História a súčasnosť Kostola sv. Augustína a Kostola sv. Rity v Košiciach

Na jednom z najvyššie položených miest v Košiciach, na kopci medzi sídliskom Dargovských hrdinov (Furčou) a Košickou Novou Vsou, sa nachádza Kostol svätej Rity a Kláštor svätého Augustína. Kostol svätej Rity bol postavený pri Kláštore svätého Augustína v Košiciach.

Nový svätostánok, hoci ešte nie je úplne dokončený, už teraz púta pozornosť svojou kupolou, ktorá sa týči nad krajinou. Ak všetko pôjde podľa plánu, kostol by mal byť dokončený v blízkej budúcnosti. Už teraz je zrejmé, že ide o modernú stavbu s kruhovým pôdorysom, navrhnutú architektom Jánom Zajacom.

Kostol sv. Ladislava v Košickej Novej Vsi

Interiér a relikvie

Vnútri kostola sa nachádza viacero nezávislých priestorov. Okrem hlavného sektora pre 180 veriacich je tu aj kaplnka, ktorá umožňuje konanie nezávislých aktivít. Významným prvkom je aj podzemný priestor, kde sú uložené ostatky sv. Rity, typickej svätice augustiniánov. Práve relikvie dodávajú tomuto kostolu na výnimočnosti.

Kostol svätej Rity v Košiciach, moderný kruhovitý chrám, posvätil v roku 2018 košický pomocný biskup Marek Forgáč za prítomnosti opátky Kláštora svätej Rity v Cascii sr. Márie Rózy Bernardinis. Dielo architekta Jána Zajaca zaujme zlatým pásom v oltárnej časti, ktorý vyúsťuje do svetlíka, aby veriacim pripomínal, že Kristus je svetlo sveta. Samotný zlatý pás zase vyjadruje myšlienku svätého Augustína, že spoločenstvo má byť jedno srdce a jedna duša v Bohu.

Zlatý svätostánok je zasadený do zlatého pásu, ktorý akoby stúpal do neba, a hneď vedľa neho sa skvie socha svätej Rity v životnej veľkosti. V podzemí kostola sa nachádza malá kaplnka s relikviami svätej Rity v striebornon pozlátenom relikviári v tvare ruže, ktorý na návrh augustinána otca Pavla Benedika vytvorili bratia Massimo a Alessandro Piraniovci z remeselníckej rodiny z Ríma. Ruža je symbolom svätej Rity, ktorý v sebe spája jej lásku (krása ruže) i bolesť (jej tŕne). Tento vzácny dar priniesla na Slovensko 27. apríla 2018 delegácia z Cascie, ktorej členmi boli arcibiskup diecézy Mons. Renato Boccardo, rektor Baziliky svätej Rity Bernardino Pinciaroli, primátor Cascie Mario De Carolis a ďalší hostia z Talianska. Relikviár bol slávnostne odovzdaný priorovi kláštora P. Jurajovi Pigulovi za prítomnosti emeritného košického arcibiskupa Mons.

Ľudia z Košíc a okolia i celého Slovenska prichádzajú do tohto kostola, aby sa modlili za svoje rodiny a načerpali silu, ktorá plynie z príkladu života svätej Rity.

Život svätej Rity

Svätá Rita sa narodila v roku 1381 v Roccaporene a zomrela 22. mája 1457. Svätá Rita sa na Slovensku teší mimoriadnej obľube. Dôkazom toho je nielen úcta veriacich, ale aj časté pobožnosti či púte na počesť tejto veľkej svätice.

V šestnástich rokoch sa vydala za Pavla di Ferdinando Mancini, mladíka dobre založeného, ale hnevlivej povahy. Mali spolu dvoch synov. Život manželky a matky bol otrasený vraždou manžela, zabitého pre rodové spory. Rita odpustila všetkým tým, čo jej spôsobili bolesť. Synovia, naopak, ovplyvnení prostredím a rodinou, boli pohnutí k pomste. Matka, aby zabránila krutosti, žiadala od Boha radšej ich smrť, než aby sa poškvrnili krvou. Obaja zomreli pre chorobu v mladom veku.

Vdova Rita dokázala dosiahnuť uzmierenie pre obidve rodiny. Až potom mohla uskutočniť dávnu túžbu a vstúpiť do augustiniánskeho kláštora sv. Márie Magdalény v Cascii. Žila tam 40 rokov, slúžiac Bohu a blížnym s ušľachtilou radosťou a pozornosťou voči ich ťažkostiam.

Bola uctievaná ako svätá hneď po smrti. Rita bola uložená do skromnej truhly a kláštor sa hneď po pohrebných obradoch stal cieľom nepretržitého putovania veriacich. V roku 1628 ju vyhlásili za blahoslavenú a v roku 1900 za svätú. Sv. Rita z Casie, patrónka „nemožných“ prípadov, sa vzýva pri beznádejných situáciách. Už počas života sa v nej Boh oslávil zázrakmi.

Augustiniáni v Košiciach

Veru, tento rehoľný rád, ktorý založil sv. Augustín a patrí k najstarším na svete, už máme aj v Košiciach. Máme však aj indíciu, že v dávnejšej minulosti istý augustinián v Košiciach pobudol. A sú tu o to vzácnejší, že už nikde inde na Slovensku sa nevyskytujú. Ba dokonca v Košickej Novej Vsi je najvýchodnejšie položený augustiniánsky kláštor v Európe.

Úctu k svätej Rite začali augustiniáni (P. Pavol Benedik a P. Angelo Lemme) šíriť na Slovensku hneď po Nežnej revolúcii. Počnúc letnými mesiacmi v roku 1990 dávali duchovné obnovy v slovenských farnostiach a organizovali rôzne púte, pri ktorých rozprávali o Cascii - mieste, kde sa milióny pútnikov chodia modliť k svätej Rite a prosiť za seba a svojich drahých.

V roku 1995 sa augustiniáni usídlili v Košiciach a kázanie o svätej Rite prerástlo do pravidelných pobožností v podobe 15 štvrtkov svätej Rity či slávenia jej sviatku v Kostole svätej Anny v Ťahanovciach, ktorý bol najbližšie k provizórnemu kláštoru na Kostolianskej ulici. Aj v rámci misií odznelo veľa kázní o živote a spiritualite svätej Rity a tá sa stávala čoraz obľúbenejšou i vďaka originálnemu ruženčeku svätej Rity z Cascie so siedmimi tajomstvami, rôznym publikáciám (3 novény, 15 štvrtkov, 7 cností a pod.) a devocionáliám.

V súčasnosti má komunita šiestich stabilných členov. Najznámejším je P. Pavol Benedik, sakristián sv. Otca Františka vo Vatikáne. Predstaveným na Slovensku je P.

Veriacim i laikom Košických augustiniánov môžete nateraz spočítať na prstoch jednej ruky. Je ich presne päť. No ich kláštor nezíva prázdnotou. Prichádzajú sem manželské páry, ľudia na oddych, duchovné cvičenia, môžu sa v ňom ubytovať i laici.

Košickí augustiniáni sú priamo podriadení Vatikánu, a tak majú Košice vďaka ním zas o jedno puto viac s týmto malým štátom i taliančinou. Na Slovensku máme jedinú stabilnú komunitu v Košiciach od roku 1995. Zakladateľom boli o. Pavol Benedik a o.

Sme rehoľníci augustiniáni stále hľadajúci neúnavne Boha spoločne, žijeme v modlitbe, priateľstve a v službe Cirkvi. Chceme realizovať ideál sv. Augustína.

Rehoľníci „augustiniáni“ sú stále hľadajúci neúnavne Boha spoločne, žijú v modlitbe, priateľstve a v službe Cirkvi. Chcú realizovať ideál sv. Augustína. Nasledujeme Ježiša z Nazareta, jemu odovzdávame naše srdcia a otvárame dvere našich sŕdc pre všetkých mužov a ženy, špeciálne pre tých, ktorí to najviac potrebujú.

Kostol sv. Ladislava v Košickej Novej Vsi

Košická Nová Ves má okrem nádherného neorománskeho kostola sv. Ladislava z roku 1925 od architekta Jozefa Wirtha, aký jej môže závidieť kdektorá iná mestská časť, už aj kostol číslo dva. Košická Nová Ves datuje svoj vznik k písomnej zmienke, ktorá poukzuje na výstavbu tunajšieho Kostola sv. Ladislava. Svedčí o tom aj jeden z najstarších dokumentov viažucich sa k histórii Košickej Novej Vsi a objektu kostola sv. Ladislava.

V zápise z kanonickej vizitácie, ktorú v roku 1771 vykonal jageský biskup Karol Eszterházy sa konštatuje: „Na usadlosti Košická Nová Ves (Cassa-Ujfalu) je farský kostol. Ten bol postavený z kameňov dozaista v roku 1297. Oprava sa previedla v roku 1510, kto však postavil tento kostol sa nevie. Kostol bol zasvätený sv. Ladislavovi, uhorskému kráľovi.

Druhým závažným dokumentom, ktorý potvrdzuje starobylosť kostola i obce, je súpis desiatkov, ktoré vyberal pápežský legát Ruffinus pápeža Jána XXII z Avignonu v rokoch 1317 až 1337. Kostol, ktorého patrónom bolo mesto Košice, bol rozšírený a upravovaný v roku 1510 v neskorogotickom štýle. V tom čase pribudla do vybavenia chrámu aj neskorogotická socha Madony zo začiatku 16. storočia.

V rokoch 1925-29 tu preto na mieste starého kostola postavili nový chrám v neorománskom štýle orientovaný novým presbytériom na severozápad. Autorom projektu bol košický staviteľ Július Wirth. Tá bola funkčne premenená na bočnú kaplnku.

Na pôvodný kostol ostala pamiatka na východnej strane nového sakrálneho objektu, časť pôvodného gotického presbytéria (svätyne), ktorá tvorí uzáver a je zaklenutá hrebienkovou klenbou. Okrem toho bolo zachovaných niekoľko pôvodných stavebných detailov. V novostavbe sekundárne umiestnili neskorogotický portál s pretínavými prútmi z čias okolo roku 1510. Nová sakrálna stavba má centrálny pôdorys. Hlavná časť je zaklenutá krížovou klenbou. Bočné priestory majú valené klenby. Fasáda kostola má neorománske prvky.

Kostol v roku 1945 vymaľoval figurálnymi nástennými maľbami Viktora Smolka. Hlavný oltár bol z rokov 1940 - 1944 a v dolnej časti mal travertínovú arkádu s postavami cherubínov. Nad ňou na vyvýšenom podstavci bola socha sv. Ladislava od F. Cibalu. Kazateľnica bola z roku 1948, mramorová s reliéfmi na parapete od F. Cibalu.

Z pôvodného zariadenia sa zachovala iba socha Madony zo začiatku 16. storočia od prešovského rezbára J. Weissa a nachádza sa v múzeu v Budapešti. Obraz sv. Jána Nepomuckého, v bočnej lodi, pochádza z polovice 18. storočia. Je to olejomaľba v pôvodnom rokokovom ráme.

Celý kostol bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku v roku 1982. Opravou prešiel objekt v rokoch 1999 - 2001. Po ukončení prác bol kostol slávnostne požehnaný košickým biskupom Alojzom Tkáčom.

Na fotografiách je zaznamený vzhľad kostola, ktorý neskôr zanikol. Fotografie ukazujú stavbu architektonicky jednoduchú, rustikálne pôsobiaci dedinský kostol s výraznými nárožnými opornými piliermi.

Oproti dnešnému kostolu mal liturgicky správnu stavebnú orientáciu - svätyňa bola obrátená na východnú stranu. Stál naprieč ulice a vchod doň bol zo západnej strany. Kratšie okno na južnom konci kostola dosvedčuje existenciu chóru v interiéri. Fotografie z konca 19. storočia ukazujú malú drevenú vežičku na hrebeni strechy a ošarpaný vzhľad fasády. Novšie fotografie už vežičku neukazujú, ale kostol je pekne vybielený. Svoju podobu stavba menila až do konca svojej existencie a farníci ju starostlivo udržiavali.

Starý kostol už svojou kapacitou nevyhovoval, a je tiež možné, že stále bohatšej a ľudnatejšej obci sa už nezdal primerane reprezentatívny. K doterajšej hmote stavby pristavali novú, väčšiu loď s masívnymi opornými piliermi. V roku 1494 odliali nový zvon. Investovalo sa aj do nového zariadenia interiéru. Meno staviteľa úprav kostola sa nezachovalo. Rozšírenie kostola prebehlo okolo roku 1510 a bolo nesporne nákladnou akciou, ktorú pre svoju dedinu financovala podľa dobových záznamov priamo košická mestská rada.

V rokoch 1971 - 1972 bolo postavené oplotenie pri kostole. V rokoch 1991 - 1995 bola postavená nová fara, inštalované podlahové kúrenie a zveľadené nádvorie okolo kostola. V rokoch 1999 - 2001 prebehla rekonštrukcia interiéru kostola, výstavba nového oltára, čiastočná interiérová výmaľba a generálna oprava organu. Demontovala sa kazateľnica, reliéfy, ktoré sa na nej nachádzali, sú umiestnené na pilieroch.

Kostol potom vysvätil košický biskup Alojz Tkáč, ktorý sa po roku 1995, keď bola diecéza povýšená na arcidiecézu, stal prvým košickým arcibiskupom. V roku 2006 sa uskutočnila rekonštrukcia strechy sakrálneho objektu. Stav kostola je veľmi dobrý. Slúži svojmu účelu. Stojí v juhovýchodnej časti obce.

Predkovia Novovešťanov si za patróna svojho kostola a tým aj obce vybrali svätého Ladislava, jedného z prvých arpádovských kráľov, rytiera, diplomata a upevňovateľa kresťanstva v ranouhorskom štáte. Bol to úspešný kráľ a obľúbený svätec, najmä na východnom Slovensku (hornom Uhorsku).Patrocínium svätého Ladislava sa svätilo aj v Košiciach. Na hornom predmestí (dnes Kmeťova ulica) stál už od stredoveku kostol svätého Ladislava a je dosť možné, že pri zakladaní Košickej Novej Vsi bolo toto patrocínium pre osadníkov inšpiráciou.

tags: #movy #kostol #augustina #v #kosiciach