Storočný prameň Červený Kláštor: Informácie a legendy

Slovenské vodstvo je opradené povesťami a príbehmi. Odjakživa sme ľudia takí, že všetko, čo si nevieme vysvetliť, akoby pripíšeme vyššej sile. Takmer každá rieka si so svojím tokom už roky nesie iné legendy. A boli časy, keď naše prastaré mamy nepoznali počítače a internet, tak si jednoducho mnohé príbehy vymysleli a často trochu prikrášlili. Či už na nich bolo niečo pravdy, alebo nie, sa dnes už nedozvieme.

Podľa dávnej povesti Dunajec pôvodne nebol riekou, ale jazerom, ktoré svojou čím ďalej väčšou plochou okolitým gazdovstvám skôr ubližovalo, ako pomáhalo. Ľuďom teda hrozilo, že na jar už nebude kam siať, v lete čo žať a v zime čo do úst vložiť. Povesť hovorí o pažravej vode neďaleko dedinky Lechnica, ktorá sa snažila zhltnúť okolité polia i lesy. Najbližšie k neskrotnej vode jazera bol Juzek, mladý gazda, ktorý sa usilovne staral o kŕdeľ malých detí a svoju milovanú ženu Marínu. Juzek s vodou bojoval, vláčil zem z okolia a snažil sa zasypať mokrade, ktorých bolo čím ďalej viac. Všetko márne.

Z pochmúrnych myšlienok ho vytrhol až zvuk kopýt, ktoré patrili koňom skupinky z Poľska smerujúcim „na Turka“. Medzi nimi bol aj poľský kráľ Boleslav Chrabrý, ktorý si smutného gazdu všimol a poradil mu, aby goralskí ľudia prerúbali hory a skaly, a tak jazernej oblude „spľasli velikánske brušisko“. Gorali sa teda pustili do boja s jazerom, snažili sa motykami a rýľom zdolať tvrdú skalu, ale tá sa nedala. Ľudia sa začali vzdávať, až kým neostal Juzek opäť sám. Keď sa kráľ vracal, našiel ho v pochmúrnej nálade a bez nádeje. Rozhodol sa mu pomôcť. Vytasil silný meč, prirútil sa k hradbe zo skál a zaťal do nej obrovskou silou. Tam, kde sa čnela skala, zívala teraz diera, cez ktorú sa začala valiť voda, ktorá vytvorila rieku. A tak nielen Juzek, ale všetky gazdovstvá v okolí začali zožínať plody tvrdej práce.

Rieka Dunajec v skutočnosti vzniká v Poľsku sútokom Bieleho a Čierneho Dunajca. Kým sa jej vody dostanú na Slovensko, priteká do nej niekoľko ďalších riek a potokov. Zaujímavé je, že kúsok od slovenských hraníc je naozaj jazero. A hneď dve. Volajú sa Sromowieckie jazero a Czorsztynskie jazero, ktoré vznikli prehradením Dunajca.

Dunajcu sa ani hlava zbojníkov z Terchovej - legendárny vodca Juraj Jánošík nevyhol. Na potulkách Slovenskom, kdesi v Zamagurí sa stalo, že ulúpené peniažky (vtedy to boli dukáty) rozdali, pomíňali, a tak neostalo na zaplatenie nocľahu v hostinci. Bolo teda treba naplánovať ďalší lup, ale najbližšia šľachta bola ďaleko - v Starej Ľubovni. Lup to bol náročný a zbojníkov naň bolo málo. Jánošík sa teda rozhodol naverbovať nových, spomedzi mladých junákov. Aby sa dostali do družiny slávneho zbojníckeho kapitána, museli preskočiť Dunajec. Jánošík sa prvý rozbehol a ako inak, rieku preskočil. Po jeho šľapaji tu vtedy zostala aj stopa. Ide o začiatok Prielomu Dunajca, kde sa tok rieky výrazne zužuje. Kde? Šírka rieky má však stále približne 10 metrov. Úsek dostal podľa tejto povesti názov Jánošíkov skok.

Neďaleko Lesnického potoka pod cestou vyviera storočný prameň. Krasový prameň v Prielome Dunajca je skutočným unikátom - nikdy, ani v tej najtuhšej zime, nezamŕza a hovorí sa o ňom ako o „živej vode“. Večný život síce nesľubuje, ale vraj ten, kto sa z nej napije čo i len pár hltov, dožije sa rovnej stovky rokov v bezchybnom zdraví a plný sily.

Červený Kláštor a jeho okolie

Obec Červený Kláštor sa nachádza takmer pri hraniciach s Poľskom. Leží v okrese Kežmarok. Mesto Stará Ľubovňa je od Červeného Kláštora vzdialené asi 28 km, od Kežmarku je obec vzdialená 37 km. Cez Červený Kláštor vedie cesta číslo 543. Kúpele Vyšné Ružbachy sú od pltí vzdialené približne 35 km. Dostanete sa sem cez Nižné Ružbachy, kde sa napojíte na cestu I/77 a v Hniezdnom na cestu II/543, ktorá vedie priamo k Červenému Kláštoru.

Na brehu rieky Dunajec sa rozprestiera prekrásna kúpeľná obec Červený Kláštor. Obec je známa nielen malebnými chodníčkov či výnimočnými kúpeľmi, ale i bohatou a zaujímavou históriou.

Kláštor založil ešte v roku 1319 prvý majiteľ veľkého dunajeckého panstva majster Kokoš pre rehoľnícky rád kartuziánov. Pomenovali ho podľa červených tvarovaných ríms, ostení a rebier v gotických lomených klenbách. V jeho Rajskej záhrade hodíte za hlavu nielen všedné starosti, ale zabudnete i na neduhy, ak vás dajaké trápia.

„Pri brode cez rieku Dunajec na významnej diaľkovej obchodnej ceste z Poľska do Uhorska vybudovali v štrnástom storočí z pálených tehál a kameňa komplex kláštorných budov s vonkajším opevnením, jednoloďový kostol s dvomi kaplnkami a niekoľko obytných a hospodárskych stavieb, hostinec, útulok pre cestujúcich, hospital“, píše sa v najstaršej kláštorskej kronike. Kostol po dlhých rokoch, keď dovnútra smeli iba reštaurátori, konečne otvorili. Ktovie, ako dlho sa z toho budú návštevníci tešiť, keď všetko ostatné bude treba znovu zatvoriť a opravovať.

Naozaj spali v umrlčích truhlách? „Aj keď mali majetky v Lechnici, Spišskej Starej Vsi, Frankovej i Reľove, žili prísne uzavreto za kláštornými múrmi v klauzure. Čím skromnejší bol život mníchov, tým viac sa kláštor a jeho majetky zveľaďovali. Lenže v roku 1431 ho napadli bratríci, ktorí mali v neďalekých Haligovciach opevnený tábor, vyrabovali ho a vypálili. Husitský hajtman Peter Aksamit sa rád zdržiaval v tomto kraji a a za svoj považoval i hrad Plaveč, odkiaľ podnikal väčšinu spanilých jázd“, povedal mi kedysi F. Soska.

V roku 1563 rehoľu kartuziánov zrušili a smrťou ich posledného opáta o štyri roky neskôr sa éra tohto bratstva v kláštore definitívne skončila. Poldruha storočia sa potom striedali cirkevní i svetskí majitelia, kým sem v roku 1711 neprišli kamalduli.

Frátrovi Cypriánovi vraj po jednom lete - alebo záletoch za peknou pastierkou - dal prior spáliť na nádvorí rogalové krídlo, ktoré vyvážal na Tri koruny v rebrináku. Odtiaľ potom lietal“, zopakovala mi sprievodkyňa Marta Labantová naojobľúbenejšiu kláštornú historku. Pravdou je, že tento kamaldulský mních tu žil bezmála dve desaťročia až do svojej smrti v roku 1775 a zanechal po sebe najstarší herbár. Má deväťdesiat sedem listov s dvesto päťdesiat šiestimi rastlinami a ďalších tridsať šesť listov nemeckého textu s opisom liečivých účinkov.

„Červený Kláštor pred piatimi rokmi navštívili kamaldulskí mnísi z Bieľan, kde majú na Striebornej hore pri Krakove svoje sídlo. Potom dovolili pracovníkom múzea v Starej Ľubovni, aby nafotografovali autentické zariadenia interiérov u nich v poľskom kláštore. Takto sme mohli aj náš Cypriánov domček zariadiť nábytkom a vybavením, aké kamalduli naozaj mali a používali“, prezradila mi sprievodkyňa, keď sme nahliadli do štvormiestneho interiéru príbytka.

Nijakú truhlu som nenašiel, len stroho a účelne zariadené dormitórium, oratórium, laboratórium a v najmenšej miestnôstke bola dreváreň, sklad náradia a všeličoho, čo pustovník potreboval, aby prežil. Veď nad Červeným Kláštorom nesvieti iba slnko. Každý patrí inej krajine - pravý Slovákom a ľavý Poliakom. Štátna hranica vedie prostriedkom rieky. Donedávna na to upozorňovali tabule, ktoré málokto rešpektoval.

Nedávno spojila obidva brehy - Červený Kláštor a Śromowce Niźne - unikátna lávka, ktorá sa svojimi parametrami stala európskym unikátom. „Je za ňou sedem rokov mojej práce“, hrdo bilancoval červenokláštorský starosta Štefan Džurný projekt za takmer tridsať miliónov korún. „Lávku sme financovali a postavili spoločne s Gminou Czorstyn a je jedným z atribútov, ktorý nás približuje k strediskám medzinárodného cestovného ruchu.

Aktivity v Červenom Kláštore a okolí

Okolie Červeného Kláštora ponúka široké možnosti na aktívne trávenie voľného času. Medzi obľúbené aktivity patrí turistika, cykloturistika, splavovanie Dunajca a návšteva miestnych kultúrnych pamiatok.

• Turistika:
  • Tri koruny: Po prekročení Lávky nad Dunajcom zamierte na najvyšší bod centrálnej časti Pienin, vrch Tri koruny dosahujúci výšku 982 metrov. Nenáročná túra vedie po značenom turistickom chodníku a na jej vrchole si môžete odýchnuť v turistickej rozhľadni.
  • Haligovské skaly: Krasová oblasť, ktorej dominujú skaly rozkladajúce sa na pomedzí obcí Červený Kláštor a Haligovce je tiež vyhľadávaným cieľom turistov v Pieninách.
• Cykloturistika: Pobyt v prostredí Pieninského národného parku si naplno vychutnajú aj aktívni cyklisti, ktorí tu majú k dispozícii početné značené trasy rôznej obtiažnosti.
• Ďalšie aktivity:
  • Rafting: Okrem toho, že môžete Dunajec splaviť na drevenej plti, dá sa na ňom venovať aj raftingu, ktorý zvládnu bez problémov aj osoby bez väčších skúseností s vodáctvom.
  • Zamagurské folklórne slávnosti: Už od roku 1976 je Červený Kláštor vždy v júni dejiskom veľkolepých Zamagurských folklórnych slávností.

Splav Dunajca

Plte na Dunajci neboli v minulosti ničím nezvyčajným ani výnimočným. Pltníctvo tu bolo veľmi rozšírené a spájalo sa najmä s ťažbou dreva. Dnes sú plte jednou z najvyhľadávanejších turistických atrakcií v tomto kraji. Aj krátky slnečný svit vyparí z veľkej vodnej plochy kopu pár, tie sa na horách a v chladnom vzduchu vyzrážajú na vytrvalé dažde.

Dunajec je hraničná rieka, ktorá tvorí štátnu hranicu medzi Slovenskom a Poľskom v dĺžke 18 kilometrov. Je typickou horskou riekou s premenlivým vodným stavom. Okrem toho, že patrí medzi najčistejšie rieky strednej Európy, zároveň je aj obľúbenou a celoročne splavnou riekou Slovenska. História plavby a pltníctva na Dunajci sa datuje až do najstarších čias. Dunajec je považovaný nielen za perlu Zamaguria, ale je aj jednou z najkrajších celoročne splavných riek Slovenska. Ideálna časť na splavovanie na pltiach má dĺžku 9 km.

Splav Dunajca je vhodný aj pre menších návštevníkov, ktorí však musia mať povinne záchrannú vestu, ktorou ich vyzbrojí skúsený pltník pri nástupe na plť. Samotná plavba z Červeného Kláštora po ústie Lesnického potoka trvá cca 1 hod. a 45 minút a prekonáva výškový rozdiel 40 metrov. Na jednej súprave, zviazanej z piatich lodičiek, ktoré vedú dvaja skúsení krojovaní gorali - pltníci, sa prevezie desať pasažierov. Nástupište pltí sa nachádza aj za obcou Majere. Plavba trvá asi hodinu a pol, pričom jej dĺžka je 11 km. Plavba napokon končí v dedine Lesnica.

O histórii, legendách, flóre a faune Pieninského národného parku vám porozprávajú goralskí pltníci oblečení v goralskom kroji v angličtine, nemčine, poľštine a ruštine. Okrem tradičných pltí máte na splav k dispozícii i modernejší spôsob, a to rafty, kanoe či kajaky. Rafty si je možné vyzdvihnúť v Červenom Kláštore alebo v lodenici Lysá nad Dunajcom.

Veľa turistov spája plavbu na raftoch alebo pltiach s návštevou Náučného chodníka Prielom Dunajca. Náučný chodník začína v Červenom Kláštore asi 0,4 km poniže kláštora a končí v Lesnici. Náučný chodník je líniový, obojsmerný, peší, celoročný, možné ho je prejsť aj na bicykli.

Plte sa v začiatkoch ťahali proti prúdu naspäť, pričom predník ťahal rozobranú plť na jednotlivé články lanom a zadník odtláčal posledný článok šprisou, čo bola drevená 2,5 až 3 m dlhá žŕdka používajúca sa na ovládanie pltí. Neskoršie tento spôsob vývozu nahradili konské povozy, ktoré využívali turistický chodník prielomom Dunajca (tzv. Pieninskú cestu).

Plavbu plťou si na Slovensku môžete vyskúšať aj na Orave alebo po Váhu pri Strečne. Rieka Dunajec slúžila odjakživa na prevoz tovaru. Už od 2. storočia pred našim letopočtom sa používala ako dopravná tepna. Medzi priekopníkov pltníctva na Dunajci patrí cestovateľ Daniel Krman z Omšenia pri Trenčíne. Začiatky pltníctva na Dunajci možno datovať do 18. storočia. Podľa ústneho podania najstarších pltníkov, prvým sprievodcom Pienin a zároveň výrobcom pltí, bol roku 1867 istý Gondek-Kasper zo Zamagurskej Lesnice.

V tom čase na pieninskej lesníckej Hute stál hostinec, kde sa zabávala šľachta. Plavba plťou po Dunajci, ako turistická atrakcia, má počiatky v roku 1832, kedy sa ako prvý splavovali návštevníci kúpeľov v poľskej Szczawnici. Spočiatku sa návštevníci splavovali na súpravách ktoré sa skladali z troch až piatich vydlabaných kmeňov.

Samotný splav, jeho začiatok a ukončenie v Pieninskom národnom parku, upravuje Návštevný poriadok Pieninského národného parku.

Pltnícke spoločnosti sa nachádzajú na brehu Dunajca, je len na vás, akú si vyberiete. Plavba plťou po Dunajci je spoplatnená, vstupné sa pohybuje približne v rozmedzí 6,00 - 14,00 €. Pltnícka sezóna trvá od apríla do konca októbra.

Náučný chodník Prielom Dunajca

Pešo alebo na bicykli po Náučnom chodníku Prielom Dunajca. Späť do Červeného Kláštora sa môžete nechať priviezť aj kyvadlovou dopravou. Veľa turistov spája plavbu na raftoch alebo pltiach s návštevou Náučného chodníka Prielom Dunajca.

Náučný chodník začína v Červenom Kláštore asi 0,4 km poniže kláštora a končí v Lesnici. Celková dĺžka trasy (jeden smer) je 7,8 km s celkovým prevýšením približne 120 m a je vhodná aj pre rodiny s deťmi či kočíkmi. Túra trvá približne 2 hodiny.

Počítajte s tým, že sa nejedná o okružnú trasu a teda sa potrebujete vrátiť na začiatok. červeno značený turistický náučný chodník a aj značená cyklotrasa, ktoré spájajú Červený Kláštor s obcou Lesnica. Nenáročná túra Prielomom Dunajca patrí medzi najkrajšie na Slovensku a obsahuje množstvo romantických zákutí opradených povesťami.

Náučný chodník Prielom Dunajca sa dá spoznať nielen z vodnej hladiny, ale aj prostredníctvom náučného chodníka s desiatkou informačných panelov. Chodník je dostupný tak pešky, ako aj na bicykli, vedie z Červeného Kláštora do Lesnice a podobne ako počas splavu, aj z neho uvidíte Tri koruny, Sedem mníchov či mohutnú Ostrú skalu. Zároveň prechádza okolo prameňa menom Storočná voda, o ktorom sa hovorí, že nikdy nezamrzne a že dá storočný život tomu, kto sa napije jeho vody.

Prielom DunajcaNárodná prírodná rezervácia s rozlohou 360 ha, ktorú tvoria lesné komplexy medzi Červeným Kláštorom a obcou Lesnica. Je to najhodnotnejšie územie PIENAPu, so zachovalími riečnymi terasami, bralami, skalnými výtvormi s osobitou flórou a faunou, majúce charakter kaňónu so zakliesnenými meandrami Dunajca. Náučný chodník " Prielom Dunajca" je jedna z najstarších rezervácií Slovenska, pôvodne vyhlásená v roku 1932, nazývaný aj ako "Pieninská cesta".

Začína v Červenom Kláštore, má dĺžku 7 km s 10 zastávkami a prevýšením 30m. Je vhodný pre peších a v lete aj pre cyklturistov. Trasa trvá peši cca 2 hodiny s cielom pri odbočke k obci Lesnica. Odtial vedie komunikácia do poľského kúpeľného mestečka Szczawnica. Jednou zo zastávok je "Storočný prameň", ten kto sa z neho napije, bude sto rokov žiť. Takto sa to traduje v povesti o tomto silnom nezamŕzajúcom krasovom prameni.

"Jánošíkov skok". Povesť hovorí, že Juro Jánošík príjmal do svojej družiny len toho, kto dokázal na tomto mieste preskočiť Dunajec. Tento úsek sa nachádza pod Ostrou skalou, koryto rieky sa tu zúžuje a zrýchľuje, šírka je 10 m a hĺbka až 12 m.

Skalné veže "Sedem mníchov"na juhozápadnej strane Holice (828 m.n.m..). Povesť hovorí, že mnísi skameneli vo chvíli, keď sa hriechom vedení zakrádali k mníške, ktorej siluetu videli na druhej strane koryta rieky, v skalnej stene Facimiechu.

Kúpele Červený Kláštor Smerdžonka

V Pieninskom národnom parku sa nachádzajú Kúpele Červený Kláštor - Smerdžonka. Sú to kúpele so špecifického zápachu po sírovodíku. Ich liečivé účinky sú známe už od 14. storočia. Odporúčali ich piť mnísi pri nechutenstve a problémoch tráviaceho traktu.

Kúpele sa špecializujú sa na choroby pohybového ústrojenstva, neurologické a kožné problémy. Taktiež potešia nejednu ženu, ktorá túži po mladšej, krajšej a zdravšej pokožke. Vzhľadom na zdravý pieninský vzduch disponuje zariadenie štatútom klimatických kúpeľov a v poslednej dobe rozširuje svoje zameranie aj na duševné a onkologické choroby, choroby z povolania a ďalšie zdravotné komplikácie.

Kúpele v Červenom Kláštore sú najmodernejšími kúpeľmi na Slovensku. Ich architektúra poukazuje na jedinečné prírodné bohatstvo, ktoré tento región má. Smerdžonka je jedným z pilierov rozvoja cestovného ruchu. Je to minerálna voda s imidžom. Používa sa na liečbu neurologických a duševných chorôb a tráviaceho ústrojenstva.

Fauna a flóra Prielomu Dunajca

Prielom Dunajca je jednou z chránených zón Pieninského národného parku a jedným z obľúbených turistických cieľov okolia Červeného Kláštora. Územie je zaujímavé svojou pestrou kvetenou. Početne sú zastúpené druhy ako arábka pieninská, chryzantéma pieninská, horčičník pieninský, púpava pieninská a iné. Pestrú mozaiku vytvárajú aj lesné spoločenstvá, ktoré si v prevažnej časti územia zachovali svoj pôvodný charakter.

Fauna sa vyznačuje viacerými pozoruhodnými zoogeografickými prvkami. Vyskytuje sa tu jeleň hôrny, diviak hôrny, rys ostrovid, z vtákov pinka lesná, kačica divá, slávik červienka či čajka striebristá.

Ako sa dostať do Prielomu Dunajca

Aby ste si mohli pozrieť prielom Dunajca, je potrebné pricestovať do Červeného Kláštora. Táto obec sa nachádza tak trochu za rohom, na východ od Tatier. Dostanete sa sem cez Spišskú Starú Ves alebo Starú Ľubovňu. Auto sa dá zaparkovať na väčšom parkovisku v Červenom Kláštore za objektom kláštora.

Prielom Dunajca sa nachádza na východ od obce Červený Kláštor v smere toku rieky. Najzaujímavejšou možnosťou ako si ho prezrieť, je počas splavu na tradičných drevených pltiach, alebo modernejších nafukovacích raftoch. Plte kormidlujú miestni pltníci odetí v obvyklých krojoch. V súčasnosti tu uvidíte i množstvo samostaných posádok na požičaných raftoch.

Rafty si požičiate v Červenom Kláštore, kde je taktiež situovaný prístav klasických pltí. Nachádza sa pri objekte kláštora. Okrem toho si v obci môžete požičať i bicykel, na ktorom sa preveziete po brehu Dunajca nadol po jeho toku. Alebo môžete ísť jednoducho peši po brehu Dunajca.

Tipy na výlety v okolí Červeného Kláštora

• Belianská jaskyňa: Národná prírodná pamiatka s bohatou pestrofarebnou kvapľovou výzdobou a jazierkami.
• Lesnica - Szczawnica: Trasa vedie z Lesnice do kúpeľného mestečka Szczawnica cez štátnu hranicu a ponúka nádherné výhľady.
• Kaňon Homole (Wąwóz Homole) Poľsko: Tiesňava z vápenca s farebnými bralnatými stenami, považovaná za ďalšiu veľkú turistickú atrakciu Pienin.
• Vysoké skaly (Wysokie Skałky) 1050 m.n.m.: Najvyšší vrch pieninského bralového pásma s kruhovým výhľadom.

Otváracie hodiny Múzea Červený Kláštor

1.1.2025 až 28.2.2025 Pondelok až Nedeľa od 10,00 do 16,00 hod., posledný vstup o 15,00 hod.

Prijmite pozvanie do Červeného Kláštora a užite si pobyt v Pieninách a slovensko - poľskom pohraničí na maximum!

Tabuľka: Aktivity a zaujímavosti v okolí Červeného Kláštora

tags: #storocny #pramen #cerveny #klastor