Mesiac október je čas, kedy si viac pripomíname starších ľudí, najmä v čase, keď sa ich snažíme chrániť pred nákazou koronavírusom. Minulú stredu sa liturgickou spomienkou sv. Hieronyma skončil Rok Božieho slova.
Život kňaza Štefana Kluberta bol venovaný Bohu, Cirkvi a ľuďom, o ktorých sa staral a spoliehal sa na ochranu Panny Márie. Niekto pomáha svojim blížnym, keď majú problémy, a povzbudí ich milým slovom či pohľadom. Iný je zas aktívny v komunite a pripravuje program pre deti vo farnosti. Mnohí prečítajú rozprávku svojim deťom, aj keď sú už vyčerpaní po náročnom dni, či zodvihnú pár odpadkov zo zeme, keď sú na prechádzke so psom. To niečo „navyše“ môže mať veľa podôb. Stáva sa nám, že niekedy máme problém koncentrovať sa pri svätej omši.
Štefan Klubert sa narodil 17. novembra 1919 v Spišskej Novej Vsi. Základnú školu a gymnázium vychodil v Spišskej Novej Vsi, kde roku 1938 zmaturoval. Po maturite sa prihlásil na Vysokú školu bohosloveckú do Spišského Podhradia, po ukončení ktorej bol 13. júna 1943 vysvätený za diecézneho kňaza pre spišskú diecézu v Katedrále sv. Martina spišským biskupom Jánom Vojtaššákom. Po vysviacke bol kaplánom na viacerých miestach. Roku 1943 v Kežmarku, 1946 v Poprade a v Zubrohlave.
Mal veľkú túžbu stať sa misionárom, využiť aj svoje jazykové nadanie. V dobrej viere odísť na misie ako kvalitne pripravený, rozhodol sa vyštudovať aj medicínu. Roku 1947 odišiel z kaplánskeho miesta v Zubrohlave do Bratislavy, kde medicínu skutočne študoval. Tento jeho krok nebol plne pochopený a preň sa dostal do potýčky s biskupom. Spor sa urovnal a mohol pokračovať v štúdiách medicíny. Žiaľ, prišla nová a vážnejšia prekážka, rok 1950, nástup totalitného režimu a prenasledovanie kresťanov. Roku 1950 bol internovaný, poslaný do Pomocných technických práporov do Močenku, kde strávil vyše roka. Koncom roku 1951 sa stal správcom farnosti v Ľubici, kde pôsobil do začiatku roku 1953. 25. marca nastúpil za správcu farnosti do Levoče. Podľa jeho vlastného vyjadrenia dostal na výber: buď za správcu farnosti do Levoče, alebo do väzenia. Od roku 1975 až do svojej smrti 31.
Prežil v Levoči ako správca farnosti a okresný dekan plných 33 rokov. Bol vzorom kňaza, človeka, naplnený opravdivou evanjeliovou láskou k veriacim, k svojim kaplánom, ktorých sa za jeho pôsobenia v Levoči vystriedalo 36, ako aj ku všetkým spolubratom kňazom. Vedel vždy ako dobrý stratég nájsť slovo povzbudenia, posily pre každého.
Počas svojho pôsobenia v Levoči prejavil svoju veľkú lásku k umeniu a vynaložil veľké úsilie na reštaurovanie hlavného oltára v Chráme sv. Jakuba, v ktorom pokračoval po svojom predchodcovi, ako aj ďalších bočných oltárov, šusterskej empory a iných vzácnych pamiatok. Kostol sv. Jakuba a pamiatky mu veľmi prirástli k srdcu. No nemenšou mierou miloval Mariánsku horu a Božiu Matku. Podieľal sa na organizovaní a príprave i priebehu 33 odpustov. Mal veľké plány aj so samotnou Mariánskou horou.
Mariánska hora v Levoči, miesto mariánskych pútí.
Bol aj literárne činný, napísal mnoho článkov do Katolíckych novín, Duchovného pastiera, svätovojtešského kalendára a iných existujúcich časopisov o pamiatkach, resp. o pútiach. Zostali po ňom všetky ročníky nedeľných a sviatočných kázní, taktiež denné i príležitostné príhovory a exercície, ktoré roky dával kňazom spišskej, banskobystrickej a košickej diecézy. Tieto kázne, príhovory a exercície sa nachádzajú na rektoráte Kňazského seminára v Spišskom Podhradí Kapitule.
Zomrel 31. mája 1986 v levočskej nemocnici, kedy sa vo svete slávi sviatok Navštívenia Panny Márie, čo akoby naznačovalo, že si ho Božia Matka v deň svojej oslavy vzala k sebe za jeho dlhoročnú službu. Po smrti kapitulného vikára Dr. Štefan Klubert celý život zasvätil Bohu, Cirkvi a ľuďom, o ktorých sa otcovsky staral a pritom sa opieral o silnú ochranu Panny Márie.
Mnohí prečítajú rozprávku svojim deťom, aj keď sú už vyčerpaní po náročnom dni, či zodvihnú pár odpadkov zo zeme, keď sú na prechádzke so psom. To niečo „navyše“ môže mať veľa podôb. Stáva sa nám, že niekedy máme problém koncentrovať sa pri svätej omši.
V r. 1989 sa stal správcom farnosti Levoča, od r. 1991 bol je cirkevným sudcom. V januári 1994 mu bol udelený titul Monsiňor. V ďalších teologických štúdiách pokračoval v Krakove a v Lubline, v r. 1998 dosiahol v Lubline licenciát kánonického práva, v r. 1999 v Krakove doktorát posvätnej teológie. 1999 Levoča. V r. 2000 sa habilitoval na Teologickej univerzite v Trnave na docenta, v roku 2002 získal vedeckú hodnosť PhD. Dňa 1. apríla 2004 ho prezident republiky vymenoval za univerzitného profesora. Je rektorom Baziliky Navštívenia Panny Máríe na Mariánskej hore v Levoči a zároveň levočským dekanom.
V roku 2020 RTVS odvysielala dokumentárny film o Štefanovi Klubertovi. Neter Beatrix Smerekovská ho charakterizovala ako človeka modlitby a hlbokej viery, ktorý nikdy nemal problém nájsť si čas pre iných. Film okrem iného poukazuje na Klubertov podiel na zachovaní oltára Majstra Pavla, ktorý potvrdzujú vedúca Oblastného reštaurátorského ateliéru Eva Spaleková a riaditeľka Spišského múzea Mária Novotná.
Film Štefan Klubert spomínajú kňazi, ktorí na levočskej fare za Klubertových čias „kaplánčili“: František Dlugoš, Jozef Tomáň, Anton Mišek, Jozef Jarab či Vladimír Fajkus. Svoje svedectvo do filmu poskytol aj historik Ivan Chalupecký. Na Štefana Kluberta si tiež spomínajú mnohí pamätníci, ako napríklad archivár Štefan Péchy, učiteľky Emília Rusnáková a Margita Antašová či lekár Peter Jeseňák.
Povinnosťou farára a dekana bolo starať sa o púte na Mariánsku horu, ktoré Klubert neváhal organizovať ani za bývalého politického režimu. Pútí bolo toľko, čo rokov, keď Štefan Klubert pôsobil v Levoči - symbolických 33. Každá jedna bola tvrdo vybojovaná - farárovi bola vždy v pätách Štátna bezpečnosť, ktorá sa všemožne snažila prekaziť jej hladký priebeh.
Vo filme spomína, že hoci daná doba za bývalého režimu bola šedá, klubertovská fara bola farebná. Podľa toho, ako som bola v detskom veku schopná vnímať, čas v Levoči ubiehal v našej rodine harmonicky. Štefana Kluberta si ľudia rýchlo obľúbili. Fara bola celý deň otvorená pre každého. Na celej fare bolo chladno, vlhké steny, kúrili sme v zime spočiatku len v dvoch miestnostiach. V kuchyni bolo teplo, len keď sa varilo. Napriek chladným múrom som málokedy zažila v živote toľko vnútorného tepla a istoty, „Geborgenheit“, ako práve na našej fare.
Je autorom mnohých teologických diel.
Dôležité dátumy zo života Štefana Kluberta:
| Dátum | Udalosť |
|---|---|
| 17. november 1919 | Narodenie v Spišskej Novej Vsi |
| 13. jún 1943 | Vysvätenie za kňaza |
| 25. marec 1953 | Nástup za správcu farnosti v Levoči |
| 31. máj 1986 | Úmrtie v Levoči |