Kláštor pod Znievom je jedna z najstarších turčianskych dedín, aspoň podľa prvej zmienky - spomína sa už v známej Zoborskej listine z r. 1113. Meno má podľa kláštora premonštrátov, ktorý tu fungoval od polovice 13. storočia a prívlastok má podľa najsevernejšieho výbežku pohoria Žiar. Kláštor bol centrom vzdelanosti a aj preto mala kedysi táto dedina mestské práva, preto odtiaľto vychádzali do sveta prví olejkári a šafraníci, preto tu bolo založené jedno z prvých slovenských gymnázií.
Vrch Zniev zas nesie ruiny rovnomenného hradu, druhého najvyššie položeného na Slovensku. Ten bol v čase svojej najväčšej slávy známy pod menom Turiec a dal svoje meno celému regiónu. V polovici 13. storočia bol dokonca sídlom kráľa, ale strážil aj cesty z hornej Nitry do Turca. Je tu teda dosť zaujímavostí pokope na jednom mieste - a všetky tu zanechali svoje stopy, ktoré sa oplatí vystopovať. Najlepšie je začať v centre dediny a pozerať sa po nových smerovkách, ktoré neomylne navádzajú na jednotlivé ciele.
Znievsky hrad sa nachádza na vápencovom brale v Turčianskej kotline a so svojimi 985 m n. m. patrí medzi najvyššie položené hrady na Slovensku. Vyššie položený je už len Hrad Liptov vo výške 1012 m n. m.
Ako sa tam dostať:
- Zaparkujete pri cintoríne v Kláštore pod Znievom.
- Najbližšia autobusová zastávka Kláštor pod Znievom, pošta.
Rekonštrukcia hradu Likava odhalila významné historické nálezy
Popis turistickej trasy
Z Kláštora pod Znievom sa vyberiete po ceste smerom na Kalváriu, po zelenej značke. Kalváriu vytvorili jezuitski mnísi v 18. Stúpanie trasy je mierne, s výnimkou dvoch strmých úsekov pomedzi skaly, kde nájdete aj pomocné laná. Výstup na hrad spestrí návšteva pútnického miesta sv. Margity Uhorskej. Ohradený oltár bol zrekonštruovaný v roku 2010.
Prechádzka na hrad je asi na 3 hodinky hore aj dolu, nie veľmi náročná, až na pár strmších úsekov. Odbočka z centra je na hornom konci, pri kostole. Chodník vedie takmer celý lesom, výhľady sú až z hradu - jedna vyhliadka na dedinu je na jeho spodnom konci, o čosi lepšia pri vrcholovej knihe a tá najlepšia (takmer kruhová) úplne hore na kopci, kde voľakedy stál „starý hrad“.
Komu by prechádzka systémom hore - dolu nestačila, môže z vrcholu Znieva pokračovať po relatívne novom náučnom chodníku (od r. 2002), ktorý „majú na svedomí“ poľovníci. Stačí len zliezť z hradnej skaly po drevenom rebríku. Chodník nie je veľmi využívaný, preto sa miestami stráca, ale zeleno-biele značky sú dobre rozmiestnené a vedú spoľahlivo. Chodník má 8 km, prevýšenie skoro 500 m a ponúka dve zaujímavé zastávky - vyhliadku na Ondrašovskej skale (odbočkou zo zvážnice) a ochutnávku minerálnych prameňov. Končí síce v Polerieke, ale je jednoduché pustiť sa pod lesom na opačnú stranu a popri rybníku Vädžer sa vrátiť nazad do Kláštora. Práve tento posledný úsek po zvlnených lúkach podhoria je najkrajší na pohľady. Prechádzka sa takto dá zokruhovať a natiahnuť aj na 6 - 7 hodín.
História Znievskeho hradu
Prvá zmienka o Znievskom hrade pochádza z roku 1243, kedy ešte niesol pomenovanie Turčiansky hrad. Kamenný hrad začal v roku 1253, počas vlády Belu IV. stavať Ondrej z rodu Ivankov, v oblasti osady dlhšie osídlenej benediktínskymi mníchmi na ochranu vstupu do Turca pozdĺž hlavnej obchodnej trasy z Ponitria.
Na krátke obdobie hrad slúžil na administratívne účely, keďže tu sídlil Turčiansky komitát spadajúci pod Zvolenskú župu. Po osamostatnení Turčianskej stolice v neskoršom 13. storočí bol hrad pomenovaný Zniev.
Výzor hradu v 16. storočí poznačili boje o uhorský trón, kedy bola zničená a už neobnovená horná časť hradu spolu s kláštorom. Dolná časť hradu so svojou trojpodlažnou obytnou vežou však slúžila naďalej. V 17. storočí sa hrad dočkal renesančnej prestavby a okrem hospodárskych budov tu sídlil aj konventný archív. Bez moderného opevnenia však hrad upadal a v 18. storočí bol archív z hradu presťahovaný.
Zánik hradu sa predpokladá okolo roku 1773, kedy bol zrušený jezuitský rád.