Starokatolícka Cirkev a Názory Mariána Kuffu na LGBT Komunitu

Postoj cirkvi k homosexualite je v súčasnosti veľmi diskutovanou témou, pričom Katolícka cirkev si veľmi dáva pozor na to, aké slová pri téme LGBT ľudí používa.

Dlhodobo sa vyhýba jednoznačným slovám ako gej, homosexuál alebo sexuálna orientácia a vo svojich vyjadreniach ich nahradili slovnými spojeniami ako homosexuálne sklony, homosexuálna kultúra a homosexuálna prax.

Našťastie, nie všetky cirkvi šíria neznášanlivosť a spomedzi slovenských cirkví vyslovili Dúhovému Pridu podporu len Starokatolíci v Bratislave, ktorých letáky sa objavili aj na Pride.

Starokatolícka Cirkev: Progresívny Prístup

Starokatolícke cirkvi predstavujú na Slovensku neštandardnú vetvu cirkvi a v európskom kontexte sú napriek svojmu názvu veľmi progresívnymi teologickými silami.

Konkrétne v našom spoločenstve máme ľudí s inou sexuálnou orientáciou, ktorí otvorene žijú vo vzťahu s partnerom rovnakého pohlavia a podporujeme ich k tomu, aby žili v trvalých a zodpovedných vzťahoch.

Cestu kresťanského života pre gejov a lesby vidíme v tom, že žijú v zodpovedných vzťahoch, ktoré sú založené na rovnosti a ochote obetovať sa pre toho druhého.

Martin Kováč je kňazom českej Starokatolíckej cirkvi slúžiaci na Slovensku, ktorá oproti tej rímskokatolíckej podporuje práva LGBT komunity a medzi ich duchovenstvom sa dokonca nachádzajú kňazi žijúci v registrovanom partnerstve.

V Bratislave vedie spoločenstvo s názvom Starokatolíci, ktoré sa vyznačuje liberálnymi postojmi.

Ja som súčasťou českej Starokatolíckej cirkvi, slovenská je, žiaľ, konzervatívnejšia. V tej našej však máme aj kňaza, ktorý žije v registrovanom partnerstve, máme diakona, ktorý žije v registrovanom partnerstve.

Minimálne o dvoch z menovaných viem, že si v rímskokatolíckej cirkvi kedysi zažívali vlny neprijatia. Jeden z našich kňazov bol napríklad v istej reholi, žil v kláštore a našiel si partnera z cirkevných kruhov. Cestu si však nakoniec našli.

Dnes sa raz za mesiac stretávajú s komunitou neheterosexuálnych veriacich s názvom Gay-Christians Slovakia. Pochodovali aj na sobotnom Dúhovom Pride.

Dávid vyrastal vo veľmi silno katolíckej veriacej rodine. Dnes má dvadsaťosem rokov a pracuje v malej bratislavskej firme. Svoju sexualitu začal riešiť, až keď mal 22 rokov, dovtedy v sebe silno potláčal akékoľvek náznaky toho, že by mohol byť gejom.

Myslel si, že jeho viera a sexuálna orientácia spolu nejdú dokopy a jednej z nich sa musí vzdať. Taký život si však nevedel predstaviť. Začal študovať teológiu a zisťoval, aké možnosti mu kresťanstvo vlastne ponúka.

Našiel som si v ňom cestičku. Možno nie priamu, ale trocha kľukatú, no predsa našiel. Dnes sa raz mesačne stretáva s ďalšími veriacimi neheterosexuálnymi ľuďmi.

Vysoký štyridsiatnik Fero sa s priateľmi chladí v tieni neďaleko pódia na Dúhovom Pride. V rukách drží nápis POĎTE S NAMI. Na ďalšom transparente svieti nápis KRESŤAN. GEJ. Fero je tiež zo skupiny Gay-Christians Slovakia, ktorá bola asi jedinou skupinou na tejto akcii, ktorá sa oficiálne hlásila k Bohu aj právam LGBT ľudí.

Na stretnutí Gay-Christians Slovakia sa raz mesačne zíde desať až dvadsať ľudí. Od roku 2011 sa ich tam vystriedalo niekoľko desiatok. Prvá časť je duchovná. Modlia sa, čítajú si Písmo, často si pozývajú duchovných, ktorí im robia výklad. Ich mená na stránke nezverejňujú, pretože by im za to mohol hroziť trest od nadriadených. Nie sú organizáciou, ktorú katolícka cirkev oficiálne uznáva, a tak sa nemôžu stretávať ani na jej pôde. V druhej časti stretnutia diskutujú, pozerajú filmy, hrajú hry a informujú sa o pripravovaných udalostiach. Na častejšie stretnutia si dnes netrúfajú. S organizáciou je veľa práce. Pomedzi oficiálne stretnutia spolu chodia aspoň na kávu, opekajú či športujú.

Ak chceme byť kresťanským spoločenstvom, je potrebné, aby sme sa stretávali častejšie ako raz za mesiac. V ňom totiž ide o vytvorenie pevnejších, až rodinných väzieb, kde by sme boli ako bratia a sestry. A na to nestačí vidieť sa raz za mesiac, hovorí Dávid.

Mnoho veriacich totiž uprednostnilo inú akciu, ktorá sa približne v tom istom čase konala na hradnom kopci. Spoluorganizátorom bol Anton Chromík z Aliancie za rodinu, ktorá pred viac ako rokom referendom „o rodine“ rozhádala takmer celé Slovensko.

Keď sa Chromíka pýtame, čo hovorí na veriacich, ktorí kráčajú v dúhovom sprievode, opakuje tie isté frázy ako pred referendom. Láska otca je úplne iná ako láska mamy, jedinečná a nenahraditeľná. Naše deti si túto lásku zaslúžia a je veľmi dôležité, aby sme im ju dávali. O LGBT ľuďoch hovoriť nechce. Musíme mať úctu voči súkromiu druhých. To nie je vec, do ktorej by sme sa chceli miešať.

Fero ani Dávid na obdobie referenda nespomínajú radi. Hovoria, že debata sa tak rýchlo vyhrotila, že sa do nej potom už báli vstúpiť. Viacerí ľudia z ich spoločenstva vtedy od rodiny aj od priateľov počúvali nenávistné slová.

To šírenie demagógie bolo príšerné. Mnohým to spôsobilo škody na zdraví. Viacerí šli na prášky, hovorí Dávid. Nazvali nás zástancami kultúry smrti. Môže to znieť vtipne, ale niektorí sa s tým naozaj identifikovali, uverili tomu, že robia niečo zlé. Zrazu zistili, že ich mnohí nenávidia.

V súčasnosti sa v Cirkvi dýcha dúhová aróma, presadzovaná pseudokatolíckou gay komunitou, ktorá má podľa mnohých horší dopad na ľudskú psychiku ako ópium v drogovom brlohu. Poďme sa pozrieť na túto problematiku bližšie.

Homosexualita a Katolícka Cirkev: Katolícka cirkev si veľmi dáva pozor na to, aké slová pri téme LGBT ľudí používa. Dlhodobo sa vyhýba jednoznačným slovám ako gej, homosexuál alebo sexuálna orientácia. Vo svojich vyjadreniach ich nahradili slovnými spojeniami ako homosexuálne sklony, homosexuálna kultúra a homosexuálna prax.

Podľa Monsignora Delpiniho je „kresťanská komunita povolaná k dôkladnej úvahe o homosexualite“, čo v preklade z klerikálneho dialektu znamená, že je potrebné „katolícku populáciu synodálne správne vzdelávať, pričom katolícka populácia má pozitívne vnímať všetky pokyny a rady zhora“.

Progresívni a liberálni biskupi, protežujúci synodalitu evidentne neponechávajú veľa priestoru pre termíny, ako „Božia Pravda“, „Boží plán s človekom“ v intenciách „ako muža a ženu ich stvoril“.

Jaroslav Paulík pôsobil v katolíckej cirkvi pätnásť rokov. Keď sa biskup dozvedel, že je gej, zakázal mu stretávať sa s inými homosexuálmi. Z cirkvi musel nakoniec aj pre zhoršujúce sa zdravie odísť.

Veľmi dlho som nevedel, že som gej. Zistil som to, až keď som bol farárom v malej dedine pri Brezne, začína rozprávanie o svojom živote bývalý kňaz Jaroslav Paulík. Nie je to naše prvé stretnutie, Jaroslav dlho zvažoval, či svoj príbeh verejne vyrozpráva. V cirkvi nepôsobí už viac ako desať rokov. Mal asi 35 rokov, keď si začal uvedomovať, že ho priťahujú muži. Túžil sa o tom porozprávať, ale nevedel s kým. Jaroslav hovorí, že farári žijú oveľa osamelejší život, než si mnohí myslia.

Raz večer, keď bol na fare opäť sám, otvoril si teletext, nalistoval zoznamku a uverejnil inzerát. Zostal prekvapený, keď sa mu ozval kolega z diecézy a pár dní na to ďalší kňaz z vedľajšej diecézy. S jedným z nich sa stretol. Hovoril mi, aké je to nevhodné a nemorálne. Ale ako sa dostal k tomu číslu? Veď aj on musel byť v tej erotickej zoznamke, smeje sa dnes Jaroslav.

Vidíte, a teraz má vysokú funkciu na Katolíckej univerzite.Jaroslav si nespomína, že by sa v škole obšírnejšie venovali celibátu. Modli sa, prijmi to ako kríž, obetuj sa Bohu, vymenúva rady svojich učiteľov, ktoré študentom podľa neho veľmi nepomáhali. O celibáte sa v škole hovorilo ako o bezženstve a vždy len v súvislosti so ženami.

Keď ako tridsiatnik zistil, že ho priťahujú muži, nemal pocit, že sexom s nimi robí niečo zlé. Ale najväčší zážitok som nemal ani tak zo sexu, ako z tej blízkosti. Veľmi na mňa zapôsobilo, že muž sa dokáže správať nežne, opisuje svoje pocity Jaroslav.

Zrazu som o tom mohol s niekým hovoriť.Kňazom chcel byť už ako dieťa. Odmala miništroval a páčila sa mu práca kaplánov. Ako tínedžera ho v kostole začali lákať do hnutia Nazaret. Bolo to ešte na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov, a my sme boli radi, že za totality niekde môžeme otvorene hovoriť o Bohu a o svojej viere. Neskôr sa ukázalo, že hnutie pripomína skôr sektu než náboženské spoločenstvo.

Kontroverzné Vyjadrenia Mariána Kuffu

Okolo videa s názvom Homosexuáli - genocída národa? sa spustila vášnivá verejná diskusia. Marián Kuffa sám seba často označuje za dedinského človeka, no napriek tomu sa rozhodol na požiadanie ponúknuť svoj pohľad na vždy búrlivú tému o gejoch a lesbách.

Gejovia a lesby sú niekedy horší než tí vrahovia. Primárni za to nemôžu, mám ich tu. Pýtam sa, máte vy vo svojej obývačke lesbu? Alebo máte vy geja? Lebo ja áno, moja obývačka je moja fara. Tak kto ich má naozaj rád? Vy o nich pekne rozprávate, ale ja s nimi žijem.

Pokračovanie však pobúrilo celú komunitu LGBT a ich sympatizantov: Nikto preto netrpí, že je lesba gej, ale to sú tí primárni. To sú tí ľudia, ktorí to chcú zmeniť. Chcú sa napraviť, chcú to nejako opraviť, nevedia to urobiť. Horší sú tí sekundárni, on nevie, čo od rozkoše, on si vyskúšal všetky ženy, no teraz si chce vyskúšať mužov. Ale nie tak, že vy sa mi budete posmievať. Tak ja si kúpim ešte aj prokurátorov, aj sudcov, kúpim si aj psychiatrov a otočia to: nie ja som chorý, nie ja mám choré zmýšľanie, vy ste chorí.

V prvom bode zaujme vyhlásenie o tom, že bežný homosexuál sa chce napraviť. Pritom Kuffa očividne opovrhuje vyhláseniami Svetovej zdravotníckej organizácie, ktorá už pred dávnymi rokmi potvrdila, že homosexualita nie je choroba.

V ďalšej fáze ešte pritvrdil a prirovnal gejov a lesby k najhoršiemu druhu zločincov - k masovým vrahom. A títo, to musím povedať, keď takéto zväzky budeme (podporovať), tak to nie sú obyčajní vrahovia, ale ja hovorím, že to sú masoví vrahovia. To je genocída nášho národa... Tí obyčajní homosexuáli vyhynú sami, netreba nič.

Podľa nedávnych vyhlásení príslušníkov LGBT komunity, okolo desať percent obyvateľov sú homosexuáli, aj keď sú oficiálne štatistiky nižšie. Kuffa tak prirovnal značný počet Slovákov k masovým vrahom. No ako dodal, títo ľudia vyhynú sami.

Starokatolícka Cirkev a LGBT

Martin Kováč je kňazom českej Starokatolíckej cirkvi slúžiaci na Slovensku, ktorá oproti tej rímskokatolíckej podporuje práva LGBT komunity a medzi ich duchovenstvom sa dokonca nachádzajú kňazi žijúci v registrovanom partnerstve.

V Bratislave vedieš spoločenstvo s názvom Starokatolíci, ktoré sa vyznačuje liberálnymi postojmi. Áno, samozrejme. Starokatolícke cirkvi predstavujú na Slovensku neštandardnú vetvu cirkvi a v európskom kontexte sú napriek svojmu názvu veľmi progresívnymi teologickými silami. Konkrétne v našom spoločenstve máme ľudí s inou sexuálnou orientáciou, ktorí otvorene žijú vo vzťahu s partnerom rovnakého pohlavia a podporujeme ich k tomu, aby žili v trvalých a zodpovedných vzťahoch. Medzi inými spomenul aj homosexuálov a prehlásil, že „veď aj ja sám som gej“.

Cestu kresťanského života pre gejov a lesby vidíme v tom, že žijú v zodpovedných vzťahoch, ktoré sú založené na rovnosti a ochote obetovať sa pre toho druhého. Presne tak. Ja som súčasťou českej Starokatolíckej cirkvi, slovenská je, žiaľ, konzervatívnejšia. V tej našej však máme aj kňaza, ktorý žije v registrovanom partnerstve, máme diakona, ktorý žije v registrovanom partnerstve.

Určite áno. Minimálne o dvoch z menovaných viem, že si v rímskokatolíckej cirkvi kedysi zažívali vlny neprijatia. Jeden z našich kňazov bol napríklad v istej reholi, žil v kláštore a našiel si partnera z cirkevných kruhov. Obaja si priznali svoju orientáciu a vstúpili do registrovaného partnerstva.

Sexuálne Zneužívanie a Cirkev

Sexuálne zneužívanie detí a mladistvých je otrasným a celosvetovým problémom, ktorý sa s rímskokatolickou cirkvou ťahá minimálne desaťročia. Podľa bývalého cirkevného sudcu Jana Rozeka, ktorý založil organizáciu Pre čistú cirkev, sa o sexuálne zneužívanie v cirkvi nikto nestará, pokiaľ nie je zasiahnutá jej dobrá povesť.

Jan Rozek je bývalý cirkevný sudca. Vyštudoval cirkevné právo na pápežskej univerzite v Poľsku a vďaka svojej špecializácii sa mu už podarilo niekoľko sporov s cirkvou vyhrať. Expert na cirkevné právo sa aktuálne venuje najmä obetiam sexuálneho zneužívania zo strany zamestnancov cirkvi a práve sexuálne zneužívanie označuje za najhoršie a najťažšie.

Momentálne túži po tom, aby obete sexuálnych zločinov prijal pápež a to počas septembrovej návštevy Slovenska. Listom sa obrátil nielen na hlavu rímskokatolíckej cirkvi, ale aj na Konferenciu biskupov Slovenska a na kanceláriu prezidentky SR Zuzany Čaputovej.

Úplne rovnako ako mafia a tie spôsoby sú rôzne. Najťažšie je sexuálne zneužívanie, ale potom sú to aj rôzne formy nátlaku. Kňaz je totiž nespochybniteľná autorita a doslova zažratá v krvi veriaceho človeka. V dôsledku toho, ak budete niečo tvrdiť a dokonca na to aj budete mať dôkazy, tak vám i tak nikto neuverí, že hovoríte pravdu. Kňaz je totiž vždy dobrý a vždy je svätý. Aj biskupi to robia tak, že všetky informácie o tom, kde kňaz čo spreneveril, alebo o tom, že si od veriacich napožičiaval milióny, ktoré nesplácal, tak to stopí.

Dobrou povesťou ste argumentovali aj v podcaste Profil zločinu. Ja vám to vysvetlím na aktuálnom príklade. Po tom, čo juh Moravy postihlo tornádo sa zmobilizovalo veľa ľudí, ktorí chceli pomôcť či už materiálne, alebo finančne. Zapojilo sa aj veľké množstvo neziskových organizácií, ktoré začali organizovať pomoc. Cirkev je na tom úplne rovnako. Pokiaľ jej verejnosť nebude dôverovať ako organizácii, a pokiaľ bude mať zlé meno, tak príde o príjmy na svoju činnosť, ale aj o vplyv na politiku, ale aj o zviazanosť s políciou. Opäť uvediem aktuálny príklad - pandémiu koronavírusu. V Čechách došlo za štyri mesiace, keď ľudia nechodili do kostola k výpadku cez 250 miliónov eur a to len zo zbierok. Tieto straty vyčíslili sami biskupi. Všetko sa totiž začína a končí pri peniazoch.

Aj v kanonickom práve to je tak, že veľmi ťažké hriechy kňazov nemusíte postihovať, pokiaľ sa na to nepríde. Ak má teda kňaz so ženou v nejakej dedine dieťa, ale nikto sa to nedozvie, tak sa nič nedeje a všetko je v poriadku.

Je pravda, že kňazi celibát nedodržiavajú? Počula som o prípadoch, že kňazi majú sex pomerne bežne a následne sa z hriechu len vyspovedajú. Je to presne tak. V katolíckej náuke je to veľmi pokrivené. Tipujem, že ste počuli o predmanželskej čistote a o tom, že by spolu ľudia nemali spať pred tým ako uzavrú manželstvo, ale aj o tom, že rodina má byť otvorená počatiu a teda nemá používať antikoncepciu. Priamo v desatore je dvakrát zdôraznené, že nezosmilníš a nepožiadaš manželku blížneho svojho. Cirkev je voči manželom extrémne prísna a keď sa rozvediete, tak napríklad nemôžete do konca života prijímať sviatosti. Voči sebe však razí pravý opak.

Teraz riešim v Českej republike jeden prípad, kedy obeti neverili, že ju zviedol kňaz len preto, že bola staršia než 18 rokov. Brali to tak, že sa dvaja chlapi spolu vyspali a kňaz nemá ani zákaz kňazskej činnosti. Pohoda a nič sa nedeje. To, čo by bolo v prípade manžela úplná pohroma je v prípade kňaza úplne v poriadku. Tieto kánony o potrestaní kňazov boli vyňaté z kanonického práva a tým pádom im nič nehrozí.

Ako by ste to chcela zariadiť? Majú celibát o ktorom najviac hovoria tí, ktorí ho nedodržiavajú, rovnako ako proti homosexuálom najviac vykrikujú tí, čo sú sami homosexuáli. Pravidlá síce majú, ale ani sami ich nedodržiavajú. To tak proste v cirkvi je. Inštitúcia sa tvári, že sa to dodržiava, pritom to nie je pravda a privierajú sa nad tým oči.

Marcel Puvák: Prípad Českého Kňaza

V októbri 2019 otriasol cirkvou škandál. Český kňaz Marcel Puvák sa chystal mať sex na izbe s mladších postihnutým mužom, pri čom ho pristihol poľský podnikateľ Zbigniew Stonoga a všetko si to natočil na video. Prípad mala riešiť poľská polícia ako obvinenie z pedofílie a tiež cirkev.

Katolíckeho kňaza Marcela Pluváka pristihol vlani v októbri oblečeného iba v spodnom prádle poľský podnikateľ a aktivista Zbigniew Stonoga, keď chcel mať sex s chlapcom mladším ako 15 rokov, ktorý bol na vozíčku. Všetko sa to udialo na hotelovej izbe v Katoviciach. Kňaza Marcela Puvák natočil na video a obvinil z pedofílie. S českým farárom bol totiž na izbe mladší muž, o ktorom si Puvák podľa poľského aktivistu myslel, že je neplnoletý.

Cirkevné trestné konanie ale s českým kňazom prebehlo. "Jednanie, ktorého sa menovaný dopustil, nie je ani v cirkevnom trestnom práve priamo definované ako trestný čin, ale je závažným porušením kňazského záväzku celibátu. A s ohľadom na okolnosti tiež veľkým pohoršením a poškodením dobrého mena cirkvi," vysvetlil pre iRozhlas.cz hovorca ostravsko-opavskej diecézy Pavel Siuda.

Dopady na Spoločnosť

Keď sa to na kňaza poviete, tak vás rodičia prefackajú a zakážu vám o tom hovoriť. V tom momente, keď by sa to dozvedeli ľudia, tak váš rod v tej dedine skončil a nebude sa s vami baviť už ani túlavý pes. Ľudia vás prestanú zdraviť, vidieť, budú po vás zazerať v obchode a div, že si pred vami neodpľujú. To je totálna realita. Stačí len ukázať na kňaza a tvrdiť, že urobil niečo zlé. Dokonca aj keby bol odsúdený, tak vy by ste v tej dedine skončila, lebo vy ste nám zničila kňaza. To je zvyk, čo sme si odniesli ešte od čias boľševika.

Nemali by sme sa ale automaticky postaviť v prvom rade za obete a nemala by to tak urobiť aj katolícka cirkev? Áno, to chce od biskupov pápež, ale oni naňho kašlú, to si nemusíme klamať. Pápež aj niekoľko biskupov stiahol, pretože to zneužívanie kryli, tutlali to a nenahlásili to Vatikánu. Cirkvi dal dokonca zákony, ktoré sú oveľa prísnejšie než zákony Českej alebo Slovenskej republiky.

Pritom aj pápež chcel, aby bolo jedno centrum pomoci na každej diecéze a nie jedno na celú krajinu. Aj preto sme založili centrum pomoci obetiam my a je určené pre Českú a Slovenskú republiku. Za to ma aj vyhodili ako cirkevného sudcu.

Cirkevné organizácie pošlú obete za psychologičkami, ktoré im narozprávajú, že neustoja mediálny tlak, že nič nezmôžu, nie sú pripravené to riešiť a že s tým nemajú nič robiť. Odchádzajú odtiaľ ešte v horšom stave, než v akom tam prišli.

tags: #starokatolicka #cirkev #kuffa