Drevené kostoly predstavujú špecifický príklad sakrálneho staviteľstva. Na Slovensku má výstavba drevených kostolov rozsiahlu tradíciu. Prvé kostoly sa začali stavať koncom 15. storočia, mnohé pochádzajú z konca 17. ,18. a 19. storočia. Celkový počet drevených kostolov na Slovensku bol v minulosti viac ako 300, dnes sa ich zachovalo približne šesťdesiat. Drevo a slovenská architektúra od nepamäti kráčajú našou históriou a podieľajú sa na tvorbe našej kultúry. Po celé stáročia zanechávali stopu a spomienky na seba, ktoré sú dnes neprehliadnuteľnými skvostmi na desiatkach a desiatkach miest.
V snahe chrániť, čo je naše, sústreďujeme tieto unikáty do skanzenov, kde vo svojom prirodzenom prostredí stoja drevené mlyny, domy, hostince a stodoly. Nie sú to však len skanzeny, kde stavby z dreva čnejú nad dedinami. Oproti veľkolepým svetovým bazilikám sú slovenské chrámy takmer mravčekmi. Tie drevené však nájdeme málokde, preto sú pre kresťanskú architektúru rovnakým skvostom ako tie najväčšie chrámy zdobené zlatom. Najväčšia časť týchto chrámov stojí na severovýchode krajiny. Pôvodne ich našu krajinu zdobilo okolo 300, no v dôsledku požiarov či prestavieb za murované alternatívy ich zostalo zachovaných 59.
V roku 2008 v kanadskom Quebecu výbor OSN rozhodol o tom, že ďalšie z nich budú patriť do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Do tohto zoznamu patria chrámy v Kežmarku, Hervartove, Tvrdošíne, Leštinách, Hronseku, Bodružale, Ladomirovej a Ruskej Bystrej. Najväčšie zastúpenie chrámov je v Prešovskom kraji, kde na svojich pôvodných miestach stojí viac ako 40 týchto stavieb. Viaceré z nich boli neustále premiestňované a začuli tak modlitby rodákov viacerých obcí. Drevená konštrukcia totiž umožňovala stavbu rozobrať, presunúť a postaviť znova. Základná konštrukcia kostolov je vytvorená formou zrubu.
Pri väčšine kostolov sa využívali staré techniky spájania, čo znamená, že sú budované bez využívania klincov, len pomocou klinov z dubového dreva. Pri stavbe zrubu sa kladú trámy na seba a okná teda proces komplikujú. Strechy sú vyskladané šindľami, ktoré spôsobom ukladania vytvárajú najrôznejšie ornamenty a vzory.
Zoznam 59 drevených sakrálnych stavieb môžeme rozdeliť do štyroch skupín podľa príslušnosti k náboženským smerom: na rímskokatolícke, evanjelické, gréckokatolícke a pravoslávne. Každá zo skupín si so sebou nesie určité špecifické prvky architektúry, vďaka ktorým vieme už na prvý pohľad rozlíšiť vyznanie ich návštevníkov. Na základe ich príslušnosti rozlišujeme aj pomenovanie tejto sakrálnej budovy - kostol a cerkev/cerkva. Prvý pojem využívajú rímskokatolíci a evanjelici. Druhým názvom pomenúvajú svoje chrámy pravoslávni a gréckokatolíci.
Rímskokatolícke drevené kostoly
Rímskokatolíckych drevených kostolov máme na Slovensku 11. Je ich teda pomerne málo a sú jedny z najstarších. Najväčšia časť chrámov pochádza z 18. storočia, viaceré zachované drevené rímskokatolícke kostoly sa datujú už do 15. a 16. storočia. Najstarší drevený kostolík bol posvätený v roku 1490. Je ním Kostol sv. Františka z Assisi v Hervartove. Vzhľadom na obdobie výstavby sa na ich architektúre podpísala gotika.
V rovnakom období vznikali aj kostoly murované, pre veriacich však boli drevené stavby vznešenejšie na slávenie najrôznejších slávností. Drevo bolo zároveň pre miestnych dostupné, lacnejšie ako materiál na murovanú stavbu a vďaka skúsenostiam aj prijateľnejšie na spracovanie a výstavbu.
Na hlavnom ťahu z Ružomberka do Banskej Bystrice ste určite nie raz zbadali odbočku do hustých lesov s návestnou tabuľou Korytnica-kúpele. Táto osada bývala malým rajom pre ľudí idúcich za zdravím. Dnes vás namiesto odpočinutých ľudí privíta osirelý areál, ošarpané budovy, prázdne námestie a rozpadnutý bar, ktorý ešte prednedávnom počúval štrnganie pohárikov. Štyri liečivé pramene dodnes vytekajúce v drevených altánkoch si miestni nevedia vynachváliť. Hneď na začiatku okružnej cesty za prameňmi na kopci uprostred stromov stojí malý drevený kostolík z 19. storočia. Upúta vás jeho špecifická dvojfarebnosť. Malá kaplnka tu stojí už vyše sto rokov bez akéhokoľvek zásahu či prestavby. Nad vchodom visí drevený kríž s pribitou sochou Krista. Kaplnku postavili počas najväčšieho rozmachu kúpeľov, aby vraj mohli hosťom zabezpečiť úplné uzdravenie - telesné aj duševné. Kostolík postavil Karol Kulich, zástupca stoličného liptovského inžinierstva, v rovnakom štýle ako zvyšok kúpeľov a posvätili ho 25. augusta 1859 za prítomnosti mnohých vznešených hostí. V blízkosti kostolíka stojí kamenný kríž z roku 1869.
Kostol sv. Františka z Assisi v Hervartove
Evanjelické artikulárne kostoly
Problémy 15. a 16. storočia dohnali spoločnosť k reformačným hnutiam. Na Slovensko, ktorému vládli katolícki Habsburgovci, tak prichádzalo uvoľňovanie - bohoslužby sa slávili v jazyku, ktorému veriaci rozumeli, obrady boli jednoduchšie. Po desaťročiach neustále sa opakujúcich pokusov o zmierenie a na druhej strane po snahe o protireformácie bola obnovená inkvizícia. Vtedajší panovník Rudolf II. O veľkú zmenu sa postaral Imrich Tököli, ktorého úspešné povstanie donútilo Leopolda I. zvolať snem do Šopronu. Neústretovosť rímskokatolíckych kňazov zamedzila úplnej náboženskej slobode, no evanjelikom sa podarilo vybojovať aspoň ako-také možnosti zveľaďovania svojho vierovyznania. Boli vydané zákonné články, nazývané aj artikuly, ktoré umožňovali evanjelikom budovať chrámy. Všetko však malo nejaký háčik a tento konkrétny tkvel v prísnych podmienkach.
V každej stolici mohli byť vybudované len dva chrámy a aj to len na okraji obcí mimo hraníc mesta. Na výstavbu mali len rok a nemohli počas nej využiť ani jeden jediný kovový prvok. Drevené kostoly mohli stáť len na minimálnych murovaných základoch (1 stopa), nesmeli mať vežu a ani priamy vchod z ulice. O sto rokov neskôr Jozef II. svojím Tolerančným patentom postúpil ešte vyššie a umožnil evanjelikom budovať kostoly aj murované. Nesmeli však stáť na námestiach a mať veže a zvony. Za vznikom slovenských drevených artikulárnych a tolerančných kostolov stojí dlhý príbeh plný bojov, odvahy a výziev.
Aj evanjelické kostoly majú svoj špecifický architektonický prvok, ktorým je pôdorys v tvare gréckeho kríža. Typickými prvkami boli maľované steny neraz s realistickými drapériami a stĺporadiami, pomerne veľké priestory a zabudované kazateľnice. Drevený kostol v Hronseku vznikol v období vydania artikúl. Okrem neho v miestnej stolici pribudol ešte jeden - v Ostrej Lúke. Pri výstavbe prísne dodržali každú z podmienok. Výstavba sa začala v októbri 1725 a na jeseň nasledujúceho roka bola hotová. Pôdorys v tvare kríža je 11 m široký a 26 m dlhý. Steny čnejú do výšky 8 m a prelína ich 30 okien. Vďaka svojim rozmerom bol schopný usadiť 1 100 veriacich, ktorí do kostola vstupovali piatimi vchodmi. Väčšia časť kostola je vystavaná zo smrekového dreva, stĺpy s ornamentmi sú však dubové. Ani tento kostolík sa nevyhol symbolike. Na dolnej časti chórusov sú umiestnené vyrezávané lipové listy ako symbol slovanského povedomia.
Gréckokatolícke drevené cerkvi
Gréckokatolícke drevené cerkvi tvoria najpočetnejšiu skupinu (38 stavieb) a môžeme ich nájsť prevažne na miestach, ktoré sú obývané Rusínmi. Vďaka svojmu špecifickému vzhľadu sú jednoducho odlíšiteľné od ostatných drevených sakrálnych stavieb. Medzi architektonické prvky, ktoré majú metaforickú hodnotu, patrí trojdielnosť. Prvok má symbolizovať Svätú Trojicu. Aby stavebníci toto číslo viac zvýraznili, uplatňuje sa využívanie trojice zvyšujúcich sa veží smerom na západ, čo sa stalo dominantným prvkom týchto cerkví.
Zaujímavým interiérovým prvkom, ktorý tiež nemá medzi drevenými chrámami obdobu, je ikonostas. Reč je o drevenej stene oddeľujúcej oltár od zvyšku kostola, do ktorej boli vsadené obrazy a drevorezby. Obrazy nazývané ikony, z čoho aj pramení pomenovanie (eikon = obraz), mali vopred určené poradie, kompozíciu, počet a boli charakteristické hlbokou symbolikou. Ich úlohou totiž bolo rozprávať tradičné biblické príbehy a odovzdávať princípy viery.
Veriaci pri výstavbe kládli požiadavky aj na miesto vystavania chrámu. Najčastejšie bývali umiestnené za dedinami na malých kopcoch. Cerkev v Ľutine je dôkazom, že tieto sakrálne stavby nie sú len vecou histórie. Posvätená bola v roku 2015. Nevznikla však len tak. Je kópiou pôvodného miestneho dreveného Chrámu sv. Kozmu a Damiána, ktorý vyhorel v roku 1908. Jeho základy sú uchované na pôvodnom mieste, na námestí pred Bazilikou zosnutia Presvätej Bohorodičky. Chrám láka nielen veriacich, ale aj turistov. Cerkev je súčasťou skanzenu. Nie však takého, aký si väčšina z nás predstaví.
Medzi najznámejšie cerkvi u nás patria rozhodne drevené kostoly v okolí Bardejova. V okolí Bardejova a území severovýchodného Slovenska nájdeme prevažne drevené kostoly východného obradu.
Evanjelický artikulárny kostol v Hronseku
Príklady gréckokatolíckych drevených chrámov
- Drevený gréckokatolícky chrám východného obradu sv. Lukáša v Krivom: Postavený roku 1826. Je trojpriestorový, so štvorcovou vežou, predĺženou loďou a polygonálnou apsidou. V interiéri sa nachádzajú vzácne ikony datované do 16. storočia.
- Drevený chrám východného obradu sv. Lukáša Evanjelistu v Tročanoch: Pochádza z konca 15. a začiatku 16. storočia. Patrí medzi najstaršie drevené chrámy východného obradu nielen na Slovensku, ale v celej karpatskej oblasti.
- Drevený Kostol Ochrany Presvätej Bohorodičky v Jedlinke: Postavený bol v roku v prvej polovici 18. storočia. Kostol je trojdielny a trojvežový.
- Drevený chrám východného obradu sv. Michala archanjela v Fričke: Bol postavený v roku 1829. Stavba je trojpriestorová s dvoma vežami.
- Drevený gréckokatolícky chrám svätého Kozmu a Damiána v Lukove: Pôvodne bol postavený v Poľsku a zasvätený inému patrónovi. Odtiaľ ho obyvatelia kúpili a previezli.
- Gréckokatolícky drevený chrám svätého Michala v Ladomirovej: Kostol bol postavený v roku 1742. Je zrubovej konštrukcie, trojdielny a trojvežový.
Pravoslávne drevené cerkvi
Pravoslávne drevené sakrálne pamiatky je dnes možné navštíviť jedným hltom. Zachovali sa totiž len štyri a všetky sa nachádzajú pomerne blízko vedľa seba na východe Slovenska. Niektoré z nich vznikli z pôvodných gréckokatolíckych, ktorými je ich okolie bohato posiate. V historických dokumentoch z 18. storočia jednej z najmenších obcí Slovenska sa spomína, že dedinský kostol, s najväčšou pravdepodobnosťou drevený, už dožíva. A tak v roku 1903 vyrástol v obci nový, trojvežový a trojdielny, tak ako to bolo tradíciou.
Po pustošení druhou svetovou vojnou však potreboval rozsiahle opravy. Až v roku 1980 ho veľmi nenáročne, zato však invazívne opravili. Celú cerkev na zlepšenie tepelnoizolačných vlastností obili pozinkovaným plechom a vnútorné steny zas plastovým obkladom. Kovový, časom zhrdzavený chrám tak namiesto úžasu vzbudzoval hrôzu. O takmer 30 rokov sa však rozhodlo o prinavrátení pôvodného vzhľadu sakrálnej pamiatke.
Kto chce vstúpiť do dreveného gréckokatolíckeho Chrámu Ochrany Presvätej Bohorodičky v Korejovciach, musí prejsť mostom cez potok a po niekoľkých desiatkach kamenných schodov vystúpiť na svah nad dedinou. Pre náhodného návštevníka, ktorý vyjde z auta, je to príjemné rozptýlenie, no staršie ženičky idúce na svätú liturgiu sa musia poriadne ponamáhať. „Nielen táto, ale aj mnohé ďalšie cerkvi boli postavené na vyvýšených miestach. Malo to svoj praktický, ale aj duchovný význam. Ak dedinu zachvátil oheň alebo veľká voda, cerkev bola uchránená. Pohľad z kopca ponúka výhľad na obec, v ktorej žije len 80 obyvateľov.
Gréckokatolíckych kňazov ovládajúcich rusínčinu nie je veľa. Odhaduje, že to číslo sa pochybuje medzi 5 - 10 percentami. Ale pre mladšie ročníky je už tento jazyk vzdialený, takže časť z nich dáva prednosť bohoslužbám v neďalekom Svidníku či v iných farnostiach, kde sa slúži po slovensky.
Chrám v Korejovciach postavili v roku 1764, vedľa neho stojí mladšia zvonica, ktorá ukrýva tri zvony z druhej polovice 18. a prvej polovice 19. storočia, za ním sa nachádza cintorín s hrobom piatich neznámych rakúsko-uhorských vojakov. Cirkev trpiacu, putujúcu a oslávenú symbolizuje aj tradičné trojpriestorové členenie chrámov.
Chrám svätého Michala archanjela v Uličskom Krivom (okres Snina) postavili v roku 1718 na mieste, kde už koncom 16. storočia stál menší sakrálny objekt. V tieni vysokých listnatých stromov nad obcou Jalová (okres Snina) stojí Chrám svätého Juraja Veľkomučeníka. Jeden z najstarších východných chrámov na Slovensku napriek svojej malosti ukrýva hneď niekoľko pozoruhodností.
Ikonostas v Korejovciach je atypický, poskladaný z iných ikonostasov a pre malosť priestoru neúplný. Ikonostas v Korejovciach je nezvyčajný tým, že je poskladaný z rôznych iných ikonostasov, pričom väčšina pochádza zo zaniknutej drevenej cerkvi v Krajnej Bystrej, kde sa nachádza súčasné sídlo farnosti.
Aj trojica dvier v ikonostase odkazuje na Svätú Trojicu. Dvojicou diakonských dvier prechádzajú nielen diakoni, ale aj ostatní posluhujúci a cerkevnik (kostolník), keďže svätyňa zároveň slúži ako sakristia. Stredné dvere sú vyhradené len biskupovi a kňazovi. A prečo sa nazývajú cárske? „Matkou všetkých východných chrámov bola v prvom tisícročí Hagia Sofia. Keďže cisár, ktorý sídlil v Carihrade, bol považovaný nielen za politického, ale aj duchovného vodcu Byzantskej ríše, mohol strednými dverami prechádzať aj on. Odtiaľ názov cárske dvere.
Chrám svätého Michala archanjela v Ruskom Potoku (okres Snina) je jedným z mála drevených chrámov patriacich Pravoslávnej cirkvi. Aj tento stojí na kopci obklopený cintorínom a susediaci so samostatnou zvonicou.
Chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky v Nižnom Komárniku je jediným dreveným chrámom na Slovensku postaveným v bojkovskom štýle. Dostávame sa aj k tomu, prečo sú nielen tieto dva chrámy, ale aj množstvo iných zasvätené práve Ochrane alebo ináč povedané Pokrovu Presvätej Bohorodičky. „Je to jeden z najobľúbenejších sviatkov v Gréckokatolíckej aj Pravoslávnej cirkvi. Slávi sa 1. októbra a na naše územie ho priniesli ešte svätí Cyril a Metod. Pripomína nám udalosť z 10. storočia, keď Carihrad obliehali moslimskí Saracéni a ľud sa modlil v chráme, v ktorom bol podľa tradície uchovávaný plášť, teda pokrov Bohorodičky.
Ani ikonostas v Nižnom Komárniku nespĺňa všetky predpísané kritériá. Počas druhej svetovej vojny bol interiér novopostaveného chrámu úplne zničený. Nemci si v ňom spravili guľometné hniezdo, keďže odtiaľ mali ideálny pohľad na cestu od Dukly. Veriaci síce neskôr chrám opravili, ale peniaze na nový ikonostas im už nezostali.
Kým v iných častiach Slovenska sa medzi sebou miešajú väčšinoví rímskokatolíci s evanjelikmi či kalvínmi, severovýchod krajiny ponúka gréckokatolícko-pravoslávny mix. Až do roku 1646 boli pritom ich dejiny spoločné. V tom čase však 63 pravoslávnych kňazov v kaplnke zámku Drugetovcov v Užhorode podpísalo dokument o obnovení plného cirkevného spoločenstva s Rímom. Z takzvanej Užhorodskej únie sa postupne vyvinula Gréckokatolícka cirkev. Východní kresťania sa tak na území dnešného Slovenska začali deliť na pravoslávnych a gréckokatolíkov.
Podobne komplikovaným bolo dianie o tristo rokov neskôr. V roku 1950 komunistický režim zrušil Gréckokatolícku cirkev, jej chrámy, fary a ostatné majetky pripadli Pravoslávnej cirkvi. Po opätovnej legalizácii pôsobenia Gréckokatolíckej cirkvi v roku 1968 a jej formálnom obnovení po páde komunistického režimu nastalo bolestné domáhanie sa, vracanie i bránenie budov a majetkov. Dozvuky týchto pohybov a pnutí cítiť podľa Pavla Burdu dodnes. „Ani nie tak medzi obyčajnými ľuďmi, skôr medzi duchovenstvom. Ale záleží od prípadu k prípadu.
Drevené sakrálne pamiatky sú cenné nielen pre kultúru krajiny, veriacich, ale aj pre návštevníkov, ktorých pohľad na ne určite chytí za srdce. Ak sa rozhodnete navštíviť ich všetky, určite vás čaká dlhé putovanie. Začať môžete Karpatskou drevenou cestou dlhou vyše 300 km, ktorá spája takmer 50 týchto drevených skvostov.
Chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky v Nižnom Komárniku
Symbolika drevených kostolov
- Trojdielnosť: Symbolizuje Svätú Trojicu.
- Umiestnenie na kopcoch: Ochrana pred živlami a duchovný význam.
- Ikonostas: Oddeľuje svätyňu od lode a rozpráva biblické príbehy.
- Babinec: Symbolizuje očistec alebo trpiacu Cirkev.
- Loď: Predstavuje putujúcu Cirkev, teda kresťanov žijúcich na zemi.
- Svätyňa: Svätý priestor za ikonostasom.
Drevené kostoly boli umelecky stvárnené, vysoký dôraz sa kládol predovšetkým na výzdobu. Výzdoba sa koncentrovala v interiéri, ale aj exteriéri. Exteriér dopĺňala napríklad vyzdobená strešná krytina, rôzne geometrické ornamenty na jednotlivých častiach kostola, vyzdobené mohli byť aj dvere, okná, mreže, kríže a podobne. Práve ikonostas je dôležitým prvkom kostolov. Jeho výzdoba má byť bohatá a slávnostná. Účelom ikonostasu je oddelenie svätyne od lode.
Väčšina cerkví je trojpriestorových, čo má symbolizovať Svätú Trojicu. Vstupná časť kostola sa nazýva predsieň či babinec. Zo symbolického hľadiska predstavuje toto miesto očistec alebo trpiacu Cirkev. Dôležitou samostatnou časťou je loď. V nej sa nachádzajú veriaci, ktorí sa zúčastňujú obradov. Zo symbolického hľadiska táto časť predstavuje putujúcu Cirkev, teda kresťanov žijúcich na zemi. Tretia časť, ktorá sa nachádza za ikonostasom sa nazýva svätyňa. Ikonostas oddeľuje svätý priestor svätyne od veriacich v lodi kostola.
Na Slovensku sa nachádza množstvo drevených chrámov, ktoré sú cenným kultúrnym a náboženským dedičstvom. Ich história, architektúra a symbolika sú fascinujúce a stoja za objavovanie. Pre aktuálne informácie ohľadom bohoslužieb alebo otváracích hodín kostolov, prosím, kontaktujte príslušný farský úrad alebo jednotlivcov, ktorý kostol spravujú.
Drevené kostolíky slovenskej časti Karpát ... (UNESCO/NHK)
tags: #stary #pravoslavny #dreveny #kriz