Náboženské obrady a sviatky starých Slovanov sú zdokumentované len fragmentárne. Pohanskí Slovania slávili počas roka viacero sviatkov, pričom tie najvýznamnejšie boli zviazané s ročnými cyklami a astronomickými udalosťami.
Jarné Sviatky a Obyčaje
Medzi jarné sviatky patrili oslavy znovuzrodenia prírody a jari, ako napríklad:
- Jarná rovnodennosť
- Maslenica (Komojedice)
- Jarilo (Boh slnka, 22.3.)
- Morena (Bohyňa zimy odchádza na sever) - vynášanie zimy
- Vesna (prichádza Bohyňa jari) - prinášanie jari do Občiny
- Obradná orba (23.4.)
- Máje („stavanie májov“)
- Deň Živy (1.5.)
- Týždeň Rusaliek (Ruselnaja)
Letné Sviatky a Oslavy Slnovratu
Počas leta sa konali slávnosti spojené s letným slnovratom, ktoré boli jedny z najvýznamnejších pôvodných sviatkov Slovanov:
- Letný slnovrat
- Vajano
- Vidovdan (Видовдан, Вит, Вид, Svantovit)
- Kupalo (Ivana- Jána Kupalu, 22.6.)
- Jánske ohne
- Ivandan
- Letný deň Perúna
- Dožinky
- Rodov deň
Základným motívom týchto osláv bolo obradné kúpanie, pálenie ohňov, skákanie cez oheň, púšťanie zapáleného kolesa („slnka“) dolu kopcom, spievanie piesní a kolotance - chorovody. Pavol Socháň vo svojej práci Svätojánske ohne na Slovensku píše, že zvyk pálenia ohňov Svätojanských bol veľmi rozšírený a mal rôzne názvy ako Ohne Svätojanské, Páliť Vajana, Vajano, Vajanuo, Vajanka, Vajanok, niekde ich volali aj Turícami. Vajano rozložené na Va- a Jano znamená: svätý alebo svetlý Jano (podobne ako Va-noce znamenajú sväté, svetlé noce). Vo východných župách Slovenska majú tieto ohne meno: Sobotky v Radome v Šariši: Sobutky, v Markušovciach v Spiši: Sobotačky, v Poľsku: Sobotky.
Tieto ohne na Slovensku pálievajú na vyvýšených miestach, na kopcoch, na stráňach, vrchoch alebo i na holiach a vrchoch pastieri a na horách drevorubači. Pri slávnostiach Pálenia Vajana spievajú sa na Slovensku zvláštne „Vajanské Spevy“, alebo „Svätojánske Pesničky“.
Jesenné Sviatky
Na jeseň sa konali sviatky ako:
- Sviatok k pocte Svantovita (Dožinky) v Arkone
- Jesenná rovnodennosť
- Novoletie Slovanov
- Radogost
- Mokošin deň
- Dušičky
Zimné Sviatky a Koľada
Dobre sú zdokumentované aj obyčaje a sviatky zimného slnovratu, medzi ktoré patril Kračun, teda slávnosť najkratšieho dňa v roku. Podľa kazáckych obyčají sa v septembri (na jeseň) slávi Novoletie, ktoré sa nazýva aj „Veľký Oseň“ a v decembri je oslava Narodenia Koľadu - narodenie mladého Boha svetla a tepla. Znakom Koľadu vždy bolo koleso s ôsmimi, jasnými farbami vymaľovanými špicmi, čo je znakom Slnka. V strede kolesa musel horieť oheň, najčastejšie otiepok slamy, sviečka, alebo fakľa. Koľada je Bohom-Ochrancom ľudí v zbrani a Žrecov. Samotný sviatok na počesť Boha Koľadu pripadá na deň zimného Slnovratu. Sviatok Koľadu je diametrálnym protikladom Kupalovi. Znamená sezónny obrat, pribúdanie svetla, zomieranie starého a príchod silného, mladého.
Pred slávením sviatku Koľadu kudesník „vije vlkom“ (prorocké vitie), čím odháňa zlých duchov. Počas dňa sa pripravuje „Koľada“, t.j. kolektívne jedlo a zapaľovali sa sviatočné vatry - Krady - ktoré horeli celú noc. Názov „pop“ takto naši Predkovia posmešne nazývali popa-kladu, ktorý slúžil jednu noc a potom sa celý rok vyvaľoval na boku ako klada. Nadránom, v posledný deň sviatku sa z tejto sviatočnej vatry vyberali uhlíky, ktorými sa zapaľovali „nové ohne“ v domácich peciach. Na druhý deň nebolo vhodné, aby ľudia ostávali u seba doma, preto chodievali na návštevy.
Slovanskí Bohovia
Slovania pochádzajú z územia ohraničeného riekami Visla a Dneper. V 5. storočí sa rozdelili na západných, východných a južných Slovanov. Panteón východných Slovanov tvorili: Perún, Džabog, Chors, Smargl, Stribog a Mokoš. Bohovia západných Slovanov boli pravdepodobne: Dažbog (Svarožič), Lada, Rod, Svarog, Perún, Morena a Veles. Polabskí a pobaltskí Slovania uctievali vlastných kmeňových bohov.
Medzi významných bohov patril:
- Rod: Praotec, boh plodnosti, zrodu
- Lada: Pramatka, manželka Svaroga, ochrankyňa žien a detí
- Svarog: Praboh, boh Slnka
- Svarožič: Syn Svaroga, neskôr hlavný Boh, otec neba
- Dažbog: Vladyka poludňajšej a rannej strany, syn Svaroga
- Perún: Boh búrky a úrody
- Radegast: Boh pohostinnosti, plodnosti, úrody a niekedy i vojny a ohňa
- Veles: Boh - otec duchov a živej prírody, patrón dobytka a úrody, múdrosti a umenia
- Morena: Bohyňa zimy a smrti
- Černoboh: Boh noci a temnoty
- Belboh: Boh dňa a svetla
- Chors: Boh Mesiaca a noci
- Mokoš: Bohyňa osudu
- Stribog: Boh vetra a búrok
Zvyky a Tradície
Zvyky a tradície Slovanov sa zachovali ústnym podaním. Ako všade na svete, aj Slovania si nevedeli vysvetliť isté zákonitosti a preto si stvorili bohov. Všímali si zmeny počasia a striedanie období a potrebu spoločenského vyžitia vkladali do slávností a obradných rituálov. Či už na počesť astronomického úkazu (slnovrat) alebo obety k bohom (hromnice).
Niektoré z ďalších významných sviatkov a zvykov boli:
- Hromnice: Sviatok v znamení Perúna, kladenie dubových ohňov
- Fašiangy (čes. masopust): Svadby, zabíjačky, zábavy, masky
- Jarná rovnodennosť (Svätenie jari): Vynášanie Moreny
- Obradná orba: Vzdávanie pocty zemi
- Rusadlie: Oslavovanie prechodu jari do leta
- Turíce: Zádušné sviatky, stavanie májov
- Letný slnovrat (Vajano): Jánske ohne, skákanie cez ohne
Slovanský Kalendár a Bohovia
Slovanský systém určovania času je odlišný od dnešného. Namiesto 12 súhvezdí, používa 16 „Čertogov“ alebo príbytkov Bohov, pričom každé súhvezdie je pod ochranou konkrétnej vyššej Sily - Boha a má aj svoj vlastný runový znak.
Medzi ďalších dôležitých Bohov patria:
- Ra-M-Cha (RAMCHA): Jediný Tvorca-Budovateľ
- ROD-PRARODIČ: Boh-Ochranca všetkých Rodov Veľkej Rasy a potomkov Nebeského Rodu
- BOH VYŠEŇ: Boh-Ochranca nášho Vesmíru
- BOH SVAROG: Vrcholný Nebeský Boh riadiaci tok Života
- BOH PERÚN: Boh-Ochranca všetkých vojakov a mnohých Rodov z Veľkej Rasy
- BOH RAMCHAT: Veľký Boh spravodlivého Nebeského súdu a Vesmírneho Pravoporiadku
- LADA-MATUŠKA: Veľká Nebeská Matka, Bohorodička
- BOH VELES: Boh-Ochranca pastierov dobytka a zvierat
- BOHORODIČKA MAKOŠ: Nebeská Bohorodička, Bohyňa šťastného žrebu a Osudu
- DAŽĎBOH: Boh Tarch Perúnovič, Boh-Ochranca prastarej Veľkej Múdrosti
- BOHYŇA MARA (MORÉNA): Veľká Bohyňa Zimy, Noci a Večného Sna a Večného Života
- BOHYŇA DŽIVA (Deva Živa, Diva, Siva): Bohyňa večného Vesmírneho Života, Bohyňa mladých a čistých Ľudských Duší
- BOHORODIČKA ROŽANA: Večne mladá Nebeská Bohorodička, Bohyňa rodinného dostatku a Útulku
- BOH KUPALA: Boh, ktorý dáva človeku možnosť vytvoriť rôzne Ospravedlnenia a vykonať Obrady Očistenia Tiel, Duše a Ducha od rôznych chorôb boľačiek
- BOH KOĽADA: Vyšší Boh riadiaci Veľké Premeny v živote Rodov Veľkej Rasy a potomkov Nebeského Rodu
Títo bohovia a sviatky hlboko ovplyvnili život a kultúru starých Slovanov, a mnohé z týchto tradícií prežívajú dodnes v rôznych formách.
tags: #sraroslovansky #boh #dna