Staroegyptský boh písma Thovt

Staroveký Egypt je fascinujúcou krajinou pyramíd, monumentálnych chrámov a zdobených hrobiek, ktoré dodnes ohromujú svojou dokonalou staviteľskou presnosťou. Egypťania vytvorili aj vlastné písmo - hieroglyfy, ktorým zaznamenávali dejiny, rituály a každodenný život. Ich svet nebol len o stavbách, symboly mali obrovský význam. Objavovali sa na amuletoch, šperkoch aj hrobkách a mali chrániť, prinášať šťastie a zdravie.

Náboženský svet starovekého Egypta bol neuveriteľne bohatý, prepracovaný a priamo prepojený s každodenným životom ľudí. Tieto božstvá neboli len symbolické postavy - boli súčasťou reálneho a praktického života Egypťanov. Ľudia k nim dennodenne prechovávali úctu prostredníctvom modlitieb, obetí, festivalov a chrámových obradov. Bohovia neboli len mýtickými bytosťami alebo predmetmi úcty - boli všadeprítomní, ovplyvňovali rozhodnutia, zabezpečovali poriadok v spoločnosti a sprevádzali človeka aj po smrti. Dodnes nás egyptská mytológia fascinuje svojou vizuálnou silou, symbolickým bohatstvom a filozofickou hĺbkou. Poznanie bohov a ich príbehov nám odhaľuje hodnoty, presvedčenia a spôsob myslenia staroegyptskej spoločnosti, svet, ktorý bol iný, no zároveň prekvapivo komplexný, systematický a premyslený.

Medzi významné postavy egyptského panteónu patrí aj Thovt, známy aj ako Džehuty, bol staroegyptským bohom intelektu, múdrosti, matematiky, astronómie a hieroglyfického písma.

Iné mená Thotha zahŕňajú Džehuti, Tahuti, Tehuti, Zehuti, Techu alebo Tetu, Pán Khemenu. Jedno z Thothových mien, „Trikrát veľký" bolo preložené do gréčtiny (Trismegistos), vytvoriac meno Hermes Trismegistos.

Zobrazenie a symbolika

V umení bol Thoth zobrazovaný mnohými spôsobmi v závislosti od éry a aspektu, akým to chcel umelec vyjadriť. Thoth bol zvyčajne zobrazovaný s hlavou ibisa, čo bolo odvodené od jeho mena, a oblúkom zobáka ibisa, ktorý sa podobá na polmesiac.

Thovt s hlavou ibisa

Niekedy bol zobrazovaný ako pavián, držiaci polmesiac, keďže paviána videli ako nočné a inteligentné zviera. Objavuje sa tiež ako pavián s tvárou psa alebo muž s hlavou paviána, keď je Aan, bohom rovnováhy. Vo forme Aah-Džehuti si vzal formu, ktorá vyzerá ľudskejšie. Tieto formy sú všetky symbolické a sú metaforami pre Thothove atribúty. Egypťania neverili, že títo bohovia skutočne vyzerali ako ľudia so zvieracími hlavami. Napríklad, Maat je často zobrazená s pštrosím perom, „perom pravdy" na svojej hlave, alebo s perom namiesto hlavy.

Zobrazoval sa ako muž s hlavou ibisovitého vtáka, symbolu múdrosti a pozorovateľnosti, často držal pisársky nástroj - kalam a paletu, ktoré predstavovali jeho schopnosť zapisovať a uchovávať vedomosti.

Zaujímavou symbolikou je ibis, ktorého hlavu nosil. Ibis bol vtákom, ktorý sa svojim zobákom dotýkal vody a bahna, a Egypťania v ňom videli spojenie medzi nebesami, zemou a posmrtným životom.

Úlohy a význam v mytológii

Jeho úlohy v egyptskej mytológii boli početné. Thoth slúžil ako sprostredkujúca sila, obzvlášť medzi dobrom a zlom, zabezpečujúc, aby ani jedno z nich nemalo rozhodujúce víťazstvo nad tým druhým. Starovekí Egypťania považovali Thotha za Jedno, počatého samým sebou, a vytvoreného samým sebou.

Bol považovaný za srdce a jazyk Ra, ako tiež za prostriedok, ktorým bola vôľa Ra preložená do reči. Bol majstrom fyzického aj morálneho (t.j. Božského) zákona, náležite používajúc Ma'at. Pripisuje sa mu vykonávanie výpočtov pre založenie nebies, hviezd, Zeme a všetkého v nich. Porovnajte to s tým, ako jeho ženský proťajšok, Ma'at, bola silou, ktorá udržiavala Vesmír. Hovorilo sa o ňom, že riadi pohyby nebeských telies. Bez jeho slov, ako verili Egypťania, by bohovia neexistovali. Jeho moc bola v Podsvetí takmer neobmedzená a konkurovala moci Ra a Osirisa.

Thoth zohral prominentnú úlohu v mnohých z egyptských mýtov. Zobrazujúc jeho úlohu ako arbitra (sudcu), dohliadal na tri epické boje medzi dobrom a zlom. Všetky tri boje sú podstatne tie isté a patria do rôznych období. Prvý boj sa konal medzi Ra a Apopom, druhý medzi Heru-Bekhutetom a Setom, a tretí medzi Hórom, synom Osirisa a Setom. V každom príklade predstavoval pôvodný boh poriadok, zatiaľ čo ten neskorší predstavoval chaos. Keď Hóra zabili, Thoth poskytol formulácie, aby ho tiež vzkriesili. Podobne ako Boh, hovoriaci slová pre stvorenie nebies a Zeme v kresťanskej mytológii, Thoth, súc bohom, ktorý vždy hovorí slová, ktoré plnia želania Ra, hovoril slová, ktoré stvorili nebesia a Zem v egyptskej mytológii.

Bol považovaný za božského pisára, ktorý zapisoval výsledky súdu mŕtvych pred Osirisom a dohliadal na spravodlivosť a poriadok v podsvetí.

Thoth bol považovaný za pisára bohov, ktorý udržiaval veľkú knižnicu zvitkov, za paniu nad nimi bola považovaná jedna z jeho žien, Sešat (bohyňa písania). Bol Egypťanmi spájaný s rečou, literatúrou, umením, učením. Bol tiež meračom a zaznamenávateľom času, ako aj Sešat. Mnoho starovekých Egypťanov verilo, že Sešat vynašla písanie, zatiaľ čo Thoth učil písaniu ľudstvo. Bola známa ako „Pani Domu Kníh“, indikujúc, že sa starala tiež o Thothovu knižnicu kúziel a zvitkov.

Takisto bol jedným zo symbolov pisárov ibis. Počas neskorého obdobia egyptskej histórie kult Thotha nadobudol významnosť, kvôli jeho hlavnému centru, Khnum (Hermopolis Magna), ktoré sa stalo tiež hlavným mestom, a milióny mŕtvych boli mumifikovaní a pochovaní na jeho počesť.

Thoth bol vkladaný do mnohých príbehov ako múdry radca a presvedčovateľ, a jeho spojenia s učením a meraním ho viedli k tomu, aby bol spájaný so Sešat, skorším zbožštením múdrosti, o ktorej sa hovorí, že bola jeho dcérou, alebo jeho manželkou.

Thovt a písmo

Thothovi pripisovali starovekí Egypťania vynájdenie písania, a samotných abecied (t.j. hieroglyfov). Bol tiež považovaný za pisára podsvetia, a mesiac bol príležitostne považovaný za oddelenú entitu, teraz mal Thoth s ním menšie spojenie, a väčšie s múdrosťou. Z tohto dôvodu bol Thoth univerzálne uctievaný starovekými egyptskými pisármi.

Socha sediaceho pisára

Egypťania mu pripisovali autorstvo všetkých diel vedy, náboženstva, filozofie a mágie. Gréci ho ďalej prehlásili za vynálezcu astronómie, astrológie, vedy o číslach, matematiky, geometrie, zememeračstva, medicíny, botaniky, teológie, civilizovanej vlády, abecedy, čítania, písania a rečníctva.

Jeho prínos bol neoceniteľný aj pre vznik literárnych a náboženských textov. Bez Thovta by pravdepodobne neexistovali ani posvätné „Knihy mŕtvych“ - komplexné sprievodcovia do záhrobia, ktoré poskytovali dušiam návod, ako bezpečne prejsť do posmrtného života.

Thothovi pripisovali titul vynálezcu 365-denného (skôr ako 360-denného) kalendára, hovorí sa, že vyhral 5 dní navyše pri hraní s mesiacom, potom známym ako Iabet, v hre v kocky, za 1/72 z jeho svetla (5 = 360/72). Keď sa začali zlučovať systémy Ennead a Ogdoad, jedným výsledkom bolo to, na určitú dobu, že Horus bol považovaný za súrodenca Izis, Osirisa, Seta a Neftys, a tak sa hovorilo, že Hathor/Nuit boli prekliate, aby nemohli mať deti počas (360) dní v roku, ale mohli mať týchto päť počas 5 dní navyše, ktoré vyhral Thoth.

Okrem toho bol Thovt tvorcom kalendára a znalcom hviezd, čo umožnilo Egypťanom sledovať sezónne cykly a plánovať poľnohospodárske práce. Vďaka nemu mohla vzniknúť presná administratíva a systematické zaznamenávanie udalostí, čo výrazne ovplyvnilo rozvoj štátu a náboženstva.

Hoci vynález písma nepatrí medzi najstaršie, znamenal vo vývoji ľudskej civilizácie prevrat, ktorému ťažko nájsť obdobu. Až písmo umožnilo, aby ľudia kolektívne uvažovali o svojom pôvode, o podstate a zmysle svojho bytia. Až písmo sa stalo spojivom veľkých ríš, až vďaka nemu mohla vzniknúť veda.

tags: #staroegypsky #boh #pisma