Mikulášska tradícia, kedy Mikuláš, čert a anjel obdarúvajú deti ešte pred Vianocami, je nám Slovákom dobre známa. Niet azda dieťaťa, čo sa neteší na sviatok svätého Mikuláša a nečaká s naleštenými topánočkami na sladkosti. Ale ako to je však v zahraničí? Majú aj inde takého Mikuláša ako na Slovensku? No majú, ale v trochu inej podobe alebo v iný čas.
Sviatok svätého Mikuláša oslavujeme 6. decembra. Deň charakterizujú mikulášske besiedky, sprievody Mikuláša v červenom obleku s čiapkou alebo v biskupskom ruchu s mitrou a biskupskou palicou za sprievodu anjela a čerta. Zlé deti poučí, dobré deti i dospelých za básničku i pesničku odmení drobným darčekom, ktoré si často nájdete nielen v dobre očistenej čižme.
Sviatok Sv. Mikuláša sa radí medzi tie najkrajšie detské spomienky, ktoré si v dospelosti s radosťou uchovávajú pre nasledujúce generácie. Nezabudnite však v tento deň na všetkých ľudí, na ktorých vám záleží a obdarujte ich aspoň dobrou náladou a milým úsmevom.
Svätý Mikuláš a oslava jeho sviatku majú u nás bohatú históriu. Poďme sa s ňou oboznámiť dopodrobna a pozrieť sa na tradície tohto sviatku vo svete a u nás.
Svätý Mikuláš z Myry
Historickou postavou za oslavou sviatku svätého Mikuláša je kresťanský kňaz a neskôr biskup, ktorý žil v 4. storočí v meste Myra v dnešnom Turecku. Známym sa stal pre svoje láskavé a štedré skutky a zázraky.
Za jeho najznámejší čin sa považuje zachránenie troch dcér z chudobnej rodiny, ktoré nemali na živobytie. Keď sa o ich osude dozvedel Mikuláš, začal im v noci nosiť mešec s peniazmi a klásť ho na okno. Otec dcér bol zvedavý, kto je tento dobrocinec, na Mikuláša si počkal a poďakoval mu. Mikuláš ho poprosil, aby jeho tajomstvo nevyzradil a peniaze aby dal dcéram na veno.
Poznáme však aj ďalšie príbehy, ktoré vykresľujú svätého Mikuláša ako patróna a ochrancu detí. Sv. Mikuláš sa narodil okolo roku 270 na južnom pobreží Malej Ázie (dnešné Turecko). Bol biskupom a jeho dobrota, spravodlivosť a obetavosť mu priniesli veľkú obľubu medzi ľuďmi.
Kto bol svätý Mikuláš? | National Geographic
Tradície a zvyky na Slovensku
Na Slovensku sa Mikuláš oslavuje podobne ako v Čechách alebo v Poľsku. Sviatok svätého Mikuláša bezpochyby patrí k udalostiam, ktoré sa zapisujú navždy do spomienok detí. Je tiež odetý do biskupského rúcha a chodí 5. decembra. Zvykom je očistiť a pekne naleštiť čižmy (nejaké ťažšie topánky, do čižiem sa toho zmestí viac, než do však, že?) A večer ich pripraviť do okna.
Ráno je v nich väčšinou príjemná nádielka sladkostí, ovocia a iných dobrôt a hovorí sa, že pre tých menej posušných aj nepríjemná nádielka v podobe uhlia. Zachovali sa najmä zvyky s obdarúvaním detí. Dobrým deťom dáva sladkosti a zlé deti karhá. Spolu s Mikulášom chodí aj čert a anjel.
V minulosti mali tradíciu aj Mikulášske trhy, ktoré v súčasnosti skôr reprezentujú tie vianočné, spojené s celým predvianočným obdobím.
Keďže Mikuláš je hlavne religiózna postava, počas komunizmu bol zakázaný, v ateistickej ideológií skrátka nebolo preňho miesto a nahradil ho Dedo Mráz.
V 30. rokoch 20. storočia sa pod vplyvom mestských tradícií, aj v ľudovom prostredí, tradičná pochôdzka zredukovala na tri typické postavy - Mikuláša, čerta a anjela. Mikuláš s dlhou bielou bradou bol tradične zahalený v bielej dlhej košeli, na hlave mal papierovú biskupskú čiapku - mitru, v jednej ruke berlu a v druhej košík s cukríkmi.
Spoločnosť mu robil čert s rohami, zamazaný od sadze a oblečený v prevrátenom starom kožuchu. Anjeli v ľudovom ponímaní skôr pripomínali postavy Barbory a Lucie.
Mikulášske priania
- Mikulášku, dobrý strýčku, modlím sa ti modlitbičku, zlož tú svoju plnú tašku, daj nám darov svojich trošku.
- Mikuláš je dedko starý, vie on robiť veľké čary. Nadelí ti radosti, čižmu plnú sladkostí.
- Kde sa vzal, tu sa vzal, Mikuláš pod oknom stál, v ruke veľkú paličku, na hlave mal čiapočku.
Tradície vo svete
Sviatok svätého Mikuláša sa v rôznych podobách zachoval dodnes. Na Slovensku sa o svätom Mikulášovi traduje, že chodí v sprievodce anjela a čerta a nosí so sebou knihu, v ktorej je zaznamenané, či boli deti počas roka poslušné.
Pozrime sa, ako oslavujú Mikuláša v iných krajinách:
- Poľsko: V Poľsku navštevuje deti Mikolaj v noci z 5. na 6. decembra a darčeky im tiež schováva do pripravených topánok. Poslušné deti dostávajú ovocie a sladkosti, a neposlušné dostanú do topánky paličku, aby vedeli, čo im prípadne hrozí, keď budú ďalej neposlušné. Mikolaja niekedy sprevádza aj tzv. snehová vločka.
- Holandsko: Ak to neviete, tak Mikuláš (po holandsky Sinterklaas) žije vyše roka v Španielsku. A keď príde jeho čas, nasadne so svojím pomocníkom, Čiernym Petrom, na loď a vyplavia sa smerom do Holandska, aby tam odmenili dobré deti a pokarhali tie neposlušné. Sinterklaas pripláva parníkom prvú sobotu po 11. novembri. Piateho decembra pripravia deti svoje topánky ku komínu, do ktorých často dávajú mrkvu alebo seno pre Sinterklaasove kone, ktorý sa podľa povesti pohybuje nad komínmi domov.
- Nemecko: V Nemecku sa toho od našej podoby Mikuláša tiež veľa nelíši. Len miesto čerta chodí s Mikulášom Knecht Ruprecht. Je to chlapík s bujnou bradou, často tmavou pleťou, ako od uhlia, ovešaný reťazami, kožušinami a metlami. V niektorých krajinách, napríklad v Bavorsku, sa k Mikulášovi pridáva aj Krampus, ktorý je pravým ekvivalentom čerta.
- Rakúsko: V Rakúsku už spoločne s Mikulášom a anjelom chodí aj krampus - nosí so sebou veľkú knihu, kam si zapisuje, ktoré deti sú neposlušné, a ktoré dobré. Mimo toho väčšina rakúskych detí i dospelých dáva pred dvere vysoké topánky a dúfa, že sa do rána naplnia ovocím, sladkosťami alebo orieškami (podobne ako u nás).
- Belgicko: Belgické deti sa tešia na Mikuláša, ktorý im dáva darčeky 6. decembra. Hlavne potom flámske deti, ku ktorým prichádza, rovnako ako v Holandsku, Mikuláš s čiernym Petrom. Nie je to teda obdoba nášho čerta a žiadne deti z neho strach nemajú. Skôr sa tešia, čo im na Mikulášov pokyn podá. Mikuláš nosí veľké darčeky, pokojne aj bicykel alebo bábiky s celou výbavičkou, na Vianoce potom deti dostávajú menšie darčeky a sladkosti.
- USA: V Spojených štátoch sa z Mikuláša zrodil Santa Claus a nosí darčeky až počas Vianoc. Meno vzniklo skomolením holandského mená Sinterklaas, ktoré je skratkou pomenovanie svätého Mikuláša Sint Nicolaas. Jeho súčasnej podobe prispel ruský dedo Mráz, ale hlavne reklama na Coca-colu, ktorej vyobrazenie Santa Clausa v 30. rokoch prakticky zľudoveli a táto podoba je populárna dodnes.
- Fínsko: Podľa fínskych povestí žije na úpätí hory Korvatunturi Joulupukki, akási obdoba Santa Clausa. O balenie darčekov sa tu starajú škriatkovia a vozia ich saňami so sobím záprahom. Vďaka tomu Joulupukki podľa povesti počuje všetky želania, ktoré deti po celom svete vyslovia.
Zvyky na Mikuláša
Zvyky a obyčaje viažúce sa k tomuto sviatku majú zaujímavý historický vývoj. V staroveku a na začiatku stredoveku, naši predkovia boli zvyknutí sláviť predslnovratové obdobie formou maskovacích sprievodov spojených s výmenou drobných darčekov.
Cirkev v úsilí nahradiť tento pohanský kult, určila 6. december za sviatok sv. Mikuláša. Svätec, známy svojou dobrosrdečnosťou a spravodlivosťou, pôsobil na prelome tretieho a štvrtého storočia ako biskup v Myre, v Byzantskej ríši.
Podľa povestí, nechával pred dverami najchudobnejších obyvateľov darčeky pre ich deti počas celého roka, bez toho, aby niekto poznal jeho identitu. Ako biskup pomáhal prenasledovaným kresťanom počas vlády Diokleciána. Obránil mnoho odsúdených kresťanov, ktorých vykúpil vďaka svojmu bohatstvu.
Najznámejšia legenda hovorí o záchrane troch dcér otca, ktorý prišiel o všetky peniaze a hrozilo, že budú musieť pracovať ako kurtizány. Rozhodol sa im pomôcť a počas troch nocí im položil do mešcov na okno peniaze. Symbolicky sa táto tradícia udomácnila, v podobe naleštených čižmičiek očakávajúcich detí, čo im Mikuláš prinesie.
Mikuláš zomrel 6. decembra. Pochovali ho je v talianskom meste Bari, kde z jeho pomníka vytekala vonná látka myrha, preto sa stal patrónom parfumérov, ale i námorníkov, obchodníkov alebo lekárnikov.
V nasledujúcich storočiach sa tento počin stal vynikajúcim námetom legiend a piesní, avšak zatiaľ iba v mestskom prostredí. Na dedinách sa táto zvyklosť začala udomácňovať až v 19. storočí, a to formou rôznych žartovných maskovacích pochôdzok, ktoré na začiatku tvorili prevažne masky kňaza, miništrantov, čertov a medveďov.
Takto prezlečení mládenci chodili medzi dievky na priadky a obdarovávali dievča, o ktoré sa uchádzali. Neposlušné dievky zobrali čerti pod komín a zamazali sadzou.