Čo je Biblia? Niektorí si myslia, že je to kniha rozprávok, iní ju považujú za Božie slovo. Podľa Guinessovej knihy rekordov je Biblia najpredávanejšia kniha všetkých čias a nedá sa poprieť, že má obrovský vplyv na náš svet.
Obrázok: Biblia Hebraica Stuttgartensia
Čo znamená slovo Biblia?
Toto slovo pochádza z gréčtiny a znamená „knihy“. Je to v podstate pestrá zbierka listov, piesní, proroctiev, historických príbehov a pravidiel náboženskej viery a morálky. Bibliu napísalo asi 40 rôznych autorov v rozpätí asi 1200 rokov: od cca 10. storočia pred Kristom po cca 2. st. n. l.
Písali ju slávni aj neznámi ľudia s veľmi odlišnou životnou skúsenosťou - rybár, vojak, pastier, colník, lekár, básnici, kňazi, proroci ba i králi. Väčšina z nich sa navzájom nepoznala, hovorili rôznymi jazykmi a žili v rôznych krajinách a kultúrach. O to zarážajúcejšia je jednotnosť ich posolstva!
Prečo? Kresťania veria, že aj keď Bibliu písali obyčajní ľudia, pri písaní ich viedol sám Boh. Biblia je zbierka náboženských, historických a poetických textov, ktoré sú považované za sväté a inšpirované Bohom. Preto ju niektorí veriaci zvyknú nazývať aj Svätým Písmom. Mnoho ľudí považuje Bibliu za nudnú. Tento argument môže byť oprávnený, hlavne ak má človek nereálne očakávania.
V akom jazyku bola napísaná Biblia?
Biblia bola napísaná v troch jazykoch: v hebrejčine, aramejčine a gréčtine. Väčšina Starého zákona bola napísaná v hebrejčine, ktorá bola hlavným jazykom Izraelitov. Aramejčina sa používa len v niektorých prorockých knihách.
Rozdelenie Biblie: Starý a Nový Zákon
Bibliu rozdeľujeme na dve časti: Starý a Nový zákon (alebo Stará a Nová zmluva). Starý zákon obsahuje 39 kníh a Nový zákon 27 kníh. Rímskokatolícka cirkev uznáva ďalších 7 kníh ako súčasť Starého zákona: tzv. deuterokánonické knihy.
Starý zákon sa delí na historické knihy (napr. Genesis, Exodus), poetické knihy (napr. Žalmy, Príslovia) a prorocké knihy (napr. Izaiáš, Jeremiáš). Nový zákon začína štyrmi evanjeliami. Slovo evanjelium znamená „dobrá správa“ - evanjeliá zachytávajú dobrú správu o tom, kto bol Ježiš a prečo prišiel na Zem.
Obsah Starého Zákona
Starý zákon sa začína stvorením sveta a ľudstva. V prvých piatich knihách sledujeme osud židovského národa, jeho otroctvo v Egypte a následné vyslobodenie a putovanie do zasľúbenej zeme, Izraela. Vzťah medzi Bohom a človekom je počas tejto cesty často napätý. V Starom zákone spoznávame mnoho stránok charakteru Boha: jeho milosrdenstvo a lásku, ako aj spravodlivosť, ktorá sa môže zdať prísna. Aj v tých najťažších situáciách však vidieť záblesky nádeje.
Starý zákon obsahuje aj veľa predpovedí o tom, že Boh pošle záchrancu (t. j. Mesiáša), ktorý má obnoviť vzťah medzi Bohom a ľuďmi.
Obsah Nového Zákona
Ústrednou postavou Nového zákona je Ježiš. Je zaujímavé, že v jeho osobe sa naplnilo asi 300 veľmi špecifických predpovedí, ktoré starozákonní proroci zapísali stovky rokov pred jeho narodením. Prvé štyri knihy Nového zákona (evanjeliá) rozprávajú o jeho narodení, pôsobení, utrpení, smrti a vzkriesení. Práve tento zázrak navždy mení svet. Ďalšie časti tvoria rôzne listy a záznamy od Ježišových nasledovníkov, ktoré poskytujú rady pre praktický život viery a varovania o budúcnosti.
Hlavným posolstvom Biblie je Božia láska k ľudstvu a plán spásy prostredníctvom Ježiša Krista. Boh zasahuje do dejín, aby zachránil ľudí od hriechu a obnovil vzťah medzi sebou a človekom.
Ježišovo Učenie a Starý Zákon
Ježišov morálny nárok presahuje etické učenie kohokoľvek iného. Príkladom toho sú jeho slová o cudzoložstve:Počuli ste, že bolo povedané: „Nescudzoložíš!“ No ja vám hovorím: Každý, kto na ženu hľadí žiadostivo, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci.
Ježiš hovorí veľmi konkrétne o skrytých hriechoch a stavia ich na rovnakú úroveň s cudzoložstvom. Ukazuje tým, že hriech začína už v myšlienkach a na úrovni myšlienok ho musí človek oľutovať. Ježiš prináša na svetlo to, čo je v srdci človeka a posudzuje to s prísnosťou, ktorá nemá obdobu.
V každom náboženstve sa dajú nájsť určité etické pravidlá, pretože každý dokáže svojim svedomím rozlišovať dobré a zlé. Miera, ktorou Ježiš posudzuje činy, myšlienky a slová, je jedinečná. Odhaľuje srdce človeka a vyžaduje premenu postoja a myšlienok, na základe čoho je potom možné eticky konať. Ježiš nás chce oslobodiť od zlého k dobrému - k dobrému životu už teraz.
Ježiš sa neuspokojil s vyznačením pravidiel pre zbožný život a každého človeka vyzýva, aby svoje kritériá pre život prijal od Toho, ktorý je absolútne dobrý.
Verejné vystúpenie Ježiša spôsobilo nezvratný rozkol v izraelskom národe a neskôr aj v celom ľudstve. Toto rozdelenie je svedectvom o vplyve Ježišovho učenia na ľudstvo nielen v prvom storočí, ale až do dnešných čias. Ježišovo učenie zmenilo svet tak, ako žiadny iný náboženský systém, či filozofia.
Láska k Nepriateľom
Ježišovo prikázanie o láske k nepriateľom presahuje všetko, čo bolo do tej doby poznané. Láska k nepriateľom neznamená len vzdať sa pomsty a nenávisti, ale robí nás schopnými odpustiť najväčšiemu nepriateľovi a chcieť aj pre neho to najlepšie.
Je potrebné vziať do úvahy, že Ježiš bol prvý, kto tieto a iné veci učil.
Historická Presnosť Nového Zákona
V štyroch Evanjeliách, Skutkoch apoštolov a listoch apoštolov, sprostredkúva Nový Zákon historicky verný obraz diania a pozadia kresťanstva v prvom storočí. Historicky je v súlade s inými prameňmi židovských a rímskych autorov. Príkladom je Talmud, židovský pisateľ Josefus Flavius a rímski dejepisci Tacitus a Sueton.
Dôveryhodnosť Nového Zákona, ktorý vznikol v rozmedzí 40-tich rokov po smrti Ježiša, potvrdzuje veľa takýchto faktov a detailov. Markovo evanjelium bolo spísané zhruba desať rokov po Ježišovej smrti a vzkriesení. Autormi Nového Zákona sú očití svedkovia Ježišovho života alebo kresťania z prvej vlny kresťanstva, ktorí boli v kontakte s očitými svedkami. Nový Zákon nepredstavuje len súhrn náboženských myšlienok.
Archeologické Dôkazy
Jedným z príkladov historickosti Nového Zákona je jeruzalemský rybník Siloe, spomínaný v Jánovom evanjeliu 9:7. V lete v roku 2004, počas prác na novej kanalizácii, bolo nájdených niekoľko schodov, ktorých vek sa odhaduje na 2400 rokov. Ďalej bola nájdená vodná nádrž, do ktorej bola Chizkiášovým tunelom vedená voda z prameňa Gichon. Rybník Siloe slúžil obyvateľom Jeruzalema v čase Ježiša ako zásobník vody. Pri vykopávkach divadla v Cezaerei bol v roku 1961 nájdený nápis: „Pontius Pilatus Praefectus Judaeae“.
Svedectvo o Pilátovi, ako miestodržiteľovi v provincii „Judsko“, tak podáva nielen Nový Zákon a židovský pisateľ Josefus Flavius, ale aj tento nález. Podobne je to s nápisom o Galio z Delf v Grécku, ktorý bol prvýkrát uverejnený v roku 1905. Nápis spomína Galia ako prokonzula Achaje a potvrdzuje tak rovnaký údaj v Skutkoch apoštolov 18:12.
Obrázok: Fragment P52
Rozdiely v Evanjeliách
Nový Zákon neobsahuje len jeden ale štyri opisy Ježišovho života. Tieto opisy nie sú v niektorých detailoch zhodné. To však nie je argument proti ich dôveryhodnosti, ale naopak argument pre ich spoľahlivosť. Pre dejepisca je neúplný súlad silným poukázaním na to, že správy neboli menené alebo neskôr spätne harmonizované.
Keď štyria ľudia, ktorí boli sami z časti účastníci diania, opisovali Ježišove slová a skutky, je úplne prirodzené, že ich osobitý pohľad a rôznosť adresátov budú mať na ich opis vplyv. Obzvlášť evanjelista Lukáš sa snažil všetko dôkladne prejsť a prináša mnoho historicky dokázateľných paraliel.
Ústna Tradícia a Písomné Záznamy
Dnešnému modernému človeku je ťažké si predstaviť, že by bol schopný si zapamätať dlhé príhovory alebo texty, pretože nie sme už toľko závislí na našej pamäti. Ľudská pamäť je ale schopná výnimočných výkonov. Ježišovi učeníci zmenili svoj život na základe Ježišovho kázania. On sa stal stredobodom celého ich konania. Mali teda záujem si jeho slová a činy zapamätať a verne odovzdávať.
Učeníci boli s Ježišom a oslovovali ho ako učiteľa. Boli s ním takmer dva a pol roka každý deň. Učil ich v súkromí a boli tiež prítomní, keď učil ľud. Mohli si tak prirodzenou cestou jeho slová zapamätať. Od detstva boli z domu a zo synagógy zvyknutí učiť sa veci naspamäť. To ich urobilo schopnými verne sprostredkovať ústnu tradíciu.
Ježiš ich už za svojho života poslal zvestovať „príchod Božieho kráľovstva“. Museli už veľmi skoro použiť to, čomu sa naučili. Všetky knihy Nového Zákona boli spísané pred zničením Jeruzalema Rimanmi v roku 70 po Kristovi. Ježiš bol ukrižovaný v roku 30. Ide teda o obdobie 40-tich rokov. Prechod z ústnej na písomnú tradíciu sa uskutočnil veľmi skoro.
Rovnakú snahu o správne a verné odovzdanie Ježišových slov a slov apoštolov môžeme predpokladať u tých, ktorí v nasledujúcich storočiach Nový Zákon prepisovali.
Rukopisy Nového Zákona
Najstarší zachovaný rukopis bol nájdený v Egypte okolo roku 1920 - P52 (papyrus číslo 52). Obsahuje niekoľko veršov z Jánovho evanjelia a vznikol najneskôr v roku 125. Z doby okolo roku 200 pochádzajú Bodmerove papyrusy, pôvodom z Egypta, ktoré obsahujú Lukášovo a Jánovo evanjelium. Z 3. storočia sa dochovali rozsiahle papyrusy Chester-Beaty P45, obsahujúce zlomky zo všetkých štyroch evanjelií a Skutkov a papyrus P46 s Pavlovými listami. Zachovali sa aj ďalšie papyrusy z 2. a 3. storočia, ktoré pokrývajú väčšinu textu Nového Zákona.
V 4. storočí vznikli najstaršie majuskulové rukopisy (písané veľkými písmenami gréckej abecedy), ktoré obsahujú celý Nový Zákon a sú písané na pergamene - materiáli zo zvieracej kože. Najznámejšie z nich sú Codex Vaticanus a Codex Sinaiticus. Nasledujúca tabuľka dáva prehľad o rukopisoch Nového Zákona. Bohatstvo nájdených rukopisov najlepšie vynikne porovnaním s ostatnými historickými textami.
Po 40 rokoch bádania konštatoval prof. F. F. Bruce, Zeitgeschichte des Neuen Testaments, Teil I, 1978, S. 68Rainer Riesner, Jesus als Lehrer, 1984, S. 451F. F. Bruce, Dôveryhodnosť Nového ZákonaJosh McDowell, Die Fakten des Glaubens, 2003, S. 118F.W. Hall, Belege für die Texte der führenden klassischen Verfasser -ergänzt durch Norman L. Geisler/William E. Nix, A General Introduction to the Bible, S. 408Kurt Aland, Das Neue Testament zuverlässig überliefert. Die Geschichte des neutestamentlichen Textes und die Ergebnisse der modernen Textforschung, Reihe: Wissenswertes zur Bibel, Stuttgart 1986, S.
Text Nového Zákona je výnimočne dochovaný, lepšie ako text ktoréhokoľvek iného antického diela. Ako kresťania sme Bohu vďační, že sa nám dochovali spoľahlivé informácie o Ježišovi a prvotných kresťanoch.
| Typ rukopisu | Počet |
|---|---|
| Papyrusy | 127 |
| Majuskuly | 322 |
| Minusculy | 2907 |
| Lekcionáre | 2463 |
Stará a Nová Zmluva: Nový Pohľad
Starý zákon alebo stará zmluva bola založená medzi pravým Bohom a izraelským národom s Mojžišom ako sprostredkovateľom a napísaná na papier. Desať hlavných zákonov Boh napísal svojim ´prstom´ na kamenné tabličky, ktoré spolu s ´nebeským chlebom´ boli uložené ako svedectvo do svätého arku.
Tento zákon izraeliti mali študovať a žiť podľa neho, aby mali Božiu priazeň a aby ich konečne priviedla k Božiemu synovi, cez ktorého Boh uzavrel novú zmluvu. S jednotlivcami, ktorí odmietli Božieho syna a nedržali sa Božích zákonov? Nie. Bolo to s tými, čo preukázali vieru v Ježiša Krista a boli schopní žiť podľa zákonov napísaných kde?
´Veď toto je tá zmluva, ktorú uzavriem s domom Izraela po tých dňoch´, hovorí Jehova. ´vloím svoje zákony do ich mysle a napíšem ich do ich srdca. A ja sa stanem ich Bohom a oni sa stanú mojim národom.
Takže teraz ´dom Izraela´ netvoria neposlušní a necitliví izraeliti, ale duchovní Kresťania, ktorí cez vieru v Krista majú Božie zákony ´napísané´ v svojich srdciach a svojich mysliach. Tí nepotrebujú policajtov ani armádu, lebo sa sami oddávajú z vlastnej vôle službe Bohu a Jeho synovi.
Interpretácia Biblie
V perspektíve jednoty Písem v Kristovi je tak pre teológov, ako aj pre pastierov nevyhnutné, aby si boli vedomí vzťahu medzi Starým a Novým zákonom. Argumentácia založená na textoch Starého zákona tak nadobúda v Novom zákone rozhodujúcu hodnotu, ktorá presahuje hodnotu čisto ľudských úsudkov. Vo štvrtom evanjeliu Ježiš v tejto súvislosti vyhlasuje, že „Písmo nemožno zrušiť!“ (Jn 10, 35), a svätý Pavol spresňuje, že zjavenie Starého zákona naďalej platí aj pre nás kresťanov.
Okrem toho samotný Nový zákon potvrdzuje, že sa zhoduje so Starým, a vyhlasuje, že v tajomstve Kristovho života, smrti a vzkriesenia posvätné Písma hebrejského ľudu dosiahli svoje dokonalé naplnenie. Treba si však povšimnúť, že pojem naplnenia Písem je komplexný, pretože zahŕňa trojitú dimenziu: základný aspekt kontinuity so zjavením Starého zákona, aspekt prelomu a aspekt naplnenia a prekonania.
Kristovo veľkonočné tajomstvo sa zhoduje s proroctvami a predobrazmi v Písmach plne, ale spôsobom, ktorý bol nepredvídateľný a predstavuje však aj evidentné aspekty diskontinuity vzhľadom na inštitúcie Starého zákona.
Tieto postrehy odhaľujú nenahraditeľný význam Starého zákona pre kresťanov, ale súčasne zdôrazňujú originálnosť kristologickej lektúry. Už od apoštolských čias a potom v živej Tradícii Cirkev zdôrazňovala jednotu Božieho plánu v dvoch zákonoch vďaka typológii, ktorá nemá ľubovoľný charakter, ale patrí k vnútornej povahe udalostí, o ktorých rozpráva posvätný text, a preto sa týka celého Písma. Kresťania preto čítajú Starý zákon vo svetle usmrteného a vzkrieseného Krista.
Aj keď typologické čítanie otvára nevyčerpateľný obsah Starého zákona vo vzťahu k Novému, neslobodno pri tom zabúdať, že aj samotný Starý zákon si uchováva vlastnú hodnotu Zjavenia, ktorú potvrdil sám náš Pán (porov. Mk 12, 29 - 31). Preto „aj Nový zákon treba čítať vo svetle Starého.
Dôležité teda je v pastoračnej, ako aj v akademickej oblasti jasne zdôrazňovať vnútorný vzťah medzi oboma zákonmi a spolu so svätým Gregorom Veľkým pripomínať, že to, čo „Starý zákon prisľúbil, Nový zákon ukázal; čo Starý hlása skrytým spôsobom, Nový otvorene ohlasuje ako prítomnosť.
V kontexte vzťahu medzi Starým a Novým zákonom sa synoda vyrovnávala aj s témou tých strán Biblie, ktoré vyznievajú ako temné a ťaživé pre násilie a nemorálnosti, ktoré sa v nich niekedy nachádzajú. V tejto súvislosti treba pamätať predovšetkým na to, že biblické zjavenie je hlboko zakorenené v dejinách. Boží plán sa tu zjavuje postupne a uskutočňuje sa pomaly po etapách, ktoré na seba nadväzujú, aj napriek odporu ľudí.
Bolo by teda pomýlené nebrať do úvahy tie pasáže Písma, ktoré sa nám javia ako problematické. Preto povzbudzujem odborníkov a pastierov, aby pomáhali všetkým veriacim nájsť si vzťah aj k týmto stránkam prostredníctvom takého čítania, ktoré pomáha objaviť ich význam vo svetle Kristovho tajomstva.
Ak berieme do úvahy tesné vzťahy, ktoré spájajú Nový zákon so Starým, spontánne sa naša pozornosť obracia na osobitné spojivo, ktoré z neho vyplýva medzi kresťanmi a Židmi. Je to zväzok, na ktorý by sa nemalo nikdy zabúdať. Príklad svätého Pavla totiž tvrdí, že Židia „vzhľadom na vyvolenie sú milovaní kvôli otcom. Lebo Božie dary a povolanie sú neodvolateľné!“ (Rim 11, 28 - 29). Okrem toho svätý Pavol používa krásny obraz olivovníka, aby opísal veľmi úzke vzťahy medzi kresťanmi a Židmi: Cirkev pohanov je ako planá oliva, naštepená na ušľachtilý olivovník, ktorým je ľud zmluvy (porov. Rim 11, 17 - 24). Svoju duchovnú výživu teda čerpáme z tých istých duchovných koreňov. Stretáme sa ako bratia.
Na túto tému formulovala dôležité usmernenia Pápežská biblická komisia v dokumente Interpretácia Biblie v Cirkvi. V tomto kontexte by som chcel upriamiť pozornosť najmä na taký prístup, ktorý nerešpektuje posvätný text v jeho autentickej povahe a presadzuje subjektivistické a svojvoľné interpretácie.
Držanie sa litery, obhajované fundamentalistickou lektúrou, v skutočnosti znamená zradu tak literárneho, ako aj duchovného zmyslu a otvára cestu k manipulácii rôzneho druhu, napríklad šírením proticirkevných interpretácií samotného Písma. Správna odpoveď na fundamentalistický prístup je „čítanie Svätého písma vo viere“.
Takáto lektúra, „praktizovaná od starobylých čias Tradíciou Cirkvi, hľadá pravdu prinášajúcu spásu pre život jednotlivého veriaceho a pre Cirkev. Takéto čítanie uznáva historickú hodnotu biblickej tradície a preto nezabúda na ľudské sprostredkovanie inšpirovaného textu a jeho literárnych druhov.
Je dôležité študovať Bibliu v kontexte, s pochopením historického a kultúrneho pozadia, aby sme správne interpretovali jej posolstvá a vyvarovali sa fundamentalistických alebo subjektivistických prístupov.
Biblia a Veda
Vzťah medzi Bibliou a vedou je zložitý a rôznorodý. Niektorí ľudia vidia medzi nimi konflikt, iní veria, že Biblia a veda môžu koexistovať a dopĺňať sa, keď sa správne interpretujú. Biblia je duchovný a morálny sprievodca, nie vedecký či historický manuál. Často používa poetický a obrazný jazyk, čo nemusí byť v rozpore s vedeckými vysvetleniami.
Zdanlivé protirečenia v Biblii často vznikajú z nedorozumení alebo nepochopenia rozličných literárnych žánrov a štýlov. Hĺbkové štúdium a kontextová analýza môžu pomôcť tieto nejasnosti vysvetliť.
Historickú presnosť Biblie často potvrdzujú rôzne archeologické nálezy a iné historické dokumenty. Hoci niektoré udalosti sú predmetom diskusií, mnohé biblické udalosti a miesta boli potvrdené aj mimo biblických textov.
Starý zákon vs. Nový zákon – aké sú rozdiely?
Preklady Biblie
Preklady Biblie majú bohatú históriu, počnúc Septuagintou (gréckym prekladom Starého zákona) až po moderné preklady do mnohých jazykov. V prvých storočiach nikto nemal vlastnú Bibliu. Na konci 4. storočia bola preložená z pôvodných rukopisov do latinčiny. Keďže čítať a písať po latinsky vedeli iba vzdelanci či kňazi, obyčajní ľudia boli po stáročia odkázaní na nich.
Cirkev mala preto obrovský vplyv na to, čo ľudia počuli alebo nepočuli. K dôležitým míľnikom patrí preklad Cyrila a Metoda do staroslovienčiny v 9. storočí. Kompletná Biblia je preložená do vyše 730 jazykov a jej časti do viac ako 3 400 jazykov.
Biblia je najprekladanejšou a najpredávanejšou knihou na svete, dnes si ju môže čítať prakticky každý obyvateľ zeme. Kresťania veria, že je dôležité, aby Božie slovo mohol každý čítať vo vlastnom jazyku. V krajinách ako Severná Kórea je dodnes zakázané vlastniť Bibliu a prekročenie tohto zákazu sa trestá smrťou.
Ak s Bibliou len začínaš, najlepšie je zvoliť si jednoduchý preklad, napríklad Nádej pre každého. Tento preklad Nového zákona používa moderný jazyk a jej texty boli upravené tak, aby im bolo ľahšie rozumieť. Jej opakom je Roháčkov preklad, ktorý je preložený takmer doslovne, avšak moderný čitateľ už ťažšie rozumie jeho archaickému jazyku. Dobrou strednou cestou môže byť napr. Slovenský ekumenický preklad schválený všetkými veľkými cirkvami na Slovensku.