Smrť dieťatka si nepraje zažiť žiadny rodič, tobôž, keď sa to stane v druhej polovici tehotenstva.
Predstavte si, že ako matka dieťaťa dostanete po jeho pohrebe odtlačky detských rúk a nožičiek. Spomienka, ktorá bolí. O svoju skúsenosť sa s nami podelili manželia Peter a Magdaléna, začo im veľmi ďakujeme.
Skúsenosť rodičov s predčasným pôrodom a stratou dieťaťa
Matejko bol vaše prvé dieťa? Peter: Áno, po trojročnom manželstve a snahe o dieťa. Manželke krátko po svadbe vyoperovali jeden vaječník. Aj to sme sa neskôr dozvedeli, že zbytočne. Druhý vaječník nefungoval tak, ako mal. Všade nás posielali len na umelé oplodnenie, čo sme kategoricky odmietli. Dohodli sme sa, že ak sa nám nepodarí počať prirodzene, deti si adoptujeme. Vďaka Pánu Bohu a nepriamej pomoci skvelého odborníka a prolife doktora Wallenfelsa sa nám podarilo koncom roku 2011 počať nový život.
Aké bolo tehotenstvo? Lenka: Tehotenstvo bolo relatívne bezproblémové. Na začiatku som trochu krvácala, čo po pár dňoch prešlo. Problém začal pri krvácaní až na začiatku 22. týždňa. Bola som na 3D ultrazvuku, kam nás poslali z genetiky. Tam bolo všetko v poriadku. Lekár mi poprial bezproblémové tehotenstvo a šťastný pôrod. V ten deň som ešte volala svojmu vtedajšiemu gynekológovi, že krvácam silnejšie. Povedal mi, že mám prísť na druhý deň ráno do ambulancie. Odtiaľ ma poslali do nemocnice, kde som bola až do konca tehotenstva.
Matejko sa predčasne narodil v 22. týždni tehotenstva. Musel to byť veľký šok. Pri pôrode, žiaľ, zomrel. Zistili lekári, prečo sa tak stalo?
Lenka: Nikto z lekárov nám nevedel povedať, prečo sa to stalo. Lekár, ktorý bol pri pôrode, volal detského lekára. Nakoľko som mala telefón za hlavou, zreteľne som počula všetko, čo povedal: „Nie, neprídem.“ Lekár sa ho ešte raz spýtal: „Odmietate prísť k dieťaťu?“ Odpoveď znela: „Áno, odmietam. Tam nie je šanca.“ Príčinu nám povedal až môj nový gynekológ. Zmenila som gynekológa, keď som ostala znovu tehotná s Matúškom a začali sa mi znova problémy. Keďže som cítila pohyby do samého konca, dúfala som, že pôrod prežije. Rozplakala som sa, až keď som porodila.
Vaša manželka si želala, aby ste mohli byť v tej ťažkej chvíli pri nej. Peter: Pri pôrode som nemohol byť. Horko-ťažko sme však boli na chvíľu spolu deň pred pôrodom.
Lenka: Nie, nepodarilo sa. Pre mňa bol najťažší samotný pôrod. Pri ňom Peter byť nemohol. Matejko pôrod neprežil. Ako pristupovali k tomu lekári? Dovolili sa vám s ním rozlúčiť? Mohli ste ho vidieť?
Lenka: Po pôrode som chcela Matejka vidieť. No sestričky ho odnášali tak, aby som na neho nevidela. Keď to zbadal lekár, tak im povedal, aby mi ho ukázali. Nebol dôvod, aby som ho nevidela. Vyzeral, akoby spinkal. Stále mám pred očami to maličké uško. Ešte podotknem, počas dní utorok, streda a štvrtok som sa stretla aj s lekárkou, pri ktorej som sa len modlila, aby som nerodila pri nej. Bola tam však aj iná lekárka, o ktorej som v danom momente ani nevedela, že je lekárkou. Stála pri mne, hladila ma po hlave, podávala mi servítky. Cítila som empatiu. Až po pôrode nám františkánsky kňaz povedal, že to je mladá lekárka, ktorá po privezení ťažkého prípadu sa za daných ľudí modlí v kaplnke. Pri pôrodoch, ktoré ona vedie, v takýchto náročných situáciách, dieťa aj pokrstí.
Ako vyhodnotili túto situáciu lekári? Lenka: Klasifikovali to ako potrat. Do 25.
Vašou túžbou ako aj túžbou vašej manželky bolo dieťatko pokrstiť, ak sa narodí živé, a keď nie, tak ho pochovať. Peter: Prognózy boli veľmi zlé. Vedeli sme, že keď sa narodí, nebude dlho žiť, možno pár minút alebo hodín. Na oddelení bola minimálne jedna veriaca lekárka a chceli sme, aby bolo naše dieťa pokrstené aspoň laikom, keďže bolo v nebezpečenstve smrti. Žiaľ, Matejko neprežil samotný pôrod. Narodil sa už mŕtvy.
Ja som predpokladal, že v 21. storočí bude jeho pochovanie úplne normálna súčasť nášho života. Šok bol obrovský, keď v nemocnici povedali, že do 25. týždňa je to len potrat a biologický odpad, ktorý treba spáliť v spaľovni. Šok! Kam sa podela elementárna ľudskosť? Kde to žijeme? V 21. storočí? Veď do poslednej chvíle manželka cítila jeho pohyby. Mal už takmer 30 cm.
S významnou pomocou pani Magdalénky Poloňovej z občianskeho združenia Tóbi, ktoré sa zaoberá aj pomocou s pochovávaním nenarodených detí, sa nám podarilo zvrátiť osud mŕtveho telíčka nášho synčeka. Bol odvezený na patológiu. Manželka ešte päť dní zostala v nemocnici na pozorovanie. Po prepustení som prostredníctvom pohrebnej služby zabezpečil prevoz telíčka k nám do obce, do Domu nádeje (dom smútku je trochu deprimujúce pomenovanie). Pohrebné obrady na miestnom cintoríne sa takmer nelíšili od bežného pohrebu.
Pohreb bol v kruhu rodiny, priateľov a kolegov. Truhlička bola zatvorená. Tesne pred obradom sme s ním chceli byť len my sami. Otvoril som truhličku, aby sme sa s ním ešte mohli rozlúčiť, prikryli sme ho krstnou košieľkou. Do ruky sme mu dali ruženček. Najmenšia truhlička pre deti je cca 60 cm. Mali sme bielu. Sám som niesol truhlu k hrobovému miestu, cez celý cintorín.
Vy ste spravili obraz z odtlačkov Matejkových ručičiek a nožičiek a dali ste ho manželke počas jeho pohrebu. Tušila to? Prečo ste sa rozhodli takto?
Peter: Autentické odtlačky som manželke daroval až po pohrebe. Bol to pre ňu ako darček od syna - jeho rúčky a nožičky. Netušila to. Ja si ani nepamätám, ako a kde mi to prišlo na um. Vedel som, že niečo také existuje. Predáva sa to bežne v hračkárstve tzv. baby odtlačky. Mnohí to poznajú, je to taká hmota ako plastelína, ktorá časom stvrdne.
Pamätám si, že som rozmýšľal nad tým, akú pamiatku na Matejka budeme mať. A zrejme to mohlo byť aj vnuknutie Ducha Svätého. Nemal som poňatia, či sa mi to vôbec podarí, aké veľké bude mať rúčky a nôžky, či nebudú moc malinké, moc krehké, veď predsa nikdy predtým som takéto malé neviniatko nevidel.
A čo si ešte veľmi pamätám, sú pocity - výčitky, či je to normálne, že chcem môjmu už mŕtvemu dieťaťu robiť odtlačky rúk a nôh. Nie je to neúctivé, hanobiace? Mojím vnútrom lomcovalo. Ale niečo bolo silnejšie. Láska k manželke a pocit, že sa tejto jedinečnej, málinko zhmotnenej spomienke určite poteší. Tak som si povedal, že to skúsim, keď bude príležitosť.
Ako ste sa cítili, keď ste v rukách držali mŕtveho Matejka a robili mu odtlačky?
Peter: Pohrebná služba Matejka previezla z nemocnice deň pred pohrebom. Na patológii mi patológ sľúbil, že telíčko pekne dôstojne upravia, oblečú mu nejakú malinkú košieľku. Vraj niečo vymyslia a uložia do truhličky. Žiaľ, nič z toho nebola pravda. Po prevoze mi volal správca cintorína, že v truhličke je len nejaká neznáma hmota zabalená do tej typickej zelenej nemocničnej látky, ktoré používajú na operačných sálach.
Tak som sa veľmi zľakol, že nás nemocnica podviedla a poslali len nejaké klbko handier z pôrodnej sály. Mali sme jasnú požiadavku na pohrebnú službu, že truhlička musí byť otvárateľná. Po príchode na cintorín, mi správca povedal, že truhlička je už zatvorená. Ja som trval na tom, že musím truhličku otvoriť a skontrolovať, čo v nej je. Našťastie som sa poznal so správcom, truhličku som otvoril.
Po prvotnom šoku som po rozbalení našiel v klbku schúleného spinkajúceho môjho synčeka. Malilinký človiečik. Úplne vyvinutý. Nakoniec sa mi správca priznal, že sa aj bál pohľadu na niečo také malé, neznáme. Vtedy bola vhodná chvíľa na urobenie odtlačkov malinkých ručičiek a nožičiek. Pocity, aké som mal pri držaní ho na rukách?
Čo bolo v tomto období pre vás najťažšie? Peter: Najťažšia bola bezmocnosť. Bezmocnosť čokoľvek urobiť, aby sme jeho život zachránili. A o to ťažšie to bolo, keď doktorka necitlivo povedala, že necháme to na prírodu.
Peter: Najväčšmi nám pomáha viera. Lenka: Mne osobne najväčšmi pomohla prítomnosť rodiny a najmenších detičiek v nej. Náš krstný syn mal vtedy rok. Boli u nás asi mesiac, možno dva, Čas som vtedy veľmi nevnímala, preto to bol balzam na moju dušu. Doma bola aj sestra so svojou sedemmesačnou dcérkou. Deti ma liečili.
Peter: Také reči, že treba zabudnúť na to čím skôr, že to sa stáva veľa ženám, že pri prvom tehotenstve je to bežné, že keď budete mať ďalšie dieťa, zabudnete na to a podobne. Lenka: „Na to treba čím skôr zabudnúť,“ to boli slová, ktorými ma vyprevádzala zdravotná sestra z nemocnice. Ako žena-matka si viem predstaviť, ako veľmi musí táto strata bolieť.
Čo pomáha preniesť sa cez to, nezabudnúť, ale s nádejou a vierou kráčať vpred? Peter: Vďaka Pánu Bohu nás táto tragédia upevnila v manželskom vzťahu. Uvedomil som si, že musím byť oporou svojej manželke v takýchto pre ňu najťažších chvíľach. Pokora prijať aj kríž do svojho života pomáha preniesť sa cez to. Dostal som asi zvláštnu milosť neobviňovať Boha za to, čo sa stalo. Absolútne som nemal potrebu vyčítať mu to. V srdci som mal taký zvláštny neopísateľný pokoj.
Často sa mi vyjavoval nasledovný obraz: pohlaď zozadu na dospelého otca, ktorý drží v pravej ruke ruku svojho asi trojročného syna, syn v pravej ruke drží plyšového medvedíka a spolu kráčajú proti slnku po poľnej ceste. Ten malý chlapec som ja, plyšový medvedík je moja bolesť a trápenie. Dospelý muž je náš nebeský Tatinko.
Lenka: Asi všetko. Najmä ten proces smútenia, rozlúčky, pochovania. Mať kam ísť k hrobu zapáliť sviečku. Prvé mesiace som tam chodila veľmi často. A opora rodiny, najmä manžela. Ten mi bol po celý čas najväčšou oporou. Ďakujeme nebeskému Tatinkovi, že stál pri nás, že nás viedol za ruku, za to, že nám požehnal druhého syna Matúška, ktorý má šesť rokov. Ďakujeme všetkým, ktorí sa za nás modlili.
Krst l Boží príbeh
Čo robiť, keď má dieťa problémy s bruškom?
Niektoré deti môžu mať po narodení problémy s bruškom, ktoré môžu byť spôsobené rôznymi faktormi, ako napríklad stravou matky. Tu je niekoľko rád, čo robiť, ak má vaše dieťa problémy s bruškom:
- Upravte stravu: Vynechajte zo stravy potraviny, ktoré môžu dieťa nafukovať, ako napríklad čerstvé pečivo, mlieko, strukoviny a kapustu.
- Čaj pre dojčiace mamičky: Pite čaj pre dojčiace mamičky, ktorý obsahuje aníz, fenikel a rascu. Tieto bylinky pomáhajú pri tvorbe mlieka a zmierňujú vetry.
- Masáž bruška: Jemne masírujte bruško dieťaťa krúživými pohybmi.
- Teplý obklad: Priložte na bruško dieťaťa teplý obklad, napríklad vrecúško z čerešňových kôstok.
- Espumisan alebo SAB simplex: Podávajte dieťaťu Espumisan alebo SAB simplex kvapky pred každým jedlom.
- Rektálna rúrka: V prípade silných bolestí môžete použiť rektálnu rúrku na uvoľnenie vzduchu z bruška.
- Čípky Carum carvi: Použite čípky Carum carvi, ktoré sú určené na zmiernenie vetrov a kŕčov.
Viera a duchovná podpora
V ťažkých chvíľach môže byť viera a duchovná podpora veľmi dôležitá. Modlitba, účasť na bohoslužbách a rozhovory s duchovnými osobami môžu pomôcť preniesť sa cez ťažké obdobia a nájsť vnútorný pokoj.
Ľudia z mnohých krajín sveta sa zúčastňujú na diele „Ustavičnej korunky Božieho milosrdenstva“. Tí, ktorí sa do toho diela zapojili, sa modlia nielen na vlastné úmysly, ale prosia aj o „milosrdenstvo s nami i s celým svetom“. Toto dielo spravuje Kongregácia sestier Matky Božieho Milosrdenstva na webstránke: www.faustyna.pl od roku 2011. Môže sa doň zapojiť každý, kto vyplní krátky formulár a aspoň raz sa zaviaže pomodliť korunku Božieho milosrdenstva, ktorú Ježiš nadiktoval sv.
Modlitba posvätného ruženca
Modlitba posvätného ruženca vznikala skoro šesť storočí. Počiatky tejto modlitby siahajú do 11. storočia, avšak ozajstný rozkvet modlitby ruženca sa začal v 15. storočí. Definícia modlitby ruženca prišla v 16. storočí za pontifikátu Pia V., ktorý roku 1569 vydal bulu Consueverunt Romani Pontifices, kde ako prvý pápež definoval ruženec. Od buly Pia V. sa modlitba ruženca viac-menej nemenila.
Úcta k Božiemu milosrdenstvu
Tak sa zdá, že Cirkev najmä vtedy vyznáva a uctieva Božie milosrdenstvo, keď sa utieka k Ježišovmu Srdcu. Srdce Ježišovo je vždy otvorené pre nás hriešnikov. Zo Spasiteľovho srdca prebodnutého na kríži naďalej prúdia zdroje milosrdenstva - krv a voda, ktoré nás očisťujú, ospravedlňujú a napĺňajú Božím životom.
Na prvý pohľad sa môže zdať, že úcta k Božiemu milosrdenstvu je len variáciou úcty k Božskému Srdcu Ježišovmu, že medzi týmito pobožnosťami nie je žiaden významný rozdiel. Tento názor ešte môže potvrdiť zbežné prečítanie Denníčka sestry Faustíny, v ktorom sa často spomína Ježišovo Srdce.
Teologická analýza obsahu tohto diela však vedie k jasnému vymedzeniu týchto dvoch pobožností, ktoré sú v Cirkvi také populárne. Takúto analýzu urobil profesor Ignác Różycki a na jej základe poukázal na zásadné rozdiely, ktoré existujú medzi úctou k Ježišovmu Srdcu a k Božiemu milosrdenstvu.
Vlastným predmetom v úcte k Božiemu milosrdenstvu je milosrdenstvo celej Najsvätejšej Trojice, zatiaľ čo v úcte k Ježišovmu Srdcu je vlastným predmetom vtelený Boží Syn. Vecným predmetom v úcte k Božiemu milosrdenstvu je obraz milosrdného Ježiša podľa videnia sestry Faustíny z 22. februára 1931 v Plocku. Avšak v úcte k Ježišovmu Srdcu je vecným predmetom ľudské, fyzické Ježišovo srdce. Podstata úcty k Božiemu milosrdenstvu spočíva v dôvere, zatiaľ čo podstatou úcty k Ježišovmu Srdcu je zadosťučinenie. Privilegovaný čas v úcte k Božiemu milosrdenstvu je každý deň o tretej hodine popoludní (okamih Ježišovej smrti na kríži) a Sviatok milosrdenstva na prvú nedeľu po Veľkej noci.