Spoveď, často vnímaná ako náboženský akt, má hlboké psychologické korene a môže zohrávať významnú úlohu v duševnom zdraví jednotlivca. V kontexte psychológie sa spoveď môže chápať ako proces, pri ktorom osoba zdieľa svoje vnútorné myšlienky, pocity a skúsenosti s dôveryhodnou osobou, čo vedie k úľave, sebareflexii a osobnému rastu.
Spoveď a sviatosť zmierenia
Spoveď je súčasťou sviatosti zmierenia, ktorou pokračuje dielo obrátenia a odpustenia začaté v krste. Toto prikázanie na jednej strane zabezpečuje prípravu na Eucharistiu prijatím sviatosti zmierenia, ktorou pokračuje dielo obrátenia a odpustenia začaté v krste, a na druhej strane zaručuje minimum prijatia Pánovho tela a krvi v súvislosti s veľkonočnými sviatkami, ktoré sú počiatkom a stredom kresťanskej liturgie.
Svätý Ján apoštol hovorí: „Ak hovoríme, že nemáme hriech, klameme sami seba a nie je v nás pravda. Ale ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý: odpustí nám hriechy a očistí nás od každej neprávosti“ (1 Jn 1,8-9). Kristus dáva túto možnosť veriacim, aby sa mohli znovu vrátiť k nemu a aby mohol On opäť zaujať svoje miesto v ich srdci.
Cirkev odporúča častú svätú spoveď, lebo Božia milosť, ktorú dostávame pri svätej spovedi, nám pomáha vzrastať v cnostiach. Cnostný človek to je veľká devíza pre spoločnosť. K tomu je potrebné čisté srdce každého človeka a vyrovnané svedomie každého človeka, a to je možné len tak, že sa budeme usilovať žiť v spojení s Kristom, lebo On jediný môže nám zaručiť to, čo svet nemôže - pokoj v duši, pokoj v rodine, pokoj v spoločnosti, pokoj v meste či dedine a samozrejme pokoj v štáte!
AKO SA DOBRE PRIPRAVIŤ NA SPOVEĎ?
Spoveď a láska
Príkladom toho, ako môže spoveď a otvorenosť zmeniť život, je aj príbeh Moniky Křivovej a Mikuláša Černáka. Meno Mikuláša Černáka (57) je aktuálne skloňované čoraz viac, a to najmä vďaka filmu MIKI, ktorý mieri do kín. Bývalý mafiánsky bos sedí viac ako 26 rokov vo väzení. Na slobode ho však čaká snúbenica Monika Křivová (35), ktorá prezradila, ako funguje ich láska spoza mreží.
Nie je tajomstvom, že roky v cele ho zmenili a za svoje skutky sa hanbí. Iba pred pár mesiacmi dokonca súd odročil na neurčito verejné zasadnutie o Černákovom podmienečnom prepustení. Černák sa v base rozviedol so svojou manželkou Ivetou, o obdivovateľky však nikdy nemal núdzu. Tie neodradila ani jeho temná minulosť. Vnímali ho ako príťažlivého silného muža, dokonca mu písali listy do väzenia. On si vybral Moniku Křivovú, z ktorej je dnes právnička a jeho snúbenica.
Monika Křivová o svojom vzťahu s odsúdeným snúbencom povedala: "Prvá medializácia prišla nečakane, nebola som na to vôbec pripravená. Bolo to približne v roku 2013. To, že je môj partner vo výkone trestu, si dovolím povedať, že zvládam. Vďaka tomu, že veľa pracujem, mám široký okruh záujmov. Pracujem v advokátskej kancelárii, vykonávam činnosť mediátora," začala s tým, že pracuje v podstate sedem dní v týždni.
Ich príbeh sa začal pred rokmi. Ešte ako 17-ročná napísala Monika bývalému bosovi jeden list do basy v Ilave a poslala mu maturitnú fotku. Odpísal jej hneď. V roku 2012 dostala jeho pozvanie na návštevu. Mimo väzenských múrov ho prvý raz videla v roku 2014 na súde pri prejednávaní vraždy člena podsvetia Imricha Oláha.
Prvýkrát som ho zaregistrovala v roku 2005, pretože moja mama bola vedúca pošty a nosila domov rôznu tlač. Práve v tom roku prišla s novinami, v ktorých bol článok o mojom partnerovi. Už z tej fotky bolo cítiť silu jeho osobnosti. Zaujal ma, chcela som o ňom vedieť viac," vysvetlila. "Niekoľko rokov sme si vymieňali listy s kratšími prestávkami. Chcela som ho podporiť v jeho ťažkej životnej situácii. Chcela by som uviesť na pravú mieru aj to, že som mu napísala list ako 17-ročné dievča. Neboli to listy, ktorý by sa ponúkala mužovi, ale listy dievčaťa, ktoré zaujímala psychológia a chcela o tom človeku vedieť viac."
"V roku 2011 mi prvýkrát zatelefonoval a v roku 2012 ma pozval na návštevu. Prekvapilo ma to, pozvanie som prijala. Dve hodiny sme sa rozprávali a zistili sme, že máme veľa spoločného a urobil na mňa veľmi dobrý dojem. To, že ma požiadal o ruku, ma samozrejme prekvapilo a dokázal mi tým, že to so mnou myslí vážne. A že je zodpovedný a spoľahlivý. Máme rovnaké plány ako všetky páry, ktoré sa našli a chcú svoje životy dožiť bok po boku. Samozrejme sem patrí aj založenie rodiny a pokojný rodinný život."
Resocializácia a spoveď
Monika Křivová vyhlásila, že svojho partnera Černáka nevníma skrz informácie z jeho minulosti. "Vnímam ho cez svoje vlastné poznatky a osobné dlhoročné skúsenosti s ním. Miki sedí už viac ako 26 rokov vo výkone trestu a prešiel si resocializáciou. Absolvoval množstvo resocializačných programov, venovali sa mu pedagógovia, špeciálni psychológovia, ktorí sú špičkoví odborníci.
Účelom zaobchádzania s odsúdenými je podporovať a rozvíjať ich pozitívne osobnostné vlastnosti, úctu k iným, sebaúctu, pozitívny vzťah k rodine a zmysel pre zodpovednosť tak, aby sa u nich vytvárali predpoklady na ich zaradenie do občianskeho života, v ktorom by rešpektovali zákony a spoločenskú morálku. Pri zaobchádzaní s odsúdenými sa sleduje aj obmedzenie negatívnych vplyvov výkonu trestu na ich osobnosť.
Centrum pre deti a rodiny ReSocia
V Centre pre deti a rodiny ReSocia, n.o. sú resocializačné opatrenia podľa Zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nepretržite realizované od prvej akreditácie v r. 2007. Od tejto doby ReSocia, n.o. svojou činnosťou prispieva k riešeniu dlhotrvajúceho problému látkovej a nelátkovej závislosti najmä v Košickom a Prešovskom regióne. Pomáha ľuďom, ktorí sa ocitli na okraji spoločnosti v dôsledku svojej závislosti, po preliečení, plnohodnotne sa vrátiť späť do spoločenského života. Veľké percento pozitívnych príkladov sú motiváciou pre túto prácu.
Činnosti na výkon opatrení podľa zákona SPOSK v rámci RC smerujú k úplnej samostatnosti, svojpomoci a predovšetkým opätovnému získavaniu pracovných návykov a zručností. V súlade s § 57 novely zákona SPOSK platnou od r. 1. 1. 2006, RC ReSocia, n.o. vykonáva opatrenia v RS Petrovce 2, 072 62 pošta Koromľa, okr. 2. 3. 5. Michalovce, RS Repejov, RS Rozhanovce a v RS Rožňava, Námestie l. mája 28. Spolu je v Centre ReSocia, n.o. 80 miest pre FO, pre ktoré sa vykonáva RP v 6 skupinách (na 5 miestach realizácie). V štyroch skupinách je po 15 klientov a v dvoch po 10.
Metódy a postupy práce v ReSocia
Metódy a postupy práce realizuje tím odborných interných a externých zamestnancov a pracovníkov v zložení: psychológ/ička, sociálne pracovníčky, vedúci pracovných „čiat“ a zamestnanci zabezpečujúci dohľad v smenách, pod vedením akreditovanej odbornej zástupkyne zodpovednej za realizáciu opatrení podľa Zákona č. 305/2005 Z.z. o SPOSK.
Realizácia resocializačného programu je rozvrhnutá do 4 fáz. Dĺžka celkového procesu resocializácie podľa resocializačného programu spravidla nemá presiahnuť 24 mesiacov.
- Klient sa adaptuje na prostredie resocializačného strediska, zapája sa do komunity. Prijíma režim a pravidlá a chápe ich zmysluplnosť a opodstatnenosť.
- Za pomoci okolia (starších klientov i zamestnancov) buduje motiváciu k liečbe a trvalej abstinencii - získava verbálny náhľad na závislosť ako chorobu.
- Buduje si pozitívny vzťah ...
Príprava na Eucharistiu a prijatie sviatosti zmierenia
Ak sme konaním skutkov kajúcnosti skrotili svoje telesné vášne, je potrebné všetko, čo sme zistili špatné na sebe, odstrániť zo seba a otvoriť sa úplne Kristovi, ktorý neustále klope na naše dvere. Je čas otvoriť mu a privítať ho vo svojom srdci. K tomuto nás nabáda štvrté cirkevné prikázanie, ktoré znie: Aspoň raz v roku sa vyspovedať a prijať Eucharistiu!
Toto prikázanie na jednej strane zabezpečuje prípravu na Eucharistiu prijatím sviatosti zmierenia, ktorou pokračuje dielo obrátenia a odpustenia začaté v krste, a na druhej strane zaručuje minimum prijatia Pánovho tela a krvi v súvislosti s veľkonočnými sviatkami, ktoré sú počiatkom a stredom kresťanskej liturgie.
Ak by niekto tvrdil, že on nepotrebuje prijať sviatosť zmierenia, čiže spoveď, tomu sv. Ján apoštol odpovedá: „Ak hovoríme, že nemáme hriech, klameme sami seba a nie je v nás pravda. Ale ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý: odpustí nám hriechy a očistí nás od každej neprávosti“ (1 Jn 1,8-9). Kristus dáva túto možnosť veriacim, aby sa mohli znovu vrátiť k nemu a aby mohol On opäť zaujať svoje miesto v ich srdci, zasa k tomu vydáva svedectvo svätý Ján: „Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!“ Ako to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána. A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“ Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Svätého Ducha. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané“ (Jn 20, 19-23).
Kto sa má spovedať?
Každý kresťan katolík, ktorý po prvom svätom prijímaní alebo od posledného svätého prijímania spáchal smteľný hriech, má sa čím skôr vyspovedať. Mnohí ale repcú, prečo Cirkev zdôrazňuje častú svätú spoveď? Cirkev preto odporúča častú svätú spoveď, lebo Božia milosť, ktorú dostávame pri svätej spovedi, nám pomáha vzrastať v cnostiach.
Lenže nesmieme zabúdať, že k tomu je potrebné čisté srdce každého človeka a vyrovnané svedomie každého človeka, a to je možné len tak, že sa budeme usilovať žiť v spojení s Kristom, lebo On jediný môže nám zaručiť to, čo svet nemôže, lebo na to nemá - pokoj v duši, pokoj v rodine, pokoj v spoločnosti, pokoj v meste či dedine a samozrejme pokoj v štáte! Je veľmi podivuhodné, že ľudia nie sú ochotní poslúchnuť hlas Cirkvi, hoci už 2000 rokov to ohlasuje.
Vedome zavinené nesplnenie tejto povinnosti je ťažkým previnením proti Cirkvi i vlastnému svedomiu. Kto z vlastnej viny túto povinnosť nevykoná, hriešne ohrozuje svoju večnú spásu. Kristus nás upozorňuje na nebezpečenstvo, ktoré nám hrozí: „Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň“ (Jn 6,54). K tomu by som rád ešte dodal, že i Cirkev stanovuje to minimum pre existenciu života viery v nás, preto je potrebné sa nad tým zamyslieť a položiť si otázku: Stačí mi raz do roka stretnúť sa s Kristom a prijať ho do svojho srdca?