Najstaršou osídlenou časťou mesta Trebišov je oblasť katolíckych kostolov. Už v 8. storočí po narodení Krista bola centrom osady starých Slovanov. Staroslovanské osobné meno Trebis bolo základom mena nášho mesta.
V 13. storočí sa Trebišov pretvára na mestečko blízko hradu Parič s dedinkou Paričov. O Paričove je písomná zmienka z r. 1329. Na fare kostola Sv. Ducha tam pôsobil farár Tomáš. Kostol pochádzal z polovice 12. storočia. Mal rozmery 12,2 x 7,5 m. V blízkosti bol cintorín. Kostol zanikol okolo roku 1400.
Najstarší kostol, pravdepodobne románsky, bol umiestnený na mieste terajšieho kostola. Na jeho zvyškoch bola vybudovaná novšia gotická stavba na rozhraní 14. a 15. storočia. Farnosť Trebišov bola dávno pred písomnou zmienkou zasvätená Panne Márii. K dátumu jej narodenia bol povolený výročný trh v meste. Prvá písomná správa o farnosti Trebišov je z roku 1326. Spomína sa farár Peter, neskôr Dominik, Štefan a v prvej polovici 15. storočia.
V roku 1502 sa začalo s budovaním Kláštora Blahoslavenej Panny Márie pre pavlínsku rehoľu. Darcom bol vtedajší hradný pán. Reholi pavlínov daroval aj farský kostol. Na kláštorných pozemkoch vybudoval kaplnku sv. Ladislava kráľa so zvonicou a založil prikostolný cintorín, kde sa pochovávalo do konca 18. storočia. Generálnym priorom pavlínskej rehole bol páter Mikuláš IV.
V roku 1530 hradný pán vyhnal z Trebišova pavlínov, kláštor dal zbúrať a kostol daroval kalvínom. Obrat nastal až v roku 1615 keď vtedajší hradný pán povolal pavlínov. Jeho syn vyhnal v r. 1635 kalvínskych kazateľov a v r. 1638 vrátil kostol katolíkom. V roku 1714 bola farnosť pripojená k pavlínom. V rokoch 1714 - 1786 má duchovnú správu farského kostola rád sv. Pavla, prvého pustovníka. V roku 1776 mnísi obnovili kostol a v ďalšom roku ukončili maliarsku výzdobu.
Cisár Jozef II. zrušil v r. 1786 všetky kláštory. Posledným duchovným z rádu pavlínov bol Ľudovít Révész. Jeho nástupcom bol Andrej Ján Nepomuk Bodnár rodom z Lastoviec. Na prelome 18. a 19. storočia bol zbúraný západný trakt kláštora. V r. 1807 bola postavená nižšia kostolná veža s hodinami. K veľkému poškodeniu došlo pri zemetrasení v r. 1830 - múry kostola boli spevnené železnými tiahlami. Veľké škody spôsobil požiar v r. 1876 - zhorela strecha kostola , narušila sa klenba a maliarska výzdoba. Vtedajší patrón kostola gróf Tivadar Andrássy dal kostol opraviť a nadstavili aj vežu do terajšej výšky. Na západné priečelie kostola boli v druhej štvrtine 20. storočia umiestnené sochy svätcov.
Výstavba gréckokatolíckej cerkvi v Trebišove bezprostredne súvisela s vrcholiacou migráciou obyvateľstva zo severovýchodu horného Uhorska do úrodnejších častí Zemplína počas ruthénskej kolonizácie v 18. a prvej tretine 19. storočia. V roku 1720 tvorilo Trebišov iba 36 meštianskych domácností. V matrike gréckokatolíckej cirkvi, vedenej od roku 1776, je správa o starej fare, ktorá naznačuje existenciu staršej cerkvi tejto východnej cirkvi v Trebišove.
Preto bol v čase vrcholiacej migrácie 28. augusta 1817 položený základný kameň nového kamenného chrámu pre veriacich východného obradu. Projektantom novej gréckokatolíckej cerkvi bol staviteľ Jozef Turčáni. Navrhol chrám, ktorého interiér postačoval potrebám duchovného života vzrastajúceho počtu veriacich gréckokatolíckej cirkvi. Výstavba chrámu bola realizovaná v rokoch 1818 - 1825. Jeho slávnostná vysviacka sa uskutočnila 28. augusta 1825 na sviatok nanebovzatia Presvätej Bohorodičky.
Tragické udalosti neobišli ani tento chrám. Živelná pohroma 3. júla 1844 spôsobila zrútenie kostolnej veže, ktorú znovu postavili v roku 1855. Po silnom požiari v roku 1876 boli zničené zvony vo veži, na ktoré prispel kráľ i ministerstvo kultúry. Prístavbou sachristie roku 1901, zakúpením umelecky hodnotného lustra, vydláždením interiéru keramickou dlažbou a osadením okenných vitráží (1907) bola dostavba chrámu prakticky ukončená.
Namiesto troch zrekvírovaných zvonov z rokov prvej svetovej vojny bol v 20-tych rokoch 20. storočia zakúpený veľký zvon pomenovaný menom Georgij. Dominantnou ikonou na ikonostase je Smrť Panny Márie. Spolu s ňou sú tam umiestnené aj ikony Ježiša Krista, Matky Božej, Sv. Mikuláša. V ďalšom rade menších ikon je v centre Posledná večera a po jej obidvoch stranách je dvanásť hlavných cirkevných sviatkov kresťanského roka. Ikony dvanástich apoštolov, prorokov a patriarchov, nad nimi dominujúca Golgota s Bolestnou Matkou a Sv. Jánom Krstiteľom, dotvárajú kompozíciu celého ikonostasu.
Chronológia Významných Udalostí Farnosti
Pre lepšiu prehľadnosť uvádzame chronológiu významných udalostí farnosti v tabuľke:
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1720 | Trebišov tvorí iba 36 meštianskych domácností. |
| 1776 | Začiatok vedenia matriky gréckokatolíckej cirkvi. |
| 1817 | 28. augusta položený základný kameň nového kamenného chrámu. |
| 1818-1825 | Výstavba chrámu. |
| 1825 | 28. augusta slávnostná vysviacka chrámu. |
| 1844 | 3. júla živelná pohroma spôsobila zrútenie kostolnej veže. |
| 1855 | Znovupostavenie kostolnej veže. |
| 1876 | Silný požiar zničil zvony vo veži. |
| 1901 | Prístavba sachristie. |
| 1907 | Zakúpenie lustra, vydláždenie interiéru a osadenie okenných vitráží. |
| 20. roky 20. storočia | Zakúpenie nového zvona Georgij. |
Súčasnosť Farnosti
Rímskokatolícka farnosť je dôležitou súčasťou duchovného života v mnohých obciach a mestách. Poskytuje služby pre veriacich, spravuje farnosť a organizuje duchovný život. Aktivity farnosti zahŕňajú bohoslužby, usporadúvanie stretnutí farníkov a charitatívnu činnosť.
Aktivity a Služby Farnosti
Medzi hlavné aktivity farnosti patrí správa farnosti, slávenie bohoslužieb a pastoračná činnosť. Farnosť sa tiež venuje usporadúvaniu stretnutí farníkov a charitatívnej činnosti.
Bohoslužby
Bohoslužby sú centrálnou súčasťou života farnosti. Poriadok bohoslužieb sa môže líšiť v závislosti od týždňa.
Okrem pravidelných bohoslužieb farnosť organizuje aj špeciálne udalosti a programy. Dôležitou súčasťou farnosti je aj pastoračná činnosť, ktorá zahŕňa duchovnú podporu a sprevádzanie veriacich.
Rímskokatolícke Farnosti v okolí
V okolí Trebišova sa nachádza niekoľko ďalších rímskokatolíckych farností, ktoré ponúkajú rôzne služby a aktivity. Medzi ne patria:
- Rímskokatolícka farnosť sv. Alžbety Uhorskej, Košice
- Rímskokatolícka cirkev, farnosť Staré, Staré
- Rímskokatolícka cirkev, farnosť Rudňany
- Rímskokatolícka cirkev, farnosť Rozňava
Rímskokatolícka cirkev, farnosť Sečovce Nám. sv. Rímskokatolícka cirkev, farnosť Zemplínsky Branč Kostolná 32, 07602 Zemplínsky Branč Duchovná činnosť. Rímskokatolícka farnosť Nanebovstúpenia Pána, Strážske Mierova 9, 07222 Strážske Farnosť Nanebovstúpenia Pána. Rímskokatolícka farnosť sv. Rímskokatolícka farnosť sv. Košických mučeníkov, Košice Nám. Rímskokatolícka farnosť sv. Rímskokatolícka farnosť sv. Rímskokatolícka farnosť Svätej Rodiny, Košice Svätej Rodiny 1, 04022 Košice Farský úrad.
Exploring the Wooden Tserkvas of the Carpathian Region
Pavlíni v Trebišove
Rád pavlínov vznikol v Uhorsku zlúčením starších skupín pustovníkov. Jednu skupinu eremitov zhromaždil biskup Bartolomej a v roku 1225 založil rehoľný dom na vrchu Patach. Pavlínska tradícia považuje za zakladateľa ich rehole kanonika Ostrihomskej kapituly Eusébia, ktorý združil osamote žijúcich pustovníkov do jedného spoločenstva podľa vzoru sv. Pavla Thébskeho, prvého pustovníka. V roku 1250 dal pri jednej jaskyni v Pilišských horách postaviť rehoľný dom sv. Kríža. Neskôr sa strediskom pavlínov stal kláštor sv. Vavrinca pri Budíne.
Trebišovský kláštor pavlínov (Monasterium de Terebes) bol založený začiatkom 16. storočia. Prvú kláštornú budovu postavili roku 1502. Rehole katolíckej cirkvi latinského obradu sa delia na inštitúcie mužské a ženské. K mužským patria: rytierske rády, krížovníci, rehoľní kanonici, mníšske rády, žobravé rády a rehoľní klerici. Pavlíni patria k žobravým rádom (ordines mendicantes), vznik ktorých bol spätý so vznikom stredovekých miest na začiatku 13. storočia. V roku 1786 boli dekrétom cisára Jozefa II. všetky kláštory v Uhorsku i Rakúsku zrušené.
Veľké Ozorovce a Cirkev
Názov obce Veľké Ozorovce sa vyvíjal z pôvodného Azar /1304/ cez Ozor /1327/, Naghozor /1352/, Welke Ozorowcze /1773/ až po súčasný Veľké Ozorovce, ktorý sa používa od roku 1920. Osídlenie územia obce je však oveľa staršieho dáta. Aj v staršej dobe bronzovej archeológovia uvádzajú nálezisko v chotári obce. Slovanské sídlisko v 8. - 9. stor., z predveľkomoravského a veľkomoravského obdobia, je uvedené v štúdii PhDr. Dušana Čaploviča.
Aj v pápežských desiatkoch z rokov 1332-1337 je údaj, že obec Ozor bola už v tomto čase farnosťou. Pôsobil v nej okolo roku 1335 farár Ján z Ozoroviec /Johannes de Azar/, ktorý odvádzal pápežovi desiatok zo svojich ročných príjmov. Písomný prameň z roku 1383 uvádza, že vo Veľkých Ozorovciach bol kostol zasvätený sv. Michalovi archanjelovi. Z uvedeného vyplýva, že vo Veľkých Ozorovciach existoval kostol už pred 14. storočím. Po nástupe reformácie patril veľkoozorovský kostol okolo roku 1598 až do roku 1700 reformovanej kresťanskej cirkvi /kalvínom/. V ďalšom období sa kostol dostal opäť do majetku rímskokatolíckej cirkvi.
Dedina Veľké Ozorovce pozostávala v roku 1600 z 19 poddanských domov, kúrie zemanov, kostola, fary a školy. V tomto čase patrili Veľké Ozorovce medzi stredne veľké zemplínske obce. Z hľadiska zloženia obyvateľstva mali prevažnú časť poddanského, ale aj zemianskeho a farského obyvateľstva.
tags: #rimokatolicka #cirkev #trebisov