Spišské Vlachy, mesto s bohatou históriou, sa pýšia významnými kultúrnymi a náboženskými pamiatkami. Jednou z nich je Katolícky farský kostol sv., ktorý prešiel dlhým vývojom a odzrkadľuje rôzne architektonické štýly a historické obdobia.
Vývoj a prestavby kostola
Pôvodne románsky kostol bol po roku 1434 goticky obnovený. Zachované gotické sieťové rebrové klenby parlerovského typu s bobuľovitou hlavicou s konzolami sú kópie z roku 1875. Vežu kostola upravili začiatkom druhej tretiny 19. storočia.
Interiér a umelecké diela
Stredná prevýšená loď sa do bočných lodí otvára arkádou. Hlavný oltár je rokokový z polovice 18. storočia s obrazom sv. od Ľ. Taryho z roku 1927. V interkolumniách sú rokokové sochy svätcov. Pred oltárom je kovaná rokajová mriežka z polovice 18. storočia. Druhý severný bočný oltár P. Márie je neskorobarokový z polovice 18. storočia s Immaculatou. Severný bočný oltár sv. Michala je z roku 1928. Severný bočný oltár sv. Jozefa s pilastrami a úsekom klasicizujúceho architrávu má nový obraz sv. Jozefa. Južný oltár sv. Jána ev. je klasicistický z polovice 19. storočia s obrazom sv. Jána.
Ďalšie významné prvky interiéru:
- Kazateľnica z polovice 18. storočia so sediacimi evanjelistami.
- Krstiteľnica pochádza z roku 1497, je bronzová s nápisom a datovaním.
- Socha sv. Jána Krstiteľa z polovice 18. storočia s mušľou v ruke.
- Socha Madony je dielom rezbára z okruhu Pavla z Levoče s bohato riasenou bedrovou šatkou.
- Neskorobarokové sochy Mojžiša a svätca sú z 18. storočia.
- Rastlinná gotická ornamentika je z polovice 18. storočia.
- Paténa je s rokajovými kartušami.
- Barokový kalich je z roku 1764, dva klasicistické kalichy sú z 19. storočia.
- Krucifix s barokovým korpusom je z 18. storočia.
Ďalšie historické budovy
Na námestí sa nachádza gotická kaplnka, postavená v 15. storočí s prístavbou v 17. storočí. Časť budovy slúži ako katolícky kostol (tzv.Kaplnka sv.). Budova bola reštaurovaná roku 1886. Skriňový, neskorogotický oltár pochádza z čias okolo roku 1500, s romantickou úpravou roku 1900. Má krídla s maľovanými tabuľami, na ktorých sú postavy: sv. Kataríny, sv. Barbory, sv. Alžbety a sv. Alexandrijskej, štyroch sv. biskupov. Kaplnka sv. bola postavená v 15. storočí, upravená a prefasádovaná v 17. storočí a omietnutá v 20. storočí. V kaplnke sv. je olejomaľba Krst Krista od J.
Kresťanský život v Kolinovciach
V roku 1412 kráľ Žigmund daroval fare Spišské Vlachy obec Kolinovce ako omšovú zakladinu z veľkej cti k sv. Jánovi Krstiteľovi, aby sa denne konala svätá omša za neho a jeho rodičov. Od tej doby môžeme datovať aj korene kresťanského života v obci Kolinovce. V roku 1830 bol postavený malý klasicistický kostolík na kopci ku cti svätého Františka Assiského. V roku 1990 začal realizovať výstavbu nového kostola, ktorého základný kameň posvätil svätý otec Ján Pavol II. 22. apríla 1990 v Bratislave. 26. novembra v roku 1994, biskup Spišskej diecézy Mons. František Tondra pomazal znakom kríža steny úplne nového kostola a zasvätil ho Sedembolestnej Panne Márii.
V suteréne novostavby boli vybudované priestory, využívané na poslednú rozlúčku so zosnulými. Od roku 1998 sa začali využívať voľné priestory aj členmi spoločenstva eRko - Hnutie kresťanských spoločenstiev detí. V starom kostolíku sa v dnešnej dobe konajú bohoslužby iba na sviatok sv. Františka Assiského.
V roku 1946 sa v Kolinovciach utvorila autonómna cirkevná obec a bol zvolený pravidelný cirkevný výbor na čele s kurátorom Jozefom Novákom. Už v máji bola pozvaná firma Július Guna k oprave organu, ktorého oprava sa hradila z fondu Dr. Pavla Doľáka. Vykonala sa nová vonkajšia omietka a interiér kostola bol kompletne vymaľovaný. V roku 1946 bolo v obci 572 katolíkov. Z týchto dôvodov sa stali priestory kostola už stiesnené a tak na návrh Brandobura sa veriaci rozhodli postaviť chór. 4. júla sa pri slávnostnej svätej omši konala posviacka chóru a zároveň aj orgánu.
Počas prázdnin sa organizujú detské eRko tábory. Obnovila sa tradícia koledovania z ktorého finančný výnos sa každoročne venuje na „Dobrú novinu“.
Osobnosti zasväteného života
- Sestra Petra z rádu sv. Bazila Veľkého, občianskym menom Albína Nováková, sa narodila v Kolinovciach.
- Eduard Novák, brat sestry Petry, bol v roku 1995 vysvätený za kňaza gréckokatolíckeho vierovyznania a pôsobí ako gréckokatolícky farár v Trebišove.
- Ján Bystriansky je správcom Univerzitného pastoračného centra na Katolíckej univerzite v Ružomberku.
Ján Bystriansky hovorí, že hory sú pre neho miesto, kde je bližšie k Bohu. V každom ročnom období ho udivujú svojou krásou, veľkoleposťou, jedinečnosťou. Cíti v nich veľkú slobodu, Božiu prítomnosť a dobrotu. Do prírody sa dostane najmä v čase dovolenky, cez skúškové obdobie či cez prázdniny, keď študenti odídu domov a má aspoň trochu voľného času.
Evanjelici na Spiši
Aj na Spiši bolo svetlo evanjelia ako ho hlásal Luther s nadšením privítané. Obec za obcou vstupovali do znovuzrodenej cirkvi Kristovej. Už v roku 1531 pôsobil v reformačnom duchu Mathias Kunsch, farár v Spišskom Podhradí, ktorý v bezprostrednej blízkosti Spišskej kapituly neochvejne vystúpil proti panne Márii ako prostredníčke, ako aj proti učeniu o jej nepoškvrnenom počatí. Koch bol spolutvorcom Vierovyznania spolu s Valentínom Grossmanom, farárom zo Spišskej Novej Vsi, na ktorom sa uznieslo cirkevné Bratstvo 24 spišských miest. Najprv bol zvolený za konseniora a 6. 11. 1578 za seniora Bratstva.
Počas jeho pôsobenia v Spišskom Podhradí bol na náklady mešťana Leonarda Reppicha a jeho manželky Alžbety rozšírený farský kostol na severnej strane. Jeden z najhorších nepriateľov evanjelikov bol Spišský prepošt Georg Barschony. Na jeho popud bol vedený posledný a rozhodujúci úder proti prívržencom čistého učenia. Dňa 30. 4. 1647 boli pred „miešaný súd“ postavení všetci evanjelickí duchovní, ktorí pôsobili v 13. spišských mestách a tiež tí, ktorí sa tam utiekali.
V roku 1862 sa stal evanjelickým farárom v Spišskom Podhradí. Lubomirsky nariadil, podľa ktorého bolo povolené v 13. mestách slobodné vierovyznanie s jedným modlitebným domom, ako aj používanie zvonov a spievanie pri pohreboch. Podhradčania ihneď využili toto privilégium a kúpili od mäsiarskeho cechu, od Jána Gierga, drevený dom zvaný Prokopyovský dom pre kostolné účely v cene 541 Florénov. V dekréte z 22. 8. 1703 bolo nariadené konfiškovať evanjelikom všetky modlitebné domy a zakázané vykonávanie náboženských obradov.
V roku 1759 dostali podhradskí evanjelici od grófa Heinricha Brühla, vtedajšieho poľského starostu a zároveň prvého ministra poľského kráľa, ktorý bol dobrosrdečný, dal povolenie postaviť na mieste doterajšieho chatrného modlitebného kostola nový, ale tiež len drevený modlitebný dom. Šľachetný a veľmi srdečný Jozef II. Vyniesol 20. 10. 1781 Tolerančný patent. Podľa tohto nariadenia udelil evanjelikom všetkých miest, kde žilo viac ako 100 rodín povolenie vykonávať bohoslužby vo vlastnom modlitebnom dome, udelil evanjelickým duchovným týchto miest viesť vlastné matriky - v Spišskom Podhradí sa tak stalo v r. 1783.
Dňa 22. 10. 1799 bol položený základný kameň nového kostola. Kostol stavali 9 rokov, pretože počas výstavby bolo potrebné prekonať ešte mnoho prekážok. Konečne 16. 10. 1808 mohol byť nový chrám Boží slávnostne vysvätený. Namiesto starej školy bola vybudovaná nová fara aj škola. 1. 5. 1822 boli budovy slávnostne odovzdané svojmu účelu. V roku 1823 bol vedľa kostola postavený stojan pre zvon a namiesto starého zvončeka, bol zakúpený a za plesania zavesený nový zvon za 1 081 Florénov.
V roku 1828 sa prebudilo v evanjelikoch veľké želanie pribudovať ku kostolu štylisticky primeranú vežu, v ktorej by našli svoje miesto zvony a súčasne, aby priečelie kostola sa mohlo rozšíriť pre účely výzdoby. 11. 5. 1829 bol položený základný kameň a už v roku 1832 stála aj veža. Náklady na ňu činili 10 664 Florénov. Noc z 19. 4 na 20. 4. 1856 bola pre mesto strašná. V tejto noci vypukol z nepozornosti požiar, ktorý položil väčšiu časť mesta do trosiek a popola. Zvony, ktoré spadli v dôsledku toho, že ich nosníky zhoreli, boli pochované pod troskami. Čoskoro sa evanjelici spamätali zo strašného nešťastia požiaru a pozdvihli sa ako fénix z popola. V r. 1888 spišskopodhradský farár Alexander Szontagh podal žiadosť o začatie opráv vnútra a vonkajšej fasády kostola, ktorý už chátral a to čím skôr a k tomu účelu vytvoril kostolný reštauračný fond. Na schôdzi, ktorá sa konala 31. marca 1901, bola na žiadosť farára prejednaná možnosť ustanovenia Jubilejného kostolného fondu s ohľadom na 100. výročie posvätenia kostola 16. alebo 18. 10. 1908 aby sa doplnilo zariadenie kostola a vonkajšieho obnovenia chrámu Božieho.
Znovuposvätenie zrenovovaného kostola previedol senior Albert Kubecher a slávnostne kázal Géza Korbely z Prešova. Zastúpené boli okrem magistrátu mesta aj všetky cirkvi a spoločenské stavy. Cirkevný zbor Spišské Podhradie zanikol odchodom Nemcov v r.