Biblia je najstaršou a najobsažnejšou históriou ľudstva, vyviera z prameňa večnej pravdy a božská ruka veky zachováva jej čistotu.
Z análov svetskej histórie sa zdá, že vzostup národov, vznik a pád impérií podliehajú vôli a šikovnosti človeka, že sled udalostí je určovaný jeho mocou, ctižiadosťou a rozmarnosťou. V Božom slove je však opona odtiahnutá a my vidíme za všetkými, nad všetkými a počas všetkých hier a protihier ľudských záujmov, síl a vášní nástroje Jediného všemilostivého, ktoré trpezlivo vykonávajú zámery jeho vôle. Biblia zjavuje pravú filozofiu dejín.
Boh riadi nielen pohyb hviezd na nebeskej oblohe, ale aj dejiny ľudského pokolenia. Je to Boh, ktorý osobne komunikuje s tými, ktorí sú ochotní počuť jeho hlas.
V slovách neporovnateľnej krásy a krehkosti, ktoré povedal apoštol Pavel aténskym mudrcom, je vysvetlený Boží úmysel pri stvorení a rozdelení rás a národov: „On z jedného stvoril celé ľudské pokolenie, aby obývalo celý povrch zeme; určil im čas a hranice ich bývania, aby hľadali Boha, ak by ho dajako nenahmatali a nenašli.“ (Sk 17,26.27)
Boh vyhlasuje, že ktokoľvek chce, môže vstúpiť „do záväzkov zmluvy“. (Ez 20,37) Pri stvorení bolo jeho úmyslom, aby zem obývali bytosti, ktorých existencia by bola nielen požehnaním pre nich samých a pre seba navzájom, ale slúžila by aj ku cti ich Stvoriteľa. Každý, kto chce, sa môže s týmto zámerom stotožniť.
Moc každého vládcu na zemi je daná nebesami a jeho úspech závisí od toho, ako ju používa. Pre každého platí slovo božského Strážcu: „Opásal som ťa, hoci si ma nepoznal.“ (Iz 45,5) A nech sú pre každého naučením života slová povedané starodávnemu Nabuchodonozorovi: „Odčiň svoje hriechy spravodlivosťou a svoje viny milosrdenstvom k bedárom; azda sa predĺži tvoja bezpečnosť.“ (Dan 4,24)
Pochopiť to, že „spravodlivosť dvíha národ“, že „spravodlivosťou sa upevňuje trón“ a „dobrosrdečnosťou podopiera“, (Prísl 14,34; 16,12; 20,28) rozoznávať pôsobenie týchto princípov v prejavoch moci toho, ktorý „zosadzuje a ustanovuje kráľov“, (Dan 2,21) znamená pochopiť aj filozofiu dejín. Všetko toto je jasne podané len v Božom slove.
Meradlom sily národov i jednotlivcov je vernosť, s akou plnia Boží úmysel. Znázornenie tejto pravdy možno nájsť v dejinách starovekého Babylona.
Nad vládcom Babylona bol vynesený rozsudok božského Strážcu: „Tebe sa hovorí, kráľ Nabuchodonozor: Kráľovstvo odíde od teba.“ (Dan 4,28)
Daniel a Nabuchodonozorov Sen
Príbeh Daniela a Nabuchodonozorovho sna v knihe Daniel je kľúčovým príkladom Božieho ustanovovania kráľov a kráľovstiev.
Daniel 2,1-49 rozpráva príbeh o tom, ako kráľ Nabuchodonozor mal sen, ktorý ho veľmi znepokojil. Kráľ rozkázal zavolať čarodejov, veštcov, snárov a Chaldejcov, aby mu vyložili jeho sny. I dostavili sa pred kráľa. Kráľ im povedal: "Prisnil sa mi sen a duch sa mi trápi túžbou poznať ho."
Keďže kráľ si nepamätal celý sen, využil to na to, aby vyskúšal mudrcov. Strašne ho nahnevalo, že najmúdrejší muži v Babylone nie sú schopní pomôcť mu. Preto vydal rozkaz usmrtiť ich.
Kvôli svojej neschopnosti oznámiť kráľovi jeho sen museli babylonskí mudrci uznať, že len bohovia, ktorí nebývajú medzi ľuďmi, by mohli kráľovi povedať sen. Babylončania nepredpokladali, že bohovia by mohli prísť a prebývať v ľudskom tele. Kresťania však vedia, že Boh sa naozaj "stal telom a prebýval medzi nami" (Ján 1,14).
Daniel a jeho priatelia sa v tomto prípade prvýkrát stretli s hrozbou smrti. V celej knihe Daniel je Boží ľud vystavený hrozbe smrti.
Daniel vykladá Nabuchodonozorov sen. Umelec: Eduard von Gebhardt.
Spoločné modlitby Daniela a jeho priateľov museli byť v ten deň veľmi intenzívne. Ich životy viseli na vlásku. Prišli však k Bohu s dôverou, pretože mu až dosiaľ, podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, úprimne slúžili. Keď Boh zjavil v noci Danielovi, čo sa Nabuchodonozorovi snívalo, opäť sa modlili. Daniel začína svoju modlitbu slovami: "Nech je požehnané Božie meno". Aramejské a hebrejské slovo pre "požehnanie" môžeme tiež prekladať ako "chvála, dobrorečenie".
Po ďakovnej modlitbe odišiel Daniel za Ariochom a kráľom Nabuchodonozorom oznámiť im dobrú správu. Aj keď nepodnikli nič, aby bolo vraždenie zastavené, boli zachránení vďaka tomu, že mali medzi sebou spravodlivého človeka. V dejinách sa stretávame s podobnými prípadmi. Na ceste do Ríma zachránila Pavlova prítomnosť na lodi všetkých cestujúcich (Sk 27,24). Ježiš vyzýva Božích nasledovníkov, aby boli "soľou zeme".
Daniel sa nehanbil ani nebál vyznať svojho Boha pred kráľom. Zjavenie sna a jeho výklad pripisuje výlučne Bohu, nie svojim mimoriadnym schopnostiam alebo azda múdrosti. Daniel si uvedomoval, že jeho vzťah k Bohu a Spasiteľovi je vzťah úplnej závislosti.
Daniel odpovedal kráľovi: "Tajomstvo, na ktoré sa kráľ spytuje, nemôžu kráľovi oznámiť mudrci, veštci, čarodejníci a hádači. Ale je Boh na nebi, ktorý odhaľuje tajomstvá a dá kráľovi Nabuchodonozorovi vedieť, čo bude v posledných dňoch. Tvoj sen a videnie, ktoré na tvojom lôžku prešlo tvojou hlavou, je toto: Tebe, kráľu, prichádzali na lôžku myšlienky, čo bude za týmto; a ten, ktorý odhaľuje tajomstvá, dal ti vedieť, čo bude."
Daniel kráľovi vyrozprával sen o soche z rôznych kovov, ktorá bola nakoniec rozdrvená kameňom: "Ty, kráľu, díval si sa a hľa, akási mohutná socha! Táto socha bola veľká a jej lesk silný; stála pred tebou a jej výzor bol hrozný. Hlava tejto sochy bola z jemného zlata, jej prsia a ramená zo striebra, jej brucho a boky z kovu, jej stehná zo železa, jej nohy čiastočne zo železa, čiastočne z hliny. Takto si sa díval, až sa bez zásahu rúk odlúpil kameň, zasiahol sochu do železných a hlinených nôh a rozdrúzgal ich. Nato sa odrazu rozdrúzgali železo, hlina, kov, striebro i zlato a boli ako pleva z letnej holohumnice, uchytil ich vietor a nenašlo sa po nich stopy. Kameň však, ktorý zasiahol sochu, stal sa veľkým vrchom a zaplnil celú zem."
Daniel vysvetlil, že socha predstavuje rôzne kráľovstvá, ktoré povstanú a padnú, a že kameň predstavuje Božie kráľovstvo, ktoré bude trvať naveky. Ďalej Daniel pokračoval: "V dňoch týchto kráľov vzbudí však Boh nebies kráľovstvo, ktoré sa nikdy nerozpadne a kráľovstvo sa inému ľudu nedostane; rozdrúzga a zruší všetky tie kráľovstvá, ono však bude trvať naveky tak, ako si videl, že sa z vrchu bez zásahu rúk odlúpil kameň a rozdrúzgal železo, kov, hlinu, striebro a zlato. - Veľký Boh dal vedieť kráľovi, čo bude za týmto. Sen je pravdivý a jeho výklad spoľahlivý."
Na konci Danielovho výkladu bol kráľ presvedčený, že sen, ktorý mal, pochádza naozaj z nadprirodzeného zdroja. Uznal, že Danielov Boh je vládcom celého vesmíru. Kráľ ustanovil Daniela za vladára nad babylonskou krajinou a povýšil ho nad všetkých mudrcov. Prorok v hodine víťazstva pamätal na tých, ktorí sa s ním modlili. Len čo bolo rozhodnuté o ňom, požiadal kráľa, aby jeho troch priateľov vymenoval za správcov krajiny, v ktorej bol on sám ustanovený za vladára.
Boh použil Danielovo zajatie a Nabuchodonozorov sen, aby Daniela urobil mocným vladárom Babylonu. Podobnú skúsenosť prežil aj Jozef v Egypte (1 Moj 50,20). Z Dan 2 jasne vyplýva, že Boh má kontrolu nad dejinami tohto sveta.
Kráľ uznal Božiu moc a povedal Danielovi: "Vskutku, váš Boh je Boh bohov..., ktorý zjavuje tajomstvá." Na určitý čas bol Nebúkadnecar pod vplyvom Božej bázne; jeho srdce však ešte nebolo zbavené ctibažnosti a túžby po svetovláde.
Štyri Kráľovstvá v Danielovom Proroctve
Daniel 2 predstavuje hlavné body apokalyptického proroctva, čím tvorí základ pre ostatné proroctvá tejto knihy.
Výklad sna hovorí o štyroch kráľovstvách, ktoré povstanú a padnú. Tieto kráľovstvá sú tradične identifikované ako:
- Babylonská ríša (hlava zo zlata)
- Médsko-Perzská ríša (prsia a ramená zo striebra)
- Grécka ríša (brucho a boky z kovu)
- Rímska ríša (stehná zo železa a nohy čiastočne zo železa, čiastočne z hliny)
Kameň, ktorý rozdrví sochu, symbolizuje Božie kráľovstvo, ktoré zničí všetky ostatné kráľovstvá a bude trvať naveky.
Symboliku toho, ako Kristus svojím druhým príchodom zasiahne ľudské kráľovstvá, aplikuj na svoj duchovný život. Čo sa musí stať s tým, čo "panuje v nás", aby sme mohli skutočne nasledovať Pána?
Baltazár a Znesvätenie Nádob
Príbeh kráľa Baltazára v knihe Daniel 5 ilustruje, ako Boh zasahuje, keď králi znesväcujú posvätné veci a vyvyšujú sa nad Boha.
Kráľ Baltazár usporiadal hostinu pre svojich tisíc veľmožov a pred tisícmi pil víno. Pod účinkom vína rozkázal priniesť zlaté a strieborné nádoby, ktoré jeho otec Nebúkadnecar odniesol z jeruzalemského chrámu, aby kráľ a jeho veľmoži, jeho manželky i vedľajšie ženy pili z nich. V tú hodinu sa objavili prsty ľudskej ruky a písali na omietku steny kráľovského paláca naproti svietniku, a kráľ sa díval na ruku, ktorá písala.
Daniel kráľovi pripomenul, že Boh dal jeho otcovi Nabuchodonozorovi kráľovstvo, moc, vznešenosť a slávu, ale keď sa jeho srdce povýšilo a duch mu zmocnel v pýche, bol zhodený z trónu svojho kráľovstva a jeho sláva mu bola odňatá. A ty, jeho syn Baltazár, si si nepokoril srdce, hoci si všetko toto videl, ale pozdvihol si sa proti Pánovi nebies; nádoby Jeho domu museli priniesť pred teba a ty, tvoji veľmoži, tvoje manželky a vedľajšie ženy pili ste z nich víno a oslavoval si zlatých, strieborných, bronzových, železných, drevených a kamenných bohov, ktorí nevidia, nepočujú a nechápu; ale Boha, v ruke ktorého je tvoje dýchanie a ktorému patria všetky tvoje cesty, si nevelebil.
Daniel prečítal a vyložil nápis na stene: "Mené, mené, tekél, úfarsín. A toto je vysvetlenie: mené znamená, že Boh spočítal dni tvojho kráľovstva a spôsobil mu koniec; tekél znamená, že si bol odvážený na váhe a zistilo sa, že si ľahký; perés znamená, že tvoje kráľovstvo bude rozdelené a dané Médom a Peržanom." V tú noc babylonského kráľa Baltazára zabili.
Záver
Biblia jasne ukazuje, že Boh je zvrchovaný vládca nad všetkými kráľovstvami zeme. On ustanovuje a zosadzuje kráľov podľa svojej vôle a svojich zámerov. Príbehy Daniela a Nabuchodonozora, ako aj Baltazára, sú mocnými pripomienkami toho, že Boh má kontrolu nad dejinami a že jeho kráľovstvo bude trvať naveky.