Stavanie mája
História a symbolika
Májové drevo predstavovalo víťazstvo života nad smrťou, bola to ochrana pred chorobami a zlými mocnosťami. Májová zeleň najlepšie vyjadrovala želanie poľnohospodárov týkajúce sa sily a dobrého rastu všetkého rastlinstva. Práve preto dostali zvyky, pri ktorých mali rozhodujúcu úlohu rastliny, názov „májenie“. STROM vo zvykoch sa označuje slovom MÁJ.
Už z 15. storočia pochádzajú zmienky o tom, že postavenie mája bolo znakom vážneho záujmu o dievča. Kým nebol tridentským koncilom zavedený cirkevný sobášny obrad, bolo vztýčenie mája pred domom dievčiny dokonca verejným vyjadrením sľubu lásky a vernosti.
V noci na 1. mája stavali mládenci máje pred domami slobodných dievčat, ktorým dvorili. Postavenie mája bolo výrazom lásky a úcty k dievčaťu.
Regionálne rozdiely v tradíciách
Čas stavania májov sa pritom líši podľa časti Slovenska. Na západnom Slovensku sa máje stavali počas noci z 30. apríla na 1. mája, čiže počas filipsko-jakubskej noci, avšak na východnom a strednom Slovensku sa stavanie májov viaže k sviatku Turíc.
V hornatých okresoch severu býva 1. mája ešte chladno, tamojší ľudia preto vítali jar neskôr: na Turičnú nedeľu, čiže 50 dní po Veľkej noci. Až vtedy stavali máje. Spravidla ich robili z brezy, osádzali v noci, ale so spevom tak, že zobudili celú dedinu.
Aj v hontianskej obci Lišov neďaleko Sitna chlapci kedysi máje roznášali až na Turíce. Chodili s hrabovým stromčekom, ktorý upevňovali reťazou o stĺp pri bráne. Na Turíce stávali máje aj v Letanovciach v Slovenskom raji, ale pripravovali ich z brezy, nie z hrabu. „Zakopú ich do zeme pred oblokom, alebo pribijú na vráta," zaznamenal kňaz a spisovateľ Maroš Madačov. „Dievky v tej noci vari ani nespia, čakajú mládencov, vyzerajú oblokom.
Príklady regionálnych zvyklostí:
- Myjava: Stavali máje v noci z 30. apríla na 1. mája. Myjavskou zvláštnosťou bolo však to, že v polovici mája kmene potajmo zvalili, vrcholce nanovo skrášlili a opäť postavili. A nechali stáť do konca mesiaca.
- Liptov: Bol zvyk stavať pred domami, kde mali viac dievčat, pre každú jeden máj: najstaršej najväčší, najmladšej najmenší. Najviac sa hodila breza, práve ju pôvodne nazývali „májovým stromom".
- Šariš a Zemplín: Vztýčili máje už v noci 30. apríla. Potom od rána robili mládenci ich prehliadku a podrobovali ich prísnej kritike. Dievčina, ktorej máj bol uznaný za najvyšší a najkrajší, sa tešila veľkej pozornosti a obdivu.
- Spiš: U nás, na Spiši v Spišskom Štvrtku to bolo vždy na Turíce. Chlapci stavali brezové máje všetkým dievčatám v dedine.
Ako vyzeral máj?
Strom „Máj“ musel byť mladý, vysoký a štíhly stromček, najčastejšie zo smreka, jedle alebo brezy zbavený kôry. Vršok stromčeka bol hojne ozdobený farebnými stuhami, niekedy dokonca aj fľašou vína alebo pálenky. Postavenie krivého máju by však znamenalo neúctu a výsmech.
V dedinách Slánskej doliny boli pre mládencov hlavnou odmenou pierko, vyšívané zápästky či vreckovka a keď išlo o vážnu známosť, tak vyšívaná košeľa. V Ochtinej dostávali mládenci aj po 100 korún na spoločnú zábavu, ktorá sa organizovala na druhý deň. Stromové máje neskôr nahradili kvetinové koše.
Máj poznáme ako vysoký, listnatý alebo ihličnatý strom, ktorého dôležitou súčasťou je vrchovec. A postaviť poriadny máj vôbec nie je jednoduché. Podstatné je, by bol štíhly a vysoký. Chlapci chodili do hory, kde si vopred poznačili strom, ktorý bol pre túto úlohu vhodný.
Sprievodné zvyky a obrady
Ale nestačilo postaviť máj, lebo s tým súviselo veľa iných obradov a obyčají, ktoré etnológovia nazývajú májovníckymi. Napríklad v Detve chodili deti 1. mája s Marmurienou (Morenou), slamenou ženskou figurínou symbolizujúcou koniec zimy. V niektorých dedinách sa zase pretekali v šplhaní na obecné máje.
Mládenci po postavení májov chodili po celej dedine od máju k máju a spievali: Sadíme my máje, čo nám dajú za ne? Pálenky červenej, do krbky zelenej. Máj, máj, máj, zelený, pod oblôčkom sadený. Vstávaj dievča hore, sadíme Ti máje, ak hore nevstaneš, mája nedostaneš.
Dievčatá mládencov za postavenie mája odmeňovali stuhami alebo pierkami za klobúk. Taktiež bolo zvykom v prvý májový deň pobozkať svoju vyvolenú pod rozkvitnutou čerešňou. Takáto láska mala potom vydržať celý nasledujúci rok.
Úpadok a obnova tradície
Čiastočne to zapríčinili opakované vrchnostenské zákazy v dôsledku škôd z výrubu. Už v roku 1770 vydala takéto nariadenie Kráľovská rada v Bratislave, o niečo neskôr ju nasledovala Zvolenská župa.
Peknú tradíciu stavania májov narušili aj takzvané „máje hanby" alebo „potupné máje". Suché stromy či staré metly stavali mládenci neobľúbeným dievkam alebo dedinským klebetniciam. „Zlé však bolo už aj to, keď si dievčina pred domom žiadny máj nenašla. Aby sa to o rok nezopakovalo, využívali dievky rôzne čarodejné zariekania.
Zmena nastala približne pred dvomi desaťročiami, keď sa zrazu máje (jeden, najviac dva) začali objavovať aj v obciach, ktoré ich jakživ nestavali, alebo kde si to ani najstarší obyvatelia nepamätali. Zabudnutá tradícia však dostávala nový obsah. Menila sa najmä na zábavu a trocha aj na šport. Viaceré obce začali súťažiť, ktorá z nich postaví najvyšší máj.