Odliv mozgov sa stal v poslednom čase témou, ktorá sa zaoberá tým, prečo Slováci a Slovenky nechcú žiť vo svojej rodnej krajine, a či by namiesto úteku nemali radšej zostať a bojovať. Dôvodov na odchod je toľko ako odídených ľudí. Niektorí išli za dobrodružstvom, iní za láskou alebo prácou, ďalší za lepším vzdelaním.
Ako mi v rozhovore povedal Slovák žijúci v Kanade Matúš Macurák, ak ste z mainstreamu, dokážete na Slovensku žiť.
Dôvody, prečo mladí odchádzajú zo Slovenska. CEO školy Skyro
Voľby boli podľa neho referendom o vláde a ukázali, že väčšina ľudí je spokojná. „Takto to presne chcú, chcú, aby sa vláda pomstila veľkým mestám, Bratislave, domnelým liberálom, progresívcom, umierneným konzervatívcom. Ľuďom to zjavne neprekáža. Mňa to až tak neprekvapuje, ale to bude tým, že to prostredie pre mňa bolo celé detstvo a pubertu prirodzené.
Ak by som zostala na Slovensku, nebola by som na tento typ zápasu vybavená hodnotovo a ani vzdelanostne. Moje malomesto svieti najčervenšou červenou, čo znamená, že viac ako 60 percent zúčastnených voličov dalo hlas Pellegrinimu. Odišla som a svet ma naučil pozerať sa na spoločnosť cez inú prizmu.
Mnohí Slováci a Slovenky žijúci v zahraničí, s ktorými som sa rozprávala, nenávisť na Slovensku cítili tiež - či už v takom prostredí vyrastali, alebo sa ich to dotklo iným spôsobom. Barbora Babicová zo Španielska zistila, že sa môže uvoľniť a nemusí byť v strehu, či na ňu niekto nezaútočí preto, lebo je liberálka, a či nebude musieť útoky odrážať. Jana Mackovčáka z Čadce šikanovali už na základnej škole, lebo je gej. V Portugalsku si uvedomil, že môže žiť v krajine, kde naňho nebudú z okoloidúceho auta kričať „buzerant“, kým čaká na autobusovej zastávke. Demografka a vedkyňa Michaela Potančoková odišla do Viedne, kde sa ukázalo, že dokonca ani na úradoch jej nemusia nadávať, ale môžu jej ochotne pomôcť. Lekár Ján Šoltés z Michaloviec po štúdiu narazil na „tvrdú zdravotnícku realitu“ v slovenskej nemocnici a odišiel do Prahy.
Odliv mozgov je obrovský problém. Ako ukázala analýza vlády odborníkov Ľudovíta Ódora, každý, kto začal pracovať minulý rok, prinesie počas svojej celoživotnej kariéry Slovensku 2,8 milióna eur v pridanej hodnote. To je suma, o ktorú krajina prichádza, ak sa tento človek rozhodne odísť do zahraničia, pričom podľa sčítania obyvateľov žilo v roku 2021 v zahraničí 264-tisíc Slovákov. A to sú len tí, ktorí stále majú trvalý alebo prechodný pobyt na Slovensku, čo nemá každý.
Samozrejme, že kvalifikovaných ľudí by na Slovensku udržalo dobré školstvo, pracovné príležitosti, kvalitnejšie zdravotníctvo a všetko, čo vyspelé krajiny majú lepšie než my. Nestane, pretože, po prvé, priveľa ľudí stále vyrastá v prostredí, z ktorého vyjdú hodnotovo nepripravení na život v demokracii a bez kultúrneho kapitálu. Z toho často jednoducho niet úniku.
Mnohé Slovenky a Slováci žijúci v zahraničí mi povedali, že už nedokážu slovenskú politiku sledovať, pretože im je z jej úrovne zle. Bez nenávisti by na Slovensku mnohí radi zostali. Bez nenávisti by mnohí nemuseli odísť, aby morálne vyrástli v zahraničí. Bez nenávisti by sa tí, ktorí odišli, možno vrátili a skúsenosti zo zahraničia by pretavili do pozitívnej zmeny na Slovensku.