V sobotu 23. marca sa uskutočnilo prvé kolo voľby prezidenta Slovenskej republiky (SR). V prípade, že v ňom žiadny z uchádzačov nezískal nadpolovičnú väčšinu platných hlasov všetkých voličov, konalo sa druhé kolo v sobotu 6. apríla.
Po vzniku samostatnej SR v roku 1993 sa voľba hlavy štátu konala v Národnej rade (NR) SR. Prvé skrutínium sa konalo 26. januára 1993. Na post hlavy štátu kandidoval Roman Kováč za HZDS, ktorého podporilo 69 poslancov. Ani jeden z kandidátov nezískal dostatočný počet hlasov, a tak sa o deň neskôr konalo druhé skrutínium. Poslanci si vyberali z dvoch kandidátov, ktorí získali v prvom skrutíniu najväčší počet hlasov. Roman Kováč (dostal 78 hlasov) a Milan Ftáčnik (získal 31 hlasov) však nedosiahli potrebných 90 hlasov. Poslanci parlamentu 15. februára 1993 zvolili Michala Kováča za prezidenta SR. Za jeho zvolenie hlasovalo 106 zo 148 poslancov. Michal Kováč ukončil funkčné obdobie 2. marca 1998.
Po parlamentných voľbách, ktoré sa konali 25. a 26. septembra 1998, sa voľba prezidenta presunula na priamu voľbu občanmi.
Priebeh priamych volieb prezidenta SR
Prvé kolo historicky prvej priamej voľby prezidenta sa konalo 15. mája 1999 a zúčastnilo sa ho 73,89 percenta voličov. O post prezidenta sa uchádzali Rudolf Schuster (SDK, SMK, SDĽ a SOP), predseda HZDS Vladimír Mečiar, predseda SNS Ján Slota, Ján Lazarčík za KSS, Ján Demikát za Koalíciu sociálno-ľavicovo orientovaných strán (KSĽOS) a nezávislí kandidáti Magda Vášáryová, Ivan Mjartan, Juraj Švec, Boris Zala. Michal Kováč sa pred prvým kolom vzdal kandidatúry.
Víťazom prvého kola sa so ziskom 47,37 percenta hlasov stal Rudolf Schuster. Druhého Vladimíra Mečiara podporilo 37,23 percenta voličov. Obaja sa stretli v druhom kole volieb, ktoré sa konalo 29. mája 1999 s účasťou 75,45 percenta. Víťazom a prezidentom sa stal Rudolf Schuster, ktorého volilo 57,18 percenta voličov. Mečiara podporilo 42,81 percenta.
Víťaz priamej voľby prezidenta SR Rudolf Schuster počas stretnutia s novinármi v košickom hoteli Bankov 30. mája 1999 krátko po vyhlásení oficiálnych výsledkov volieb.
Prvé kolo druhej priamej voľby prezidenta sa uskutočnilo 3. apríla 2004 a zúčastnilo sa ho 47,94 percenta oprávnených voličov. Za prezidenta kandidovali predseda HZDS Vladimír Mečiar, predseda HZD Ivan Gašparovič, Eduard Kukan (SDKÚ), poslanec NR SR za KDH František Mikloško, bývalý veľvyslanec SR v USA Martin Bútora, Ján Králik (SDĽ, SDSS, Združenie žien Slovenska), Jozef Kalman (Ľavicový blok) či nezávislí kandidáti Rudolf Schuster, Július Kubík, Ján Šesták, Stanislav Bernát. Víťazom prvého kola sa so ziskom 32,73 percenta hlasov stal Vladimír Mečiar. Na druhom mieste skončil Ivan Gašparovič, ktorý dosiahol 22,28 percenta hlasov. Tesne za ním na treťom mieste skončil Eduard Kukan, ktorý dostal 22,09 percenta hlasov. V druhom kole, ktoré sa konalo 17. apríla a zúčastnilo sa ho 43,50 percenta voličov, zvíťazil Ivan Gašparovič. Dosiahol 59,91 percenta hlasov. Vladimír Mečiar dostal 40,08 percenta hlasov.
Ivan Gašparovič s manželkou Silviou (vľavo) odpovedá na otázky novinárov po oznámení neoficiálnych výsledkov druhého kola prezidentských volieb 18. apríla 2004 v skorých ranných hodinách v sídle HZD v Bratislave.
Prvé kolo tretej priamej voľby prezidenta sa konalo 21. marca 2009. Volebná účasť dosiahla 43,63 percenta. Víťazom prvého kola so ziskom 46,7 percenta hlasov sa stal Ivan Gašparovič. Druhá skončila Iveta Radičová s podporou 38,05 percenta hlasov. V druhom kole, ktoré sa konalo 4. apríla 2009 s voličskou účasťou 51,67 percenta, zvíťazil Gašparovič. Dostal 55,53 percenta hlasov, Radičová 44,46 percenta hlasov. Ivan Gašparovič sa tak stal prezidentom SR na ďalších päť rokov.
Na snímke prezident SR Ivan Gašparovič (vpravo) s manželkou Silviou a vnukmi počas 2. kola prezidentských volieb 4. apríla 2009 v Bratislave.
Prvé kolo štvrtej priamej voľby sa konalo 15. marca 2014 a zúčastnilo sa na ňom 43,40 percenta voličov. Tí si vyberali spomedzi 15 kandidátov, ktorými boli premiér a predseda Smeru-SD Robert Fico, občiansky kandidát Andrej Kiska, nezaradený poslanec NR SR Radoslav Procházka, občiansky kandidát Milan Kňažko, kandidát Strany maďarskej koalície Gyula Bárdos, nominant KDH, Mosta-Híd a SDKÚ-DS Pavol Hrušovský, Helena Mezenská z OĽaNO, kandidát KSS Ján Jurišta, nezávislí kandidáti Ján Čarnogurský, Viliam Fischer, Jozef Behýl, Milan Melník, primátor Rimavskej Soboty Jozef Šimko a kandidát Koalície občanov Slovenska Stanislav Martinčko.
Víťazom prvého kola sa stal Robert Fico, ktorý získal 28 percent hlasov. Andrejovi Kiskovi hlas odovzdalo 24 percent voličov. V druhom kole, ktoré sa konalo 29. marca 2014 s účasťou 50,48 percenta voličov, sa stretli Fico a Kiska. Zvíťazil Kiska, ktorý dosiahol 59,38 percenta hlasov. Fico získal 40,61-percentnú podporu.
Na snímke novozvolený prezident SR Andrej Kiska pred rozhovorom v RTVS v nedeľu 30. marca 2014 v Bratislave.
V poradí piate priame voľby prezidenta SR sa konali v roku 2019. Prvé kolo sa uskutočnilo 16. marca a zúčastnilo sa ho 48,74 percenta oprávnených voličov. O ich hlasy sa uchádzali podpredseda NR SR a predseda Mosta-Híd Béla Bugár, Zuzana Čaputová (občianska kandidátka a podpredsedníčka Progresívneho Slovenska), Martin Daňo (nezávislý kandidát), Štefan Harabin (nezávislý kandidát), Eduard Chmelár (nezávislý kandidát), Marian Kotleba (ĽSNS), Milan Krajniak (Sme rodina), František Mikloško (nezávislý kandidát), podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič (nominant Smeru-SD), Róbert Švec (nezávislý, Slovenské hnutie obrody), Bohumila Tauchmannová (nezávislá), Juraj Zábojník (nezávislý) a Ivan Zuzula (nezávislý). V prvom kole zvíťazila Zuzana Čaputová so 40,57 percenta hlasov, na druhom mieste skončil Maroš Šefčovič so ziskom 18,66 percenta hlasov. Druhé kolo sa konalo 30. marca a zúčastnilo sa ho 41,79 percenta voličov. Vyhrala Zuzana Čaputová, ktorá dosiahla 58,40 percenta hlasov. Jej protikandidát Šefčovič dostal 41,59 percenta. Funkcie hlavy štátu sa Čaputová ujala počas inaugurácie 15. júna 2019. Funkčné obdobie jej končí 15. júna 2024.
Na snímke Zuzana Čaputová počas ďakovnej reči vo volebnej centrále po 2. kole prezidentských volieb 31. marca 2019 v Bratislave.
Prezidentské voľby sa konajú v marci. Druhý raz by ľudia nešli hlasovať len vtedy, ak by niektorý z kandidátov získal 50 percent hlasov už v prvom kole. Od 2. marca 2019 sa začína moratórium na zverejňovanie prieskumov, od 14. marca moratórium na agitáciu.
Celkovo 15 kandidátov by malo napokon zabojovať o post prezidenta SR v marcových voľbách. O polnoci uplynul termín, dokedy mohli prihlášky doručiť do parlamentnej podateľne. Štyroch kandidátov zatiaľ komisia preveriť nestihla. Na preverenie zákonných náležitostí si ešte musia počkať Kotleba, Krajniak (doručili podpisy v stredu 30.1.), Šefčovič a Zuzula (priniesli ich vo štvrtok 31.1.). Novinárom to potvrdil hovorca predsedu parlamentu Tomáš Kostelník.
Šéf parlamentu už takto odmietol Radovana Znášika, ktorý nebude mať v deň volieb zákonom požadovaných 40 rokov. Neuznal ani podpisy Jána Molnára pre závažné podozrenia. Ten ich vyzbieral od poslancov. Spomedzi 15 uchádzačov sa na podpis minimálne 15 poslancov parlamentu spoľahli Daňo a Šefčovič. Zvyšní uchádzači sa vydali cestou vyzbierania minimálne 15-tisíc podpisov od občanov.
Kandidáti na prezidenta v roku 2019
Kandidáti sú zoradení abecedne:
- Béla Bugár
- Zuzana Čaputová
- Martin Daňo
- Štefan Harabin
- Eduard Chmelár
- Marian Kotleba
- Milan Krajniak
- József Menyhárt
- František Mikloško
- Robert Mistrík
- Maroš Šefčovič
- Róbert Švec
- Bohumila Tauchmannová
- Juraj Zábojník
- Ivan Zuzula
Stručný prehľad niektorých kandidátov:
- Béla Bugár: Podpredseda parlamentu a predseda koaličného Mosta-Híd, jedna z najvýraznejších osobností ponovembrovej politiky. Do politiky vstúpil ako líder Maďarského kresťansko-demokratického hnutia, neskôr viedol zjednotenú Stranu maďarskej koalície, v roku 2008 založil Most-Híd. Bugár kandiduje ako príslušník maďarskej menšiny a vraví, že Slovensko dozrelo, aby mohol byť prezidentom aj niekto mimo majority.
- Zuzana Čaputová: Advokátka a občianska aktivistka, vo verejnosti známa spoluprácou s právnickým občianskym združením Via Iuris. V decembri 2017 vstúpila do politiky a stala sa podpredsedníčkou mimoparlamentného hnutia Progresívne Slovensko.
- Martin Daňo: Zverejňuje kontroverzné videá na Youtube, ktoré zväčša nakrúca s jednou kamerou na uchu a druhou v ruke.
- Štefan Harabin: Sudca Najvyššieho súdu, jeho bývalý šéf, bývalý minister spravodlivosti za Mečiarovo HZDS. Kandiduje ako občiansky kandidát, jeho petičný výbor viedol bývalý šéf Matice slovenskej Marián Tkáč.
- Eduard Chmelár: Ľavicový aktivista a vysokoškolský pedagóg. V roku 1998 kandidoval vo voľbách do Národnej rady SR za Stranu demokratickej ľavice. V roku 2009 bol nezávislým kandidátom do Európskeho parlamentu na listine Strany zelených.
- Marian Kotleba: Bývalý banskobystrický župan, predstaviteľ slovenskej krajnej pravice. Kotleba bol viackrát vyšetrovaný pre svoje prejavy na verejnosti, zdravicu „Na stráž“ a hlásenie sa k vojnovému slovenskému štátu. Momentálne je naňho podaná obžaloba pre prečin prejavu sympatií k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd.
- Milan Krajniak: Poslanec a podpredseda hnutia Sme rodina, v minulosti pôsobil aj v KDH a hnutí Nova. V rokoch 2015 až 2017 bol vydavateľom internetového denníka Konzervatívny výber, blogoval aj pod prezývkou Posledný križiak, ktorú si sám zvolil.
- Maroš Šefčovič: V roku 2014 viedol - ako nestraník - kandidátku Smeru do Európskeho parlamentu.
- Róbert Švec: Pochádza z Nitry, stojí na čele nacionalistického občianskeho združenia Slovenské hnutie obrody.
Prezidentské voľby 2024
Zákulisie volieb: Prezident 2024 | Teleráno
Medzi kandidátmi na prezidenta v roku 2024 boli:
- Ing. Ivan Korčok
- JUDr. Štefan Harabin
- Ing. Mgr. Marian Kotleba
- Ing. Ján Kubiš
- Mgr. Igor Matovič
- Ing. Peter Pellegrini
- JUDr. Andrej Danko
- Róbert Švec
- Krisztián Forró
Bývalý minister zahraničných vecí Ján Kubiš uviedol, že vyriešil mnohé kritické situácie vo svete, čo jeho potenciálnemu súperovi v prezidentských voľbách Korčokovi chýba. Kubiš vidí medzi nimi rozdiely najmä v množstve skúseností a výsledkov v politike aj diplomacii.
Predseda parlamentu Peter Pellegrini (Hlas-SD) pripustil, že by sa mohol uchádzať o post prezidenta. Oficiálne zatiaľ svoj záujem o kandidatúru oznámili bývalí ministri zahraničných vecí Ivan Korčok a Ján Kubiš.
Ako prvý splnil podmienku uchádzať sa o prezidentský úrad bývalý minister zahraničných vecí Ivan Korčok. Ako nezávislý občiansky kandidát potreboval získať minimálne 15-tisíc podpisov od občanov.
Ďalším kandidátom chce byť exminister zahraničných vecí Ján Kubiš. Potrebných 15-tisíc podpisov zatiaľ nemá. ,,Prakticky som si začal robiť prípravné kroky ďaleko neskôr, než napríklad pán Korčok. Zber podpisov pokračuje pomerne úspešne. Nikoho neprekvapí, že sa musím nejakým spôsobom zviditeľniť, pretože desať rokov som bol mimo Slovenskej republiky,“ priblížil Kubiš.
Kandidatúru na post prezidenta zvažoval aj súčasný predseda parlamentu Peter Pellegrini. ,,Túto tému som nevylúčil a teda je to stále otvorená otázka, ktorú v najbližších týždňoch budeme musieť aj v strane Hlas, a ja osobne, nejakým spôsobom rozlúsknuť,“ vyhlásil pre RTVS.
Podľa politológa možným kandidátom nezostáva veľa času na to, aby oficiálne potvrdili svoj záujem. Voľby prezidenta SR sa budú konať 16. marca.
Peter Pellegrini vyhral prezidentské voľby 2024.
Volebná účasť v prezidentských voľbách SR
Nasledujúca tabuľka zobrazuje volebnú účasť v jednotlivých kolách prezidentských volieb na Slovensku:
| Rok | Kolo | Volebná účasť (%) |
|---|---|---|
| 1999 | 1. kolo | 73,89 |
| 1999 | 2. kolo | 75,45 |
| 2004 | 1. kolo | 47,94 |
| 2004 | 2. kolo | 43,50 |
| 2009 | 1. kolo | 43,63 |
| 2009 | 2. kolo | 51,67 |
| 2014 | 1. kolo | 43,40 |
| 2014 | 2. kolo | 50,48 |
| 2019 | 1. kolo | 48,74 |
| 2019 | 2. kolo | 41,79 |
Volebná účasť vo voľbách prezidenta SR (počet zúčastnených voličov v mil. osôb).
tags: #uchadzaci #o #post #prezidenta