Biblia: Literárny druh a žáner

Problematikou literárnych druhov a žánrov sa zaoberá literárnovedná disciplína genológia.

Literárne druhy

Literárne diela sa tradične delia na tri základné druhy: lyriku, epiku a drámu. Každý z týchto druhov má svoje špecifické charakteristiky a žánre.

Lyrika

Lyrika je literárny druh, ktorý nemá dej (alebo má iba náznak deja). Nie sú v ňom prítomné postavy - prítomný je lyrický subjekt/lyrický hrdina, ktorý vypovedá za autora, často splýva s autorom. Uvažuje o svete, vyjadruje myšlienky, city, pocity, názory.

Lyrický text je vo verši (najčastejšie v neúplnom riadku), realizuje sa básnickými (poetickými prostriedkami - metaforickosť). Ďalším charakteristickým znakom je monologickosť - jednotlivé motívy básne sú k sebe len priradené, nie je dôležité, v akom čase či v akom slede za sebou nasledujú, nerešpektuje sa princíp kauzality (príčina, dôsledok).

Lyrické žánre:

  • Elégia/žalospev - lyrická básnická skladba smútočného obsahu. Smútočná báseň vyjadrujúca bôľ a žiaľ, obsahuje prvky úvahovosti a melanchólie.
  • Epigram - krátka báseň, ktorá stručne vyjadruje nejakú výstižnú myšlienku, životnú pravdu.
  • Idyla (slovenský termín selanka) - menší lyrickoepický útvar, ktorý ospevuje harmonický život vo vidieckom prostredí, prikrášľuje skutočnosť.
  • Óda - oslavná, radostná lyrická báseň na počesť niekoho.
  • Hymnus/hymna/chválospev - žánrový variant ódy, oslavná báseň. V súčasnosti ju poznáme v podobe štátnej hymny (slávnostná pieseň oficiálneho charakteru).
  • Pásmo - rozsiahla mnohotematická (polytematická) báseň, v ktorej sa strieda viacero slohových postupov (napr. úvaha, opis). V texte sa prelínajú rôzne štylistické roviny - autori využívajú jazykové prostriedky z viacerých štýlov (hovorové slová, termíny, poetizmy ap.). Obsahuje lyrické aj epické prvky.
  • Poéma - rozsiahlejšia veršovaná skladba epickej alebo lyrickoepickej povahy.
  • Romanca - krátka lyrickoepická báseň, ktorá spracúva radostnú tému (na rozdiel od balady je bez tragických konfliktov), pôvodne básnický útvar špan.
  • Žalm - náboženská skladba písaná poetickou formou (modlitba), spev náboženského pôvodu.

Epika

Epika je literárny druh založený na dejovosti (má dej). Jeho základ je v rozprávaní príbehu, v ktorom viacero udalostí usporiadaných do určitého sledu vytvára epický dej. Jednotlivé časti deja sú v príčinnej, časovej a priestorovej súvislosti.

Medzi základné prvky epiky patria:

  • pásmo rozprávača - monologický text rozprávača, ktorý predkladá čitateľovi príbeh, opis priestoru, charakteristiku postáv ap.
  • pásmo postáv - hlavné a vedľajšie postavy.

Text je vo verši alebo v próze.

Medzi epické žánre patria:

  • Aforizmus - krátka, stručná literárna forma, krátky výrok s vtipnou, príp. ironickou myšlienkou.
  • Anekdota - krátke rozprávanie príbehu, príhody s komickou pointou, ktorá rozosmeje poslucháča/čitateľa. V súčasnosti sa synonymicky označuje ako vtip alebo žart.
  • Báj/mýtus - kratší, epický, pôvodne neveršovaný žáner. Považuje sa za najstaršiu podobu ľudovej prózy a najstarší epický útvar. Objavujú sa v ňom predstavy/príbehy o vzniku sveta a vesmíru, o vzniku ľudí a národov, rastlín, prírodných javoch ap. Nevysvetliteľné javy sú pripisované bohom a polobohom. Báje obsahujú náboženské, filozofické a morálne prvky.
  • Bájka - krátky veršovaný alebo neveršovaný alegorický príbeh, v ktorom zvieratá, rastliny a neživé predmety konajú ako ľudia. Má didaktický charakter, vždy z nej vyplýva nejaké mravné ponaučenie (môže byť presne formulované alebo vyplýva z celej bájky).Autor v bájke kritizuje záporné ľudské vlastnosti obyčajne na postavách zvierat. Zvieratá získavajú určité vlastnosti, ktoré sa pre ne stávajú charakteristické, napr.
  • Balada - lyrickoepická báseň so smutným až pochmúrnym dejom, ktorá sa obyčajne končí tragicky.
  • Epos (z gr. epos - slovo, rozprávanie) - rozsiahly veršovaný epický útvar pracujúci s mýtmi/bájami. Základom deja sú príbehy o hrdinských činoch a slávnych bojoch hrdinov, prípadne bohov.
  • Kronika - epické literárne dielo, ktoré chronologicky zaznamenáva určité časové obdobie.
  • Legenda - literárny veršovaný alebo neveršovaný epický útvar, ktorý rozpráva o živote svätých. Miešajú sa v ňom reálne fakty s fiktívnymi prvkami.
  • Novela - krátka epická próza, podobná poviedke. Má však väčší rozsah, zložitejšiu štruktúru a dej sa odohráva v dlhšom časovom úseku. Dej je dramatickejší ako v poviedke, základná línia nebýva zbytočne prerušovaná ďalšími udalosťami, opismi ani vedľajšími epizódami a smeruje priamočiaro k vyvrcholeniu, často s prekvapujúcou alebo výraznou pointou. Môže byť členená na kapitoly (označené číslicou, názvom alebo iba graficky oddelené). Na rozdiel od poviedky sa v nej okrem hlavnej postavy vyskytujú aj vedľajšie postavy, ich charaktery sú však menej prepracované ako charakter hlavnej postavy. Postavy sa v novele nevyvíjajú, sú nemenné.
  • Povesť - krátky epický útvar s jednoduchým dejom, ktorý má určitý reálny základ (jedna zložka deja je pravdivá) - reálnu historickú postavu, udalosť alebo skutočné miesto deja.
  • Poviedka - epický prozaický útvar kratšie rozsahu. Má jednoduchý dej trvajúci kratšiu dobu (deň, niekoľko dní). Dejová línia je priamočiara, bez odbočení. Má jednu hlavnú postavu (nanajvýš dve), ktorá vstupuje do deja už sformovaná, v priebehu deja sa nevyvíja. Obyčajne spracúva jednu udalosť a má jednu zápletku.
  • Román - rozsiahle epické dielo, najväčší prozaický žáner so zložitou výstavbou. Zobrazuje veľký počet udalostí, postáv, javov, vzťahov, konfliktov, pracuje s neobmedzeným časovým obdobím. Okrem hlavnej dejovej línie môže obsahovať aj vedľajšie dejové línie a epizódne príbehy. Romány môžeme klasifikovať podľa: témy (napr. detektívny, vojnový, dobrodružný), literárneho obdobia (napr. stredoveký, renesančný, realistický), časového určenia deja (napr. historický román), výpovednej formy (napr.
  • Rozprávka - pôvodne útvar ľudovej slovesnosti. Kratší epický útvar, v ktorom vystupujú ľudia, nadprirodzené bytosti, zvieratá (zvieratá zasahujú do deja, často majú schopnosť hovoriť) i predmety. Dej sa obyčajne odohráva na neznámom mieste, ktoré obsahuje obrazy čarovného sveta. V rozprávkach sa opakujú čísla - magické čísla, napr. 3; 7; 12. V jazyku nájdeme prvky ľudovosti. Rozprávka má šťastný koniec - dobro víťazí nad zlom. Nájdeme v nich ustálené vetné spojenia, napr. „Kde bolo, tam bolo, za siedmimi horami… Bol raz jeden kráľ..

Komiks - epický útvar, príbeh tvorený sériou kreslených obrázkov, ktoré zobrazujú dej. Prítomný obyčajne býva aj krátky text v bublinách vo forme priamej reči. Príbehy majú dobrodružný alebo komický charakter.

Dráma

Dráma je literárny druh, ktorý je založený na čine/dianí, jeho obsahom sú hrané príbehy. Obsahuje prvky epiky (dejovosť - má dej) i prvky lyriky (autor prostredníctvom postáv vyjadruje svoje myšlienky, emócie, nálady). Text môže byť vo verši alebo v próze.Dramatické žánre sú väčšinou určené pre scénické spracovanie - inscenácie v divadle a v televízii (výnimkou sú knižné drámy). Dej drámy sa odohráva pred zrakom divákov, posúva sa vďaka konfliktom a činom. Herec stvárňuje hru, oživuje ju, dáva jej konečnú umeleckú podobu.

Medzi dramatické žánre patria:

  • Tragédia - dramatický útvar s nezmieriteľným konfliktom, ktorý sa spravidla končí smrťou hrdinu alebo viacerých postáv.
  • Komédia - dramatický žáner s veselým a humorným obsahom, pracuje so slovnou a situačnou komikou.
  • Činohra - dráma v užšom zmysle, dramatický žáner, v ktorom je závažný konflikt, ale väčšinou sa nekončí tragicky - smrťou, dá sa vyriešiť aj inak.
  • Muzikál - hybridný žáner, ktorý využíva hovorené slovo, spev, hudbu a tanec.
  • Gag [geg] (z angl. - improvizácia, žartovná vložka) - malý humorný dramatický útvar, prostriedok situačnej komiky. Je založený na improvizácii a nečakanom, prekvapujúcom efektnom komickom nápade.
  • Rozhlasová hra - dramatický útvar, ktorý je určený pre rozhlasovú realizáciu.
  • Melodráma - hudobno-dramatický útvar, v ktorom je hovorený text sprevádzaný hudbou.

Biblia ako literárne dielo

Biblia je zbierka náboženských, historických a poetických textov, ktoré sú považované za sväté a inšpirované Bohom. Preto ju niektorí veriaci zvyknú nazývať aj Svätým Písmom. Mnoho ľudí považuje Bibliu za nudnú. Tento argument môže byť oprávnený, hlavne ak má človek nereálne očakávania.

Slovo "Biblia" pochádza z gréčtiny a znamená „knihy“. Je to v podstate pestrá zbierka listov, piesní, proroctiev, historických príbehov a pravidiel náboženskej viery a morálky.

Bibliu napísalo asi 40 rôznych autorov v rozpätí asi 1200 rokov: od cca 10. storočia pred Kristom po cca 2. st. n. l. Písali ju slávni aj neznámi ľudia s veľmi odlišnou životnou skúsenosťou - rybár, vojak, pastier, colník, lekár, básnici, kňazi, proroci ba i králi. Väčšina z nich sa navzájom nepoznala, hovorili rôznymi jazykmi a žili v rôznych krajinách a kultúrach. O to zarážajúcejšia je jednotnosť ich posolstva!

Kresťania veria, že aj keď Bibliu písali obyčajní ľudia, pri písaní ich viedol sám Boh.

Biblia bola napísaná v troch jazykoch: v hebrejčine, aramejčine a gréčtine. Väčšina Starého zákona bola napísaná v hebrejčine, ktorá bola hlavným jazykom Izraelitov. Aramejčina sa používa len v niektorých prorockých knihách.

Bibliu rozdeľujeme na dve časti: Starý a Nový zákon (alebo Stará a Nová zmluva). Starý zákon obsahuje 39 kníh a Nový zákon 27 kníh. Rímskokatolícka cirkev uznáva ďalších 7 kníh ako súčasť Starého zákona: tzv. deuterokánonické knihy.

Starý zákon sa delí na historické knihy (napr. Genesis, Exodus), poetické knihy (napr. Žalmy, Príslovia) a prorocké knihy (napr. Izaiáš, Jeremiáš).

Nový zákon začína štyrmi evanjeliami. Slovo evanjelium znamená „dobrá správa“ - evanjeliá zachytávajú dobrú správu o tom, kto bol Ježiš a prečo prišiel na Zem.

Starý zákon sa začína stvorením sveta a ľudstva. V prvých piatich knihách sledujeme osud židovského národa, jeho otroctvo v Egypte a následné vyslobodenie a putovanie do zasľúbenej zeme, Izraela. Vzťah medzi Bohom a človekom je počas tejto cesty často napätý. V Starom zákone spoznávame mnoho stránok charakteru Boha: jeho milosrdenstvo a lásku, ako aj spravodlivosť, ktorá sa môže zdať prísna. Aj v tých najťažších situáciách však vidieť záblesky nádeje.

Starý zákon obsahuje aj veľa predpovedí o tom, že Boh pošle záchrancu (t. j. Mesiáša), ktorý má obnoviť vzťah medzi Bohom a ľuďmi.

Ústrednou postavou Nového zákona je Ježiš. Je zaujímavé, že v jeho osobe sa naplnilo asi 300 veľmi špecifických predpovedí, ktoré starozákonní proroci zapísali stovky rokov pred jeho narodením.

Prvé štyri knihy Nového zákona (evanjeliá) rozprávajú o jeho narodení, pôsobení, utrpení, smrti a vzkriesení. Práve tento zázrak navždy mení svet.

Ďalšie časti tvoria rôzne listy a záznamy od Ježišových nasledovníkov, ktoré poskytujú rady pre praktický život viery a varovania o budúcnosti.

Hlavným posolstvom Biblie je Božia láska k ľudstvu a plán spásy prostredníctvom Ježiša Krista. Boh zasahuje do dejín, aby zachránil ľudí od hriechu a obnovil vzťah medzi sebou a človekom.

Azda niet na zemi knihy, s ktorou by bolo spojených toľko otázok, mýtov a dezinformácií.

Preklady Biblie majú bohatú históriu, počnúc Septuagintou (gréckym prekladom Starého zákona) až po moderné preklady do mnohých jazykov.

Kompletná Biblia je preložená do vyše 730 jazykov a jej časti do viac ako 3 400 jazykov. Biblia je najprekladanejšou a najpredávanejšou knihou na svete, dnes si ju môže čítať prakticky každý obyvateľ zeme.

Kresťania veria, že je dôležité, aby Božie slovo mohol každý čítať vo vlastnom jazyku.

Ak s Bibliou len začínaš, najlepšie je zvoliť si jednoduchý preklad, napríklad Nádej pre každého. Tento preklad Nového zákona používa moderný jazyk a jej texty boli upravené tak, aby im bolo ľahšie rozumieť.

Jej opakom je Roháčkov preklad, ktorý je preložený takmer doslovne, avšak moderný čitateľ už ťažšie rozumie jeho archaickému jazyku.

Dobrou strednou cestou môže byť napr. Slovenský ekumenický preklad schválený všetkými veľkými cirkvami na Slovensku.

Niekto sa pustí do čítania Biblie preto, lebo vníma jej historickú, literárnu alebo náboženskú hodnotu. No Biblia ti môže priniesť oveľa viac. Je plná inšpiratívnych myšlienok a môže ti pomôcť urobiť dôležité rozhodnutia v živote. Tiež je veľmi dobrým zrkadlom na lepšie spoznávanie samého seba.

Rozdelenie kníh Biblie:

Starý zákon/ Stará zmluva Nový zákon/ Nová zmluva
  1. Dejepisné knihy (21): Genezis, Exodus, Levitikus, Numeri, Deuteronómium, Jozue, Sudcovia, Rút, 1.-2. Samuelova, 1.-2. kráľov, 1.-2. kroník, Ezdráš, Nehemiáš, Tobiáš, Judita, Ester, 1.-2. Machabejcov
  2. Poučné/ múdroslovné knihy (7): Jób, Žalmy, Príslovia, Kazateľ, Pieseň piesní, Múdrosť, Sirachovec
  3. Prorocké knihy (18):
    • Veľkí proroci (4+2): Izaiáš, Jeremiáš (spolu s Nárekmi a Baruchom), Ezechiel, Daniel
    • Malí proroci (12): Ozeáš, Joel, Amos, Abdiáš, Jonáš, Micheáš, Nahum, Habakuk, Sofoniáš, Aggeus, Zachariáš, Malachiáš
  1. Dejepisné knihy (5): Evanjelium podľa Matúša, Marka, Lukáša, Jána, Skutky apoštolov
  2. Poučné/ múdroslovné knihy- apoštolské listy (21): Rimanom, 1.-2. Korinťanom, Galaťanom, Efezanom, Filipanom, Kolosanom, 1.-2. Sulúnčanom, 1.-2. Timotejovi, Títovi, Filemonovi, Hebrejom, Jakubov list, 1.-2. Petrov, 1.-3. Jánov a Júdov list
  3. Prorocká kniha (1): Zjavenie

tags: #biblia #druh #literatury