Boh Stvoril Anjela a Dal Mu Meno Mama: Význam Modlitby a Viery

Boh chce vypočúvať naše modlitby a teší sa, keď k Nemu prichádzame a o niečo Ho požiadame. Je to naozaj ako keď sa otec a mama tešia, keď prídu deti za nimi, že niečo potrebujú alebo chcú s niečím pomôcť. Podobne je to aj s Bohom.

Ak otvárame tému o vypočutých modlitbách, tak je potrebné hovoriť o modlitbe všeobecne, pretože modlitba to nie sú iba prosby (aj keď to má mnoho ľudí takto zafixované). Modlitba je však v prvom rade vzťah. A to je oveľa viac, ako nejaký úkon či rituál, alebo nejaká náboženská činnosť.

Modlitba je niečo, čo sa týka celého človeka, celej našej bytosti, celého nášho ja. Písmo veľmi často hovorí o tom, že to znamená, že do modlitby musí byť nutne „zatiahnuté“ naše vnútro, náš duch, naše srdce. Vtedy je to skutočná modlitba. Ak je naše vnútro, naše srdce mimo modlitby, tak aj keď sa modlíme, tak to vlastne modlitba nie je, je to len nejaké vyjadrenie, úkon, činnosť, ktorá je vlastne márna (ako učí naša Cirkev).

Lebo naše srdce (náš duch) je miestom, kde sa dejú tie najvnútornejšie veci, kde je miesto rozhodovania, miesto našich psychických sklonov, miesto, kde si volíme život alebo smrť. Je to miesto, ktoré často nedokáže postihnúť ani náš rozum. Iba Duch Svätý ho môže preskúmať a poznať. Preto je srdce miesto stretnutia s Bohom, miesto, kde vzniká a uskutočňuje sa náš vzťah s Bohom.

Preto, ak sa modlíme a nie je do toho zapojený celý náš človek (teda telo aj duša a jej najtajnejšie vnútro - náš duch, alebo iným termínom - naše srdce), tak potom s Bohom nedokážeme „stretnúť“ a preto to nie je modlitba. Lebo modlitba je stretnutie s Bohom, rozhovor s Bohom. A keď s niekým nie si, tak sa s ním dosť ťažko komunikuje, však?

Modlitba je teda činnosť aj Boha aj človeka. Vychádza z Ducha Svätého z Božej lásky k nám, z Božieho záujmu o nás a z nášho srdca. Boh nás volá prvý a je na nás, ako mu odpovieme a či reagujeme. Modlitba je milosť od Pána, dar (veď inak ani nevieme ako a za čo sa modliť, ak nám nepomôže Duch Svätý) a zároveň je to aj naša aktivita, zapojenie celého nášho ja, ako odpovede na Jeho volanie, Jeho lásku.

Je to stretnutie a súzvuk sŕdc, Božieho srdca a ľudského (tvojho) srdca. Ako sa modliť tak, aby nás Boh vypočul?

Je to veľké tajomstvo a zároveň je to veľmi jednoduché. Je to Jeho radosťou a teší sa, keď k Nemu prichádzame a o niečo Ho požiadame.

Písmo hovorí, že Boh je žiarlivý. Ale žiarlivý inou žiarlivosťou, ako si my predstavujeme. Je to nesebecká žiarlivosť. Boh žiarli na všetko, čo nám robí zle. Žiarli na každú modlu alebo na každý náš idol, ktorý si postavíme na vyššie miesto ako Boha. Pretože Boh vie a Boh prežíva, že kedykoľvek si niekoho postavíme na miesto, kde má byť On, tak nám to prinesie zlé veci do života.

Boh nie je nadšený, keď k Nemu prichádzame ako k poslednej možnej záchrane. Samozrejme má nás tak rád, že veľakrát nás zachráni, aj keď ako posledná možná záchrana. No túži byť prvá záchrana a túži byť prvý požiadaný o pomoc, nie až keď všetko ostatné zlyhá.

Písmo nás viackrát nabáda „skúmajte, čo sa páči Pánovi,“ alebo „robte, čo sa páči Pánovi,“ alebo „skúmajte Božiu vôľu“ a to je nesmierne dôležité pre náš život. Preto sme nedávno v našom spoločenstve robili aj základný kurz o počúvaní Božieho hlasu, o zažívaní Božieho vedenia, o spoznávaní Jeho vôle pre nás, pretože to nás ohromne posunie dopredu.

To, za čo sa modlíme, by mala byť správna a dobrá vec. Niekedy to môže byť aj správna vec a nie je v súlade s Božou vôľou, pretože Boh práve túto správnu vec nechce pre nás, pretože pre nás má „lepšiu“ správnu vec. Ale pri rozlišovaní je dobré skúmať, či je to dobrá vec. Keď sa chcem modliť, aby môj sused zomrel, pretože ma nahneval, tak to nie je správna vec a dosť ťažko to bude v súlade s Božou vôľou. Keď niečo riešime v afekte alebo neodpustení, keď sa modlíme, aby bol niekto potrestaný, … Keď sú to veci, o ktorých vieme, že nie sú správne. A potom sú veci, ktoré sú naozaj v súlade s Božou vôľou, čo je menšia množina, ako správne veci.

Pán Ježiš hovorí v evanjeliu Jána 14, 13-14: „A urobím všetko, o čo budete prosiť v mojom mene, aby bol Otec oslávený v Synovi. Ak ma budete prosiť o niečo v mojom mene, ja to urobím.“ Podobne v nasledujúcej 15. kapitole: „Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás, a ustanovil som vás, aby ste šli a prinášali ovocie a vaše ovocie aby zostalo. Aby vám Otec dal všetko, o čo ho budete prosiť v mojom mene.“

„V mojom mene“ neznamená, že sa pomodlím za čokoľvek a na konci poviem „o to ťa prosím v mene Ježiš.“ To by bola čarovná formulka a tie používajú okultisti a čarodejníci. Kresťania nepoužívajú čarovné formulky, pretože ich nezachráni nijaký princíp alebo niekto, ale živý Boh, živá osoba. Modlitba v mene Pána Ježiša znamená niečo hlbšie. Je to niečo, pod čo sa Pán Ježiš môže podpísať. Teraz to pre nás nie je také zrejmé a povieme si: „Tak, v mene Ježiš,“ ale vychádza to zo semitskej, hebrejskej tradície, kde meno znamenalo osobu a meno bolo niečo dôležité, niečo identifikujúce. Pán Boh tak vidí, či to naozaj chceme.

Je jasné, že niektoré modlitby sú bleskové alebo strelné, nazvime ich akokoľvek, a tie sú v konkrétnej, možno zúfalej situácii a pri nich nemusíme mať veľa trpezlivosti, pretože sa týkajú situácie, keď nám možno hrozí nejaké nebezpečenstvo alebo niečo sa deje. Rýchlo ju vystrelíme, preto je to „strelná“ modlitba.

Keď sa prihovárame, keď stojíme pred Pánom za niečo, čo nám leží na srdci, čo cítime, že by sme mali vymodliť alebo za čo by sme mali prosiť, vtedy by sme mali byť vytrvalí a trpezliví. K vytrvalosti je veľmi výstižné podobenstvo v Písme - o sudcovi a vdove. Je to v evanjeliu Lukáša na začiatku 18. kapitoly. „Rozpovedal im podobenstvo, ako sa treba stále modliť a neochabovať: „V istom meste bol sudca, ktorý sa Boha nebál a ľudí nehanbil. Bola v tom meste aj vdova, ktorá k nemu chodila s prosbou: „Obráň ma pred mojím protivníkom.“ Ale on dlho nechcel. No potom si povedal: „Hoci sa Boha nebojím a ľudí sa nehanbím, obránim tú vdovu, keď ma tak unúva, aby napokon neprišla a neudrela ma po tvári.“ A Pán povedal: „Počúvajte, čo hovorí nespravodlivý sudca! A Boh neobráni svojich vyvolených, čo k nemu volajú dňom i nocou, a bude k nim nevšímavý? Hovorím vám: Zaraz ich obráni. Ale nájde Syn človeka vieru na zemi, keď príde?“

Sudca, ktorý bol zlý a nespravodlivý, nevážil si ľudí a bol to neznaboh, vypočul vdovu len preto, lebo sa bál, že príde a dá mu facku. Dostať facku v tej dobe bolo dosť ponižujúce a od ženy to bolo ešte horšie. Pán Ježiš hovorí, že tento nespravodlivý a zlý sudca ju nakoniec vypočul. A vy si myslíte, že Boh, ktorý je nekonečne dobrý, nás nevypočuje, keď k Nemu voláme dňom i nocou?“

Sú mnohé situácie, ktoré nám doslova nedajú spávať. Budíme sa aj v noci a modlíme sa. Tam sa naozaj spĺňa to „dňom i nocou“. Pán Ježiš nám radí: buďte vytrvalí. Mnohí z nás sa prestaneme za krátky čas modliť. Pán Boh nás nevypočul, tak skúsime inú modlitbu za inú vec. Pekný verš je v liste Hebrejom 6, 15 o Abrahámovi: „Tak Abrahám trpezlivo čakal a dosiahol prisľúbenie.“ Abrahám dostal prisľúbenie, že bude mať syna a pravidelne sa za to modlieval, až kým po mnohých rokoch nerezignoval a neskúsil to inak, aj keď na návod svojej ženy. Ale Písmo ho chváli za to, že to bolo mnoho rokov, čo trpezlivo čakal a modlil sa. V Judite v 8. kapitole je napísané niečo podobné, prežívané v naozaj ťažkej situácii: „Preto trpezlivo čakajme Jeho záchranu vzývajme ho, aby nám pomohol. On vyslyší náš hlas.“

Vytrvalosť súvisí viac so silou alebo nasadením a trpezlivosť s postojom nášho srdca. Obidvoje súvisia s vierou. Jednoducho verím v to, že Boh počúva, keď sa modlím, verím tomu, že Boh obráni svojich vyvolených a nebude k nim nevšímavý. S vďačnosťou za to, čo Boh už pre nás urobil, očakávajúc, že bude pokračovať. Pretože sa nám môže stať, že Boh pre nás už veľa urobil, my na to zabudneme a ideme sa modliť ďalej bez vďačnosti. Boh sa teší, že nás môže vypočuť. Boh má z toho úžasnú radosť. Je nadšený a všetko, čo nám prináša dobro, nám rád dáva. Ale keď na to zabudneme a prichádzame znova a znova s prosbami bez vďačnosti, tak to nie je kľúč k tomu, aby Boh vypočúval naše modlitby. Som si istý, že keď nám chýba vďačnosť, tak nám chýba niečo dôležité na to, aby Boh vypočul naše modlitby.

Jeden z takých kľúčových veršov, ktoré si ja často čítam, je z listu Filipanom 4,6-7: „O nič nebuďte ustarostení, ale vo všetkom modlitbou, prosbou a so vzdávaním vďaky prednášajte svoje žiadosti Bohu. A pokoj Boží, ktorý prevyšuje každú chápavosť uchráni vaše srdcia a vaše mysle v Kristovi Ježišovi.“

Sme tu povzbudení, aby sme prednášali svoje žiadosti Bohu. To máme robiť tak, že sa modlíme, prosíme a ďakujeme - so vzdávaním vďaky. „So vzdávaním vďaky“ znie starobylo a už sa to veľmi nepoužíva. Vzdávame vďaky vtedy, keď je naše srdce vďačné, keď prekypuje vďačnosťou.

Ja som sa nedávno modlil s človekom, ktorý dlhšie prežíva ťažšiu vec, ktorá ovplyvňuje celý jeho život a je tým sklamaný a bolí ho to. Hovoril som mu: „Pozri, máš na výber, buď budeš v tomto pokračovať, alebo prepneš na vďačnosť a pozrieš sa, čo všetko pre teba Boh už urobil, čo všetko ti dal, ako ťa má rád, ako je každý deň s tebou, ako ti preukazuje lásku.“ Ten človek hovoril: „Súhlasím so všetkým, áno, Boh je so mnou, má ma rád, zažil som Jeho lásku, zažívam Jeho prítomnosť, ale táto veľká vec v mojom živote nie je vyriešená.“ Ako sme sa tak rozprávali a modlili, tak to pochopil a rozhodol sa, že sa postaví na stranu vďačnosti. Ďalej sa bude za tú vec modliť, ale nie so zatrpknutosťou, smútkom a bolesťou, aj keď chápem, že bolesť len tak nezmizne zo srdca.

Nemyslím fyzikálny čas, ale duchovný pravý čas. Existuje na to špeciálne grécke slovo kairos, ako čas, ktorý je príhodný, správny, pripravený, vhodný, alebo milostivý čas, čas navštívenia. V podstate ide o to modliť sa za správne veci, správnym spôsobom a v správny čas. Peter niečo podobné spomínal vo svojom kázaní na Turíce, keď hovorí o tom, že to je milostivý čas.

Keď cítime naliehavosť, keď sa niečo zrazu deje a nevieme to úplne presne pomenovať, možno máme nejaké modlitebné bremeno, situáciu alebo niečo nám stále behá mysľou, je dosť pravdepodobné, že je naozaj milostivý čas, kedy Boh chce niečo robiť. Moja rada je v takomto čase sa modliť, využiť to, že Pán Boh nás volá k modlitbe, že chce niečo robiť.

Pravý a príhodný čas sa netýka len času našich modlitieb, ale aj času vypočutia. Niekedy sa naozaj modlíme za veci a spĺňame tieto body, modlíme sa trpezlivo, vytrvalo, v súlade s Božou vôľou, s vďačnosťou, a predsa ako keby sa nič nedeje. Sú splnené všetky predchádzajúce body a stále ako keby to nešlo. Prišiel oblak požehnania, už je nad nami a neprší. Vtedy je čas, kedy treba pretlačiť opozíciu, kedy treba naozaj duchovným spôsobom vystúpiť a očakávať zmenu. Úžasný príklad sa spomína v Biblii. Je to Danielova skúsenosť.

Daniel sa modlil, často sa modlil, bol to muž modlitby. Raz sa modlil za dôležitú situáciu, za zjavenie, lebo nechápal niečo dôležité. Modlil sa, prosil Boha a ako keby sa nič nedialo. Zrazu prišiel niekto, kto bol ako anjel. V Danielovi 10. kapitole sa píše: „Tu sa ma dotkla ruka a zdvihla ma na kolená a na dlane rúk a povedal mi: „Daniel, miláčik, sleduj slová, ktoré ti ja hovorím a postav sa na svoje miesto, lebo teraz som poslaný k tebe.“ Kým mi hovoril tieto slová, vstal som s chvením, i riekol mi: „Neboj sa Daniel, od prvého dňa, čo si si upriamil srdce, aby si pochopil a pokoroval sa pred svojím Bohom, sú vyslyšané tvoje slová a ja som prišiel pre tvoje slová. Ale knieža perzského kráľovstva stálo proti mne dvadsaťjeden dní a hľa Michal, jedno z prvých kniežat prišlo mi na pomoc a nechal som ho tam pri kniežati perzského kráľa. Prišiel som teda vyložiť, čo postihne na konci dní tvoj ľud, lebo o tých dňoch bude ešte videnie.“

Keby sme to chceli nadniesť, tak povieme, že hneď ako dorazila Danielova modlitba k Bohu, Boh ju počul, potešila ho jeho modlitba a vypočul ju. Poslal odpoveď a poslal svojho anjela. Modlitba bola vypočutá, a to hneď. Anjel šiel so svojou zvesťou a zjavením k Danielovi a hoci anjel ide „dosť rýchlo,“ trvalo mu to dvadsaťjeden dní, pretože stretol opozíciu. Stretol mimoriadne silné duchovné knieža, ktoré nepatrilo na Božiu stranu, s ktorým anjel zvádzal dvadsaťjeden dní súboj. V duchovnom svete sa odohrávala výrazná bitka a posolstvo zatiaľ k Danielovi neprišlo. No on bol nasadený a trpezlivý. Modlil sa za správnu vec a keď si prečítate knihu Daniela, tak uvidíte, že bol aj vďačný vo svojom srdci. Modlil sa v pravý čas a Boh odpovedal v pravý čas. Písmo hovorí: „Hľa, Michal, jedno z prvých kniežat, prišlo mi na pomoc a nechal som ho tam.“ Prišiel Michal ako oveľa vyššia anjelská autorita a tento anjel mohol okamžite odísť so svojím posolstvom k Danielovi. Prišiel a odovzdal mu ho.

Chcem povzbudiť tých, ktorí si kladú otázku, prečo by sa mali prihovárať, keď hovoríme, že Boh je dobrý, úžasný, miluje nás, chce sa o nás starať. Aj Pán Ježiš povedal, aby sme neboli ustarostení, veď Boh má spočítané aj všetky vlasy na našej hlave a vie, čo všetko potrebujeme.

Áno, je to pravda, Pán Ježiš hovoril, aby sme neboli ustarostení, aby sme si boli vedomí toho, že aj všetky vlasy na našej hlave sú spočítané. Vidíme iné citáty, kedy nás doslova Pán Boh žiada, aby sme prichádzali k Nemu a prosili. Pán Ježiš, keď hovorí o tom, aby sme neboli ustarostení, hovorí o postoji dôvery, ktorý máme mať aj pri modlitbe. Nehovorí o tom, že sa nemáme modliť, ale hovorí, aby sme mali dôveru v srdci. Hovorí o dôvere a viackrát hovorí o tom, aby sme prosili. „Proste a dostanete,“ je napísané v Biblii. Nehovorí: „Nemusíte prosiť a aj tak dostanete, pretože Otec vie, čo všetko potrebujete.“ Áno, niekedy nám Otec naozaj dá aj to, o čo sme sa ani neodvažovali prosiť, alebo neplánovali a cítime, že je to od Neho. Ale štandardne platí: „Proste a dostanete,“ keď budete prosiť správne. Alebo iný citát: „Keď budete prosiť Otca v mojom mene,“ znamená: proste Ho, choďte za Ním, alebo „na Neho zložte svoje starosti.“

Ako sa skladajú naše starosti na Boha? Tým, že Mu o nich hovoríme a tým, že Mu ich dáme a povieme: „Bože, dávam ti to.“

My sme tak uspôsobení, aby sme niesli bremená s Ním, alebo aby sme svoje bremená odovzdali na Neho. My unesieme nejaké veci svojho života, ale niekedy sa snažíme niesť bremená, ktoré chce niesť Boh Otec. Keď ich nesieme my, tak postupne sa stáva, že ich nenesieme, ale skôr sa plazíme. Pritom Boh Otec kráča vedľa nás a hovorí: „Prosím, daj mi to bremeno. Ja ho unesiem.“ A ty povieš: „Nie, to musím dokázať sám.“ A už ležíš pod tou ťarchou, nevládzeš sa zdvihnúť, ale stále trváš na tom, že „ty sám“.

Toľko malý návod na vypočuté modlitby. Verím, že nás môže duchovne posunúť. Povzbudzujem nás: Boh Otec čaká, že budeme k Nemu prichádzať, že Ho budeme prosiť a že sa budeme modliť. Teší sa z toho, keď budeme očakávať, že modlitby aj vypočuje a že možno urobí aj veci, na ktoré nemáme vieru, že by ich mohol urobiť.

Nik taký ako MAMA neexistuje. Iba mama dokáže niečo, čo nedokáže nikto na svete. Svoje dieťa miluje ešte skôr, ako sa narodí, od prvej sekundy kedy sa dozvie, že v nej rastie nový život. Ona je tá, ktorá v bolestiach privedie na svet nový život.

Ona je tá, ktorá sa o dieťa stará, vymieňa plienky, kŕmi ho, tíši keď plače...A to všetko bez toho, aby sa sťažovala. Ona je tá, ktorá prežíva každý úspech i neúspech. Ona je tá, ktorá nejde pokojne spať, kým jej dieťa nie je doma. Tá, ktorá poháňa dieťa dopredu, nech si ide za svojim snom. Ona je tá, ktorá v dieťa a jeho schopnosti verí do poslednej chvíle.

Nikto taký ako matka neexistuje. Prečítajte si krásny a úsmevný príbeh o tom, ako to asi vyzeralo, keď Boh stvoril MAMU.

Boh sa rozhodol stvoriť matku na 6.deň, ktorý sa už pomaly chýlil ku koncu. V tom k nemu prišiel anjel a povedal: „Nechávaš si na tom až príliš záležať!“ Boh odpovedal: „Prečítal si si špecifikáciu k tejto objednávke? Nie je to jednoduché!“ „Táto bytosť musí byť plne umývateľná ale nie plastová“ „Musí mať 180 pohyblivých častí...všetky vymeniteľné.“ „Fungovať na čiernej káve a zvyškoch jedla.“ „Musí rozdávať bozky, ktoré vylieči všetko, od zlomenej nohy, až po zlomené srdce.“ „A šesť párov rúk.“ Anjel pomaly pokrútil hlavou a povedal: „Šesť párov rúk? Tak to nie...“

„Nie sú to ruky, ktoré mi spôsobujú problémy,“ povedal Boh.„Sú to tri pári očí, ktoré musia mať mamy.“ „To je v štandardnom modeli?“ spýtal sa anjel.

Boh prikývol. „Jeden pár, ktorý vidí čo sa deje za zatvorenými dverami bez toho, aby sa spýtala, detí čo robia. Ďalší v zadnej časti hlavy, ktoré vidia to, čo by nemali vidieť a samozrejme jeden pár vpredu. Aby mohla pozrieť na dieťa a poveď rozumiem a milujem ťa bez toho, aby tieto slová vyslovila."

„Bože,“ povedal anjel jemne. „Poď spať“ . „Zajtra...“

„Nemôžem!“ povedal Boh. „Som tak blízko k tomu, aby som vytvoril túto bytosť podobnú sebe.“

Anjel pristúpil k modelu matky. „Je taká krehká,“ povedal.

„Ale silná!“ povedal vzrušene Boh. „Nevieš si ani predstaviť, čo táto matka všetko dokáže a vydrží.“ „Dokáže aj premýšľať?“

„Nielen premýšľať. Druhá májová nedeľa už tradične patrí všetkým mamám, či starým mamám na celom svete. Mama - krátke, milé slovo, ktoré má v každom jazyku rovnaký význam. Je to slovo, ktoré je naším prvým vysloveným slovom. Mama je tá, s ktorou sme spätí neviditeľným putom, mama je tá, ktorá nám dala život. Mama je tá, ktorá nás po prvý krát objala, tá, ktorá nás naučila prvé slová, kroky a ktorá nás sprevádza celým naším životom, či už svojou prítomnosťou alebo v našich spomienkach. Pri slove - mama si každý z nás predstaví svoju matku. Milú a dobrotivú, ktorá bdela pri našej postieľke, keď sme ochoreli, ktorá sa tešila z našich prvých krôčikov a ofúkala kolienko, keď sme spadli, ktorá pritúlila, zovrela v náručí, plakala s nami, keď sme už dospeli a bolo nám ťažko. Bola a je to mama, ktorá vedela a vie dať slovám najkrajšiu a najláskavejšie podobu.

Pravidelne a v hojnom počte sme sa stretávali druhú májovú nedeľu, aby sme si pripomenuli a hlavne vyslovili slová vďačnosti, nositeľkám ľudského pokolenia - mamám, matkám. Mali sme možnosť vyjadriť verejne svoj vzťah nielen k svojim mamám, ale uctiť si všetky mamy - matky a poďakovať im za ich lásku, obetavosť, ale i chvíle strádania, ktoré ako mami museli podstúpiť.

Žiaľ, v tejto súčasnej dobe nám nie je dopriate spoločné prežívanie tohto sviatku. Nemôžete vidieť a počuť naše deti, vnúčence ako svojimi slovami, piesňami a tancami vnášajú do sŕdc mamám, mamičkám a starým mamám vánok jarného šťastia a pohladenia duše. Ešte malú spomienku: Možno sa mnohé mamy na svoje veľké a dospelé deti dívajú z diaľav iného sveta... Nuž, spomeňme si aj na ne, hoci odišli do večnosti. Milé mamy, mamičky, staré mamy prijmite kvietok z veľkého srdiečka.

Verím, že nás môže duchovne posunúť. Povzbudzujem nás: Boh Otec čaká, že budeme k Nemu prichádzať, že Ho budeme prosiť a že sa budeme modliť. Teší sa z toho, keď budeme očakávať, že modlitby aj vypočuje a že možno urobí aj veci, na ktoré nemáme vieru, že by ich mohol urobiť. Povzbudzujem nás: modlime sa, pro...

Tabuľka: Kľúčové aspekty modlitby

Mama s dieťaťom. Zdroj: iStockphoto

tags: #boh #stvoril #anjela #a #dal #mu