Používanie Božieho mena ako citoslovce alebo nadávky je bežný jav, ktorý často ani nevnímame. Táto prax, hoci nie je vedomým zneužitím, poukazuje na hlbšie problémy v našom vzťahu k Bohu a k viere samotnej.
Pôvod a Vývoj Zneužívania Božieho Mena
Na začiatku mohol byť dobrý úmysel, keď jezuiti nabádali slovanský národ, aby sa radšej modlil, než klial. Z modlitby sa stal výkrik, ktorý časom stratil zmysel a slovo sa stalo nadávkou.
Na druhej strane, Ježiš kritizoval tých, ktorí si mysleli, že modlitba je magické zaklínadlo, ktoré pôsobí vďaka špeciálnym slovám alebo dĺžkou. A tak sa Božie meno stalo zbytočným a prázdnym hovorením. Boh v ňom bol zmieňovaný nadarmo.
Hlbší Význam Prikázania
Vyslovovanie Božieho mena nadarmo je príznakom totálneho znecitlivenia a odtrhnutia od významu. Je to príznak neslýchanej devalvácie a duchovnej prázdnoty. Lenže tam je niečo zlé skôr s prvým prikázaním.
Pokrytectvo Ako Závažnejšia Forma Zneužitia
Toto prikázanie je zaostrené na pokrytectvo. Najviac znevažujeme Boha, keď Ho máme plná ústa, ale „skutek utek“. Božie meno znevažujeme, keď ho v nedeľu horlivo vyznávame, ale v pondelok už je všetko inak. Skrátka: Božie meno berieme nadarmo, keď sa viera neprejaví i skutkami.
Príklad: Možno ste sa s tým už stretli. Tento človek že je kresťan? Tento že chodí do kostola? To je najhorší pracovník v našej firme. Hotová pohroma. Alebo naopak - veď sa derie o svoj post hlava nehlava a ide cez mŕtvoly. Alebo táto pani že chodí do kostola? Veď je to široko ďaleko vyhlásená jazyčnica.
Jeho súčasníci sami seba pravdepodobne považovali za dobrých veriacich. Veď sa modlili. Navštevovali pravidelne chrám, bohoslužby (kiež by nám v tom boli príkladom), štedro prispievali na cirkevnú prevádzku. A napriek tomu Izaiáš hovorí - i tak robíte Božiemu menu hanbu. Ste vedľa.
Skutky Lásky k Blížnym
Pokiaľ chcete Bohu robiť skutočne česť, musíte sa pýtať, čo od vás naozaj chce. A potom Izaiáš vyloží taký paradox, že Božie meno najlepšie ctíme v tom, ako sa chováme k druhým ľuďom. Čo je, popravde povedané, omnoho menej vznešené a neskonale ťažšie než ctenie Božieho mena pomocou krásnych náboženských rituálov.
Posväť sa meno Tvoje - modlíme sa minimálne každú nedeľu. A to znamená - rozhliadni sa pekne po kostole okolo seba - toto sú tí, ktorých som ti dal a teba som dal im. Božie meno posväcuješ tým, že si k sebe hľadáte cestu ako bratia a sestry. A ešte viac ho posväcuješ, keď to, čo si sa naučil tu, prenesieš von do svojho života.
Kostol je vlastne len taká duchocvičňa (podľa vzoru telocvičňa) k tomu, aby si sa naučil brať ďalších ľudí ako bratov a sestry, a to i v omnoho zložitejších situáciách. Možno medzi otravnými hlučnými susedmi, medzi podriadenými alebo nadriadenými v práci a tak podobne.
My sme prijali Božie meno v krste - každý z nás je pokrstený v meno Božie. A pokiaľ ho nechceme brať nadarmo, tak by sme sa mali učiť hľadať Jeho meno i v našich blížnych, ktorí sú Božím obrazom.
Mnohí mi povedia v onen deň: „Pane, Pane, či sme v Tvojom mene neprorokovali a v Tvojom menej nevyháňali zlých duchov a v Tvojom mene neučinili mnoho mocných činov?“ A vtedy ja poviem: „Nikdy som vás neznal; choďte odo mňa, páchatelia neprávosti.“
Ježiš vlastne hovorí: I taký môže byť vedľa. Ani ktovieaký čin nemusí byť dôkazom skutočnej viery. A do tretice znepokojivé a zneisťujúce môže byť to, že sa tu vlastne nepodáva žiadne ďalšie kritérium, ako to poznať alebo ako to robiť dobre. A aby toho nebolo málo, Ježiš tu definitívne naruší, rozborí tú našu jednoduchú predstavu o pokrytectve, o tom, že správna viera sa prejavuje správnymi skutkami.
Napriek tomu, že to všetko robili v Jeho mene. Myslím, že nikto z nás by sa nechcel ocitnúť v tejto situácii.
Zneužitie Boha pre Vlastné Ciele
Totiž vedľa tej viery, ktorá zostane len v slovách a tým vyprázdňuje Božie meno - a vedľa postoja, ktorý zostane len u náboženstva a tým vydáva Božie meno márnosti, tu je ešte jedno a najťažšie zneužitie a zneváženie Božieho mena - totiž to, keď použijeme Boha pre naše vlastné ciele a k dosiahnutiu našich vlastných plánov. Keď s Ním zaobchádzame ako s materiálom pre našu potrebu.
Napríklad tak, že strpčujeme druhým radosť zo života s poukazom na prísnosť a vážnosť kresťanského života. Alebo keď muži ponižujú a valcujú svoje ženy s poukazom na niektoré vybrané biblické texty. A keď si navzájom upierame možnosť odpustenia s poukazom na to, že Boh je predsa strážcom spravodlivosti a morálky. Keď som tu pre druhých len preto, že mi to prinesie uznanie v spoločenstve cirkvi, ale v skutočnosti mi ľudia môžu byť ukradnutí.
Lenže práve táto rozostrenosť je v skutočnosti výzvou. Jednak výzvou k pokore. Aby sme viac naslúchali, než hovorili za Neho. Čo, samozrejme, platí v prvom rade pre farárov. Aby sme svojim slovám nedodávali väčšiu váhu a nechceli ich podopierať odkazom k Bohu.
Aby sme sa vždy pýtali, aké máme pohnútky ku všetkému tomu, čo robíme v Božom mene. Aby sme mali odvahu priznať sami sebe a hlavne Bohu i všetky naše pokútne úmysly - že niečo robíme z povinnosti, niečo preto, že sa chceme zapáčiť druhým, inokedy že sme dobrí nie spontánne, ale z obyčajného strachu.
Tabuľka: Prejavy Zneužívania Božieho Mena
| Prejav | Dôsledok |
|---|---|
| Používanie Božieho mena ako citoslovce | Znecitlivenie, odtrhnutie od významu |
| Pokrytectvo | Znevažovanie Boha, keď sa viera neprejaví skutkami |
| Zneužívanie Boha pre vlastné ciele | Manipulácia, dosahovanie osobných ambícií |