.
Stredný Východ - miesto kde sa zrodila Biblia, kolíska veľkých starovekých civilizácií, kde sa vystriedali mnohé ríše: Egypt, Asýrie, Babylon, Perzia … Počas storočí, ako ríše zanikali, sa z Orientu stávalo veľké, pieskom zasypané múzeum. Míňali sa tisícročia, ale pod pieskom sa zastavil čas.
Kritici Biblie sa sústredili najmä na niekoľko bodov učenie Biblie. To všetko boli vážne námietky a vyžadovali seriózne odpovede a dôkazy.
Približne v rovnakej dobe, keď kritici obviňovali Bibliu, sa pozvoľna začal rodiť jeden z najmladších vedných odborov - archeológia. Učenci začali organizovať bádateľské expedície, ktoré v biblických krajinách hľadali miesta možných vykopávok. Začala archeologická horúčka, podnietená okrajovo možno zberateľskou vášňou. Každý národ, každá väčšia univerzita vyslala do krajín Orientu svoju expedíciu, aby objavila kapitolu zašlej slávy niektorej civilizácie staroveku.
Okrem zlata, sôch, váz a iných predmetov sa čoraz častejšie začali objavovať papyrusy a hlinené tabuľky písané neznámym písmom. Avšak Boh pozná svoj čas. Biblia, jeho kniha, sa stala terčom ľudského posmechu. Bolo nutné ju obhájiť.
Ten prvý našiel francúzsky inžinier Broussard v Egypte: bol to známy kameň z Rozety, trojjazyčne popísaný obelisk. Jedno písmo bolo egyptskej, obrázkové, druhé obyčajným egyptským jazykom a tretie grécke.
Rosettská doska
Asi 300 km južne od Káhiry boli nájdené tabuľky, ktoré obsahovali list jedného poddaného miestneho vládcu, ktorý sa obracia o pomoc k faraónovi Amenhotepovi III. V Susan, 250 km východne od Babylonu, bol nájdený čierny obelisk kráľa Chamurabiho, súčasníka Abraháma.
Južne od Ninive bádatelia od r. 1925 do r. 1941 našli tisíce hlinených tabuliek z 15. storočia pr. n. l. Spolu s ďalšími tabuľkami z mesta Mari nám líčia život ľudí v dobe patriarchov. Tabuľky, objavené v severnej Sýrii v r. 1929, známe pod termínom tabuľky z Ras Samra, nám osvetľujú náboženské kulty doby, kedy sa Izraelčania usídlili v Kanaáne. Kananejské národy vyznávali mnohobožstva a svojich bohov uctievali v pohanských a krutých obradoch.
Biblia sa asi štyridsaťkrát zmieňuje o Chetitoch. Po ukončení vykopávok v ich lokalitách bolo uverejnené množstvo kníh, ktoré jednoznačne dokazujú, že tento národ bol mocnú ríšou, ktorá svojho času súperila s Egyptom o nadvládu. K podobným záverom viedli historikov, učencov aj archeológov prieskumy miest, ktoré sa poja s novozákonnými dejinami.
William Mitchell Ramsay bol veľmi vzdelaným a pritom zaprisahaným kritikom Biblie. Rozhodol sa ísť do Malej Ázie a krok po kroku vyvrátiť jej učenie. Vydal sa po ceste, po ktorej išiel apoštol Pavol, a ku svojmu nesmiernemu údivu zistil, že Lukáš, pisateľ knihy Skutky apoštolov, mal vo všetkom pozoruhodnú pravdu.
Pri svojich cestách prestal zhromažďovať dôkazy proti Biblii, ale objavoval dôkazy v jej prospech. Vo svojej knihe „Pavol ako cestovateľ“ napísal: „V príbehoch, ktoré popisoval Lukáš, nenájdeme ani jeden detail nesprávny.
V Biblii však nachádzame ďaleko viac než životné príbehy úspešných ľudí a verne zachytené dejiny. V Biblii máme jedinečný opis toho, kto je Boh, akú má povahu a aký má vzťah k nám, ľuďom. Je teda možné poznať Boha? Keby Boh neurobil prvý krok a nenašiel spôsob, ako komunikovať s ľuďmi, asi by sme Boha nedokázali nikdy poznať.
Boh prebýva v dimenzii, ktorú človek nedokáže svojimi zmyslami obsiahnuť a preskúmať, Biblia ju nazýva „duchovným“ rozmerom. Boh niekedy hovoril s ľuďmi priamo. Niekedy prostredníctvom anjelov, inokedy mali proroci videnie - zvláštny stav tela a mysle, v ktorom vnímali Boží odkaz.
Proroci často ani nerozumeli významu správ, ktoré im Boh oznámil. Inokedy ich písali vlastnými slovami podľa obrazov, ktoré im boli ukázané. Tu hovoríme o vnuknutie, o inšpirácii. Používal Boh pisateľov Biblie len ako „pero“ s ktorého pomocou zaznamenal, čo chcel ľuďom povedať? Mali pisatelia Biblie slobodu vyjadrovania alebo museli presne zaznamenať, čo im Boh povedal?
Vyznávači islamu veria, že Mohamed napísal doslovný záznam zjavenia Alaha, a preto korán nemôže byť prekladaný do iných jazykov. Kresťania veria, že Biblia je skutočne Božím posolstvom, Božou knihou, ktorú však napísali ľudia inšpirovaní Bohom. Boh im nechal slobodu výberu slov a myšlienok. Nie je to úžasné, že veľkolepý Boh sa nesnaží vyjadrovať pomocou slov a obrazov, ktorým by sme nerozumeli, ale svoju veľkosť oblieka do ľudských slov a obratov.
Okrem niekoľkých miest, kde je priama Božia reč, Boh nechal pisateľov Biblie, aby všetko vyjadrili vlastnými slovami, niekedy nedokonalými, niekedy aj svoje pocity - a predsa nám, ľuďom, tak blízke. Boh neinšpiroval slová a vety, ale ich pisateľov.
Dôležitú úlohu pri písaní Biblie hrala tretia božská osoba - Duch Svätý.
Nechať sa pri výklade viesť sv.