Obec Starý Tekov leží v okrese Levice a patrí k lokalitám s bohatou históriou. Okolie Levíc bolo osídlené už pred vyše šesťtisíc rokmi v mladšej dobe bronzovej, o čom svedčia nálezy volútovej keramiky želiezovského typu. Neskorú dobu bronzovú dokumentuje kanelovaná keramika. O ďalšom súvislom osídlení svedčia sídliská z bronzovej, hallštattskej a laténskej doby.
O prítomnosti Keltov okolo roku 3000 pred n. l. svedčia nálezy. Na prelome letopočtu tu boli germánske kmene Kvádov a Markomanov, potom Rimania.
V období sťahovania národov vo 4. storočí boli príčinou rušných pohybov na tomto území turkotatárski Huni, ktorí sa pohli zo strednej Ázie na západ a hnali pred sebou Gótov a iné východogermánske kmene. Koncom 4. storočia prenikli na toto územie prvé kmene starých Slovanov, ktorí sa dostali do závislosti Avarov.
Avari boli koncom 8. storočia porazení vojskami franského panovníka Karola Veľkého a na začiatku 9. storočia vznikali na území dnešnej Moravy a západného Slovenska nezávislé slovanské kniežatstvá a aj v okolí Levíc na vyvýšených miestach, napr. na Krivíne v chotári Rybníka, v Bohuniciach, Starom Tekove a pravdepodobne i na skalných výbežkoch levickej Kalvárie, slovanské hradiská. Koncom 9. storočia sa tu usadili Maďari.
Vzniklo uhorské kráľovstvo, ktoré začiatkom 11. storočia na starších vybudovalo kamenné hrady, ako strediská administratívno - správnych územných celkov - žúp /komitátov/. Z tohto obdobia pochádzajú prvé písomné správy o jestvovaní obcí na tomto území, z ktorých prvým významným dokumentom je zakladacia listina beňadického opátstva z roku 1075.
Obec Starý Tekov spomína už uhorský kronikár Anonymus ako miesto, kde Borš, jeden z vodcov Arpádovho vojska, údajne založil hrad, ktorý sa neskôr stal sídlom župy; uvádza ju i zakladacia listina hronskobeňadického opátstva z r. 1075. Počas výskumu v roku 1968 sa tu našlo veľa slovanskej keramiky, ktorú datujú do 9. -10., v ojedinelých prípadoch aj do 7.-8. storočia.
Dominantou obce Starý Tekov je kostol Nanebovzatia Panny Márie nachádzajúci sa uprostred dediny v opevnenom areáli. V areáli kostola sa nachádza brána s dvoma kaplnkami z roku 1733, ktoré slúžili aj ako bašty. V súčasnom období patrí obec k najznámejším lokalitám Tekova.
Stalo sa už tradíciou, že v obci sa každoročne konajú Tekovské folklórne slávnosti a rekonštrukcia bojov 2. svetovej vojny.
História kostola Nanebovzatia Panny Márie
Farský kostol, ktorého patrocínium poznáme až z novovekých kanonických vizitácií, v roku 1561 ho uvádzajú ako kostol Blahoslavenej Panny Márie a až v roku 1713 sa stretáme konkrétne s mariánskym zasvätením Nanebovzatia Panny Márie. Hlavný oltár s obrazom Nanebovzatia Panny Márie dal zhotoviť barón Mikuláš Jaklin, ktorého insígnie boli tiež na oltári vyobrazené.
Dňa 22. mája 1729 ho vysvätil titulárny biskup Žigmund Berényi ostrihomský sulfragán. Jeden bočný oltár sv. Juraja bol postavený vďaka potomkom miestneho obyvateľa Jána Hlôšku niekedy pred rokom 1731. Druhý bočný oltár sv. Jána Krstiteľa dal postaviť kňaz Juraj Fábry, ktorý v Starom Tekove pôsobil v rokoch 1710 - 1730.
Až v ďalšom období niekedy v roku 1733 za farára Imricha Bána v neskorogotickom období bol kostol rozšírený do dnešnej podoby o súčasné polygonálne presbytérium a o južnú stenu. Chrámová loď bola zaklenutá valenou klenbou s lunetami, vybudovaná bola empora (chór), ohradený cintorín pri kostole.
Obyvateľ Starého Tekova Martin Jančár financoval postavenie jednej z kaplniek pri hlavnom vchode na kostolné nádvorie. Kaplnky boli pôvodne zasvätené k Sedembolestnej a k sv. Jozefovi. Tento istý obyvateľ údajne financoval aj vyloženie podlahy kostola pálenou tehlou. V roku 1825 bola od základov novopostavená súčasná veža. V druhej štvrtine 18. stor. bola k svätyni pribudovaná malá zaklenutá sakristia, ktorá bola neskôr zväčšená.
Aj v priebehu ďalších období boli vykonávané väčšie či menšie opravy a rekonštrukcie kostola. V kostole sú od roku 1911 uložené relikvie sv. Klimenta a sv. Blandíny. V roku 1916 bol vymenený hlavný oltár za nový s vyobrazením Nanebovzatia Panny Márie, ktorý je výrobkom budapeštianskej firmy Rétay és Benedek a ktorý v kostole stojí dodnes.
Ďalšie opravy a rekonštrukcie z nedávnej minulosti boli realizované v rokoch rokoch 1953 - 1954, 1966 - 1968, 1984 - 1986 a 2004. Na rozhraní 20. a 21. storočia začali sa na starotekovskom farskom kostole prejavovať statické poruchy, čoho výsledkom boli výrazné trhliny obvodových múrov a stropu kostola.
Archeologický výskum
Archeologický výskum v roku 2011 (ktorý bol súčasťou sanačných prác) tak ako aj archeologické výskumy v minulosti potvrdil, príkostolový cintorín na ktorom sa pochovávalo s krátkymi prestávkami takmer nepretržite v 11. - 18. storočí. Hroby sa našli aj na území súčasného presbytéria, ktoré sú zrejme staršie ako samotné presbytérium. Krypta sa na území historického, ani súčasne rozšíreného kostola nenašla. Jednalo sa pravdepodobne iba o ústne tradovanie o jej existencii.
Za najpozoruhodnejší včasnostredoveký nález bola nájdená hlinená nádoba v priestore južného nárožia románskej lode v hĺbke cca 70 cm. Našlo sa aj niekoľko málo kovových predmetov ako napr. rôzne klince, kovová pracka a dve ťažko identifikovateľné mince.
Samozrejme že okrem týchto nálezov bolo nájdené veľké množstvo ľudských kostí v samotnom kostole ako i okolo kostola. Ďalej bol nájdený doteraz neobjavený zamurovaný výklenok v severnom múre vľavo pri oltári a tiež v sakristii a v sakristii i zamurovaný zamrežovaný oblôčik. Hodno tiež spomenúť nález (väčšie plochy) podlahy vyloženej pálenou červenou tehlou uloženou vodorovne do riadkov a čiastočne i do rebrovitého tvaru.
V kostole na víťaznom oblúku nad svätyňou je neskorogotickými tvarmi číslic napísaný letopočet (najpravdepodobnejšej rozsiahlej prestavby kostola), ktorý expert na epigrafiu Doc. PhDr. Juraj Šedivý, MAS, PhD. Dá sa predpokladať, že v minulosti bolo obdobie kedy sa veriaci zúčastňovali bohoslužieb v kostole, ktorý bol vo veľmi zlom stave, možno polorozpadnutý, možnože až v ruinách. K takémuto konštatovaniu oprávňuje napr. Samotná sanácia a oprava kostola v r. 2011 - 2012 pozostávala z odvodnenia objektu kostola ako i okolia kostola, odizolovania obvodových stien od okolitého terénu kostola a nahradenie dreveného klenbového vzpaženia oceľovým, zateplenia povalovej časti polyuretánovou penou.
Až pri ostatných sanačných prácach na farskom kostole bol objavený historicko - archeologický skôst odkrytých základov ranorománského kostola. Za najstaršie pozostatky po niekdajšej stavbe kostola (predchodcu dnešného), možno považovať objavené základy románskej architektúry lode kostola s presbytériom približne s vnútornými rozmermi 7,35 x 6,40 m, ktoré sa objavili po odstránení podlahy kostola z tzv. levického zlatého ónyxu a po odstránení hlbšej podsypovej vrstvy.
Rekonštrukcia kostola po 143 rokoch
Jedná sa pravdepodobne o najstaršiu sakrálnu stavbu z prvej polovice 11.stor. Šírka deštruovaných základov bola cca 1,25 m. Základný materiál tvorili lomové kamene a riečne okruhliaky spájané vápennou maltou. Z odkrytých základov bolo možné predpokladať a vidieť ďalšie stavebné etapy a to rozšírenie románskej stavby najprv na juh a neskôr na severozápad, kde gotické presbytérium s vonkajšími opornými piliermi nahradilo malú románsku svätyňu. Odhalený historický skvost nájdených základov predchodcu dnešného kostola pravdepodobne niekedy z prvej polovice 11.
Potom nasledovalo vyspravenie trhlín a zhotovenie podlahy čo spočívalo z položenia niekoľkých vrstiev izolačného materiálu medzi ktorými sa nachádza systém podlahového kúrenia, ktoré by malo v zimnom období eliminovať teplotné rozdiely a tým zabezpečiť rovnomernú teplotu v kostole. Podlaha, ktorá bola položená v polovici 20. storočia (materiál tzv. levický zlatý ónyx), bola nahradenou novou keramickou dlažbou (taliansky výrobok). Realizované opatrenia by mali zabrániť vlhnutiu budovy kostola. Okrem týchto podstatných zmien bol zamurovaný vonkajší vstup na chór a vybudovaný nový vstup zvnútra kostola. Bol zrealizovaný nový elektrický rozvod v kostole s novými osvetľovacími telesami.
Modernizácia pohonu a ovládania zvonov, vymenené všetky vchodové dvere, vyhotovený nový obetný mramorový stôl a ambona. Nový je aj oltárny kríž vyhotovený z ušľachtilého kovu a vymenené sú i obrazy krížovej cesty. Pri príležitosti slávenia výročia posvätenia chrámu (na hodovú nedeľu) mnohí si pripomenú aj veľkú stavebnú epopeju spred roka resp.
V mesiaci august uplynie rok od chvíle, keď sa veriaci po 15 mesiacoch nútenej prestávky počas ktorej bola vykonaná generálna oprava farského kostola začali opäť schádzať na bohoslužbách vo vynovenom farskom kostole v Starom Tekove. Za niekoľko málo mesiacov od mája 2011 do augusta 2012 sa na oprave kostola urobil neuveriteľný kus práce. Veriaci, ktorí sa zúčastňovali na brigádach vedia posúdiť a zhodnotiť objem týchto prác a popri tom boli priamymi svedkami historicky neopakovateľných okamihov odhaľovania dávnej histórie. Ostatní občania mali možnosť nazrieť do histórie spred niekoľkých storočí späť, počas tzv. Architektonicko - kultúrne a archeologické prieskumy v 19. storočí a v polovici predošlého 20. storočia na objekte farského kostola a v jeho okolí mali charakter iba prieskumného bádania.
Výskumná správa fy. Dá sa predpokladať, že v minulosti bolo obdobie, kedy sa veriaci zúčastňovali bohoslužieb v kostole, ktorý bol vo veľmi zlom stave, možno polorozpadnutý, možnože až v ruinách.
Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Starom Tekove
tags: #stary #tekov #kostol #pred #rekonstrukciou