Stredoveká Kultúra v Česku: Charakteristika a Vývoj

Stredovek je epocha historického vývoja Európy medzi starovekom a novovekom. Datovaný je pádom (západo) Rímskej ríše (rok 476) a sťahovaním národov na jednom konci, zámorskými objavmi a náboženskou reformáciou na strane druhej. Tradične sa udáva 476-1492 v Európe (1526 v Uhorsku a Čechách). Počas stredoveku nastáva spojenie dedičstva antickej civilizácie Rímskej ríše s barbarskou kultúrou germánov, keltov a slovanov. Unifikátorom a nositeľom vzdelanosti je cirkev. Kresťanská doktrína a kresťanský svetonázor vládnu mysleniu. Prevládajúcou spoločenskou a ekonomickou formou usporiadania spoločnosti vrcholného a neskorého stredoveku v západnej a strednej Európe je feudalizmus.

Vývoj v Európe podliehal geografickým, historickým a kultúrnym zvláštnostiam jednotlivých regiónov. Úplne iný bol vývoj vo "večnom meste" Ríme, sídle hlavy katolíckej cirkvy pápeža, kde sa zachovala vyspelá mestská architektúra, kostoly (baziliky) z rímskych čias, fungujúce akvadukty.

V Česku sa v stredoveku odohrávali významné udalosti, ktoré ovplyvnili celú Európu.

Periodizácia Stredoveku

• včasný stredovek (5.-10. stor.)
• vrcholný stredovek (11.-13. stor.)
• neskorý stredovek (14.-15. stor.)

Zhruba do vrcholného stredoveku sa spoločnosť delila na privilegovaných (lat. nobiles - šľachta), vrátane cirkvi, a neprivilegovaných (lat. ignobiles), teda poddaných.

Mapa Európy v XIII. storočí

Včasný Stredovek na Slovensku

Rovnako ako v susedných oblastiach, dobu sťahovania národov spravidla nezaraďujeme pod obdobie včasný stredovek, svojím celkovým kultúrnym rázom totiž viac upomína na neskoroantické vzory. Pre Slovensko je podstatné, že najstaršie slovanské pamiatky nám jednoznačne dokazujú prítomnosť Slovanov na našom území už okolo roku 500 po Kr. Slovania teda prišli na územie Slovenska (pravdepodobne dvoma cestami - spoza Karpát cez Oravu a druhá časť z juhu proti prúdom riek) dávno pred príchodom nomádskych Avarov. Toto najstarše obdobie nazývame včasnoslovanské.

Prvá písomná zmienka zo slovenského stredoveku sa viaže k roku 833 - je to vysvätenie kostola salzburským arcibiskupom Adalrámom na majetku kniežaťa Pribinu v Nitre. Až do roku 907, čo je dátum bitiek pri Bratislave, hovoríme o veľkomoravskom období. Poveľkomoravské obdobie datované po rozklade Veľkomoravskej ríše v dôsledku nájazdov Maďarov a vnútorných mocenských rozporov po smrti Svätopluka uzatvára včasný stredovek na Slovensku.

Vrcholný Stredovek

Vrcholný stredovek znamená vyvrcholenie predchádzajúceho vývoja, dochádza k stabilizácii štátnych útvarov, klimatické optimum zabezpečuje dobré úrody, vytvára sa Francúzske kráľovstvo, Viliam Dobyvateľ dobyl Anglicko, nemecké oblasti sú zjednotené osobou cisára do tzv. Svätej rímskej ríše národa nemeckého. V Španielsku a Portugalsku je úspešná reconquista - znovuzískavanie Arabmi zabratých území. Na severe a v strede Európy sa stabilizujú menšie kráľovstvá (Dánske, Nórske, Švédske, Poľské, České, Uhorské,), na východe zaznamenáva najväčší rozkvet Kyjev - hlavné mesto Kyjevskej Rusi.

Vrcholný stredovek prináša vznik stredovekého hradu, mohutnej defenzívnej architekúry z kameňa, kde oproti hradisku nachádza úkryt iba šľachtic a jeho ozbrojenci. Hrady sú stavané po celej Európe a počas križiackych vojen aj v Levante. Križiacke vojny poznačili Európu ani nie tak z vojensko-strategického, ako z kultúrneho hľadiska: rytieri spoznali odlišnú kultúru, luxus a rafinovanosť Arábie, hygienu, lekárstvo, korenie a hodváb.

Vzniká stredoveké mesto ako fenomén, ktorý asi najvýraznejšie ovplyvnil budúci vývoj Európy - sociálny, hospodársky aj kultúrny. Urbanizácia je mohutná najmä v Taliansku a Nizozemsku (Holandsko, Belgicko). V mestách vznikajú prvé honosné domy mešťanov, často s vysokými vežami. Na konci obdobia sa mestá opevňujú mohutnými hradbami.

Neskorý Stredovek

Počas neskorého stredoveku dochádza k vyvrcholeniu kultúrneho vývoja v podobe vzniku gotického slohu. Prináša rozchod s tradíciou klasického rímskeho staviteľstva. Preto sa gotika nikdy neprejavila v Stredomorí. Naopak, jej najkrajšie stavby vznikli vo Francúzsku (Notre-Dame a Grand Chapelle v Paríži, katedrály v Remeši a Orléanse), Nemecku (Kolín, Porýnie), Anglicku (Westminsterské opátstvo, Cantenbury, Oxford), Čechách (chrám sv. Barbory v Kutnej Hore). Gotika svojím dekoratívnym a zároveň strašidelným výrazom ovplyvnila aj umelecké slohy 19. a 20. storočia, dokonca aj literatúru a film.

Posilňujú sa panovnícke právomoci, všeobecne sa prechádza od ústneho k písomnému úradovaniu (kráľovské kancelárie, notári, účtovníctvo). Epidémia, ktorá sa šírila vzduchom (nie blchami) doslova kosila obyvateľstvo miest aj vidieka, priemerne padla za obeť tretina ľudí. V mestách boli straty často vyššie, bežne až 50 percent. Epidémia sa navyše vrátila v niekoľkých vlnách. Zlá hygiena a relatívna preľudnenosť miest, extrémna chudoba, hladomory ako dôsledky neúrod (zhoršenie klímy - niekedy sa hovorí o tzv. Predaj odpustkov a nemravný život cirkvi ústia do reformačných hnutí, ako bola Husova a neskôr Lutherova reformácia.

Kopernik predkladá heliocentrický model slnečnej sústavy. V Taliansku prichádza humananizmus a dláždi cestu remesancii. Rozvíja sa bankovnístvo, úvery, veľkopodnikanie. Stredná Európa podelená na kráľovstvá Poľské, České, Litovské a Uhorské zažíva obdobie rozkvetu. Na východe sa po mongolskom vpáde dostali široké oblasti pod vazalstvo Zlatej Hordy. Až koncom tohto obdobia sa pod vedením moskovského kniežaťa osamostatnia a porazia Mongolov.

Koniec stredoveku, podobne ako jeho začiatok, nemá zmysel viazať na konkrétnu udalosť a rok. Ide totiž o súbor skutočností, udalostí a myšlienok, ktoré sa v istom čase objavili a zmenili chod spoločnosti tak, že môžme hovoriť o novoveku.

Slovensko vo Vrcholnom Stredoveku

V období vrcholného stredoveku Slovensko zohrávalo kľúčovú úlohu v rámci Uhorska, kde vládla dynastia Arpádovcov. Roku 1000 bol korunovaný panovník Štefan I, ktorý budoval krajinu ako mnohonárodnú krajinu, kde pozýval hostí zo západu i východu, kde sa upevnilo kresťanstvo porážkou pohanského povstania (za výdatnej pomoci slovenských veľmožov Hunta a Poznana), kde bol spísaný zákonník, kde boli zakladané prvé kláštory (Zobor) a opátstva. Slovensko tvorilo v rámci Uhorska časť, nazývanú Nitrianske kniežatstvo.

Zásahom do pozitívneho vývoja na Slovensku bol mongolský vpád roku 1241-42. Vtedy Mongoli (Tatári) pod vládou Batuchána vtrhli do Uhorska a dva roky tu pustošili, rabovali, chytali ľudí aj dobytok. Kamenné hrady však nedobyli, preto sa kráľ po ich odchode rozhodol budovať po celom kráľovstve strážne hrady, ktoré chránili hranicu aj vnútrozemie. Najvyššia koncentrácia hradov je z uhorských území práve na Slovensku. Slovensko bolo v tom čase najurbanizovanejšia časť Uhorska.

Počas vlády Karola Róberta z Anjou a jeho následníka Ľudovíta Veľkého dochádza k stabilizácii vývoja, magnáti sú pacifikovaní, rozvíja sa obchod, remeslo a baníctvo. 14. storočie je zlatým vekoa Slovensku sa ťaží 40% m Slovenska v stredoveku. Budujú sa daľšie hrady, kostoly, kláštory.

Koniec Stredoveku na Slovensku

Naopak, nasledujúce storočie je úplným opakom. Po smrti Ľudovíta nasleduje obdobie boja o trón, víťazne vychádza Žigmund Luxemburský, no len čo sa mu podarí zabezpečiť situáciu v Uhorsku, odchádza bojovať proti husitom do Čiech. Profitujú iba mestá, najmä tie banské a Bratislava - obľúbené sídlo Žigmunda. Tu realizuje gotickú prestavbu hradu do podoby, ako ho poznáme dodnes.

Po tomto krátkom období pokoja prichádza vláda dvoch posledných uhorských kráľov Ladislava a Ľudovíta z rodu Jagellovcov, kedy feudálna anarchia dosiahne najväčšie rozmery. Záver stredoveku predstavuje pre Uhorsko, ako aj ostatné okolité krajiny bitka pri Moháči v roku 1526.

Národnostné Aspekty

Niekedy sa hovorí o tom, že Slováci nemohli v stredoveku existovať, lebo nemali vlastný štát. Druhý extrém je, keď sa miesto o Veľkomoravskej ríši hovorí ako o Veľkoslovenskej ríši. V skutočnosti už počas stredoveku môžeme hovoriť o Slovákoch ako o jednom z etník, ktoré obývali územie Uhorska. Ako jednoznačne identifikovateľný názov pre Slovákov je z 13. stor. doložený tvar Slovienin a od 15. storočia Slovák.

Po rozpade Veľkomoravskej ríše (zač. 10. storočia) prispela izolácia Slovákov, ktorí sa postupne stávali súčasťou Uhorska od (dnešných) Moravanov, ktorí sa postupne stávali súčasťou Česka, k vytvoreniu špecifickej slovenskej národnosti či národa. Z vrcholného stredoveku máme latinské písomné doklady o tom, že Slováci sami seba označovali "Slovienin". Latinské pramen ich označujú ako "Slavus" a pod. Známe je žilinské Privilegium pro Slavis kráľa Ľudovíta Veľkého z roku 1381 garantujúce paritné zastúpenie Nemcov a Slovákov v mestskej rade.

Od 13. storočia slovenskí mešťania dokázateľne používali v písomnej komunikácii slovenčinu, od 15. storočia, dôsledkom husitských "spanilých jázd", teda nájazdov na mestá západného Slovenska, ako aj pobytom bratríkov pod kapitanátom Jána Jiskru z Brandýsa sa na Slovensku rozširuje spisovná čeština. Aj kráľovská kancelária Mateja Korvína používala češtinu ako jeden z jej úradných jazykov. Môžme teda uzavrieť, že vývoj Slovákov ako samostatnej národnosti (a neskôr národa) sa začal práve počas stredoveku, najneskôr na sklonku 9. storočia, činiteľmi boli hlavne geopolitické okolnosti (začlenenie územia Slovenska do Uhorska, blízkosť Českého kráľovstva, konfrontácia s nemeckým etnikom v mestách).

Život vo Vrcholnom a Neskorom Stredoveku

Duch Doby

Pod pojmom vrcholný stredovek sa v poslednej dobe skrýva čas od počiatku 13. stor. (obdobie okolo r. 1200) do konca 14. stor. (v našich podmienkach napr. po začiatok vlády Žigmunda Luxemburského) a pod pojmom neskorý stredovek obdobie 15. stor. (v našich podmienkach napr. roky 1387-1526). Podobne ako vo včasnom stredoveku bol aj tu základom hierarchického usporiadania spoločnosti Boh. Bolo to obdobie túžby po večnom živote a raji, čas strachu a hrôzy, ale aj čas nádeje. Príliš sa im to ale nedarilo. Bolo to obdobie plné zázrakov, napätia a krásy, čas plynul veľmi pomaly a ak hovoríme, že antika je kolískou európskej kultúry, tak v stredoveku prežívala svoj čas batoliatka.

Prírodné Podmienky

Z hľadiska prírodných podmienok to bola doba veľmi priaznivá pre poľnohospodárstvo, veď od 11. do 13. stor. prebiehalo klimatické optimum (tzn. vyššie priemerné ročné teploty a dostatok vlahy), ale od l4. stor. dochádzalo k postupnému ochladzovaniu (klimatické minimum), ktoré svoje nejnižšie hodnoty dosiahlo okolo r. l45O. Väčšina Európy (aj Slovenska) bola zalesnená, ale vhodné podmienky pre poľnohospodárstvo, umocnené naviac vnútornou aj vonkajšou kolonizáciou les neustále zmenšovali.Bolo to obdobie boja s lesom, jeho vyklčovania a osídlovania aj vo vyšších polohách. Drevo vo vývoji spoločnosti stále hralo nezastupiteľnú roľu, preto sa tento čas niekedy nazýva "doba drevená" či "civilizácia dreva". Neplatí to ale pre rozkvitajúcu mestskú kultúru, kde v centre prevažuje kameň a gotické stavby, preto sa gotika nazýva mestskou civilizáciou.

Chrám sv. Barbory v Kutnej Hore

Obyvateľstvo

Vdaka klimatickému optimu 13. stor. boli relatívne vysoké výnosy, čo sa odrazilo v prudkom náraste počtu obyvateľstva - v celom svete vtedy žilo asi 400 miliónov ľudí, v Európe asi 90 miliónov, pričom v Uhorsku okolo r. 1200 asi 2 milióny ľudí a na Slovensku zhruba 250 000 až 300 000, t.j. cca 10-15 ľudí na 1 km2. Predĺžil sa aj priemerný ľudský vek na zhruba 45 až 50 rokov.

Relatívne primitívne poľnohospodárstvo sa nedokázalo novým podmienkam prispôsobiť, výnosy začali byť menšie, nároky ľudí však ostali tie isté alebo aj vyššie a začala stagnácia sprevádzaná hladomormi a čiernom smrťou (morom), ktorý prepadol hlavne západnú Európu. Uhorsku sa ale hladomor, čierna smrť aj rôzne nepokoje vyhli a počet obyvateľov neustále rástol, napr. v 15. stor. žilo na Slovensku asi 500 000 ľudí. Jednotiacim prvkom ľudského spoločenstva bola teda viera v Ježiša Krista.

Štruktúra Spoločnosti

Práve vtedy vznikla typická stredoveká stavovská spoločnosť, zložená z troch stavov: 1. - svetská šľachta, 2. - duchovenstvo a 3. meštianstvo. Niektorí tvrdia, že tomu napomáhalo aj učenie o trojakom ľude: Ty pracuj (poddaní), ty sa modli (duchovenstvo - akoby sa duchovní iba "modlili" a nikdy "nepracovali") a ty ochraňuj (šľachta).

Prvý stav - šľachta - predstavovala necelých 10% obyvateľstva. Delila sa na vyššiu (páni) a nižšiu (zemania, vladykovia a rytieri). Na špici svetskej spoločenskej pyramídy (vyššiej šľachty) stál najvyšší pán (senior a zástupca Boha v svetských záležitostiach) - panovník (kráľ, cisár), skutočný vlastník celého kráľovstva (pôdy aj nerastov). Jemu boli podriadení všetci poddaní v hierarchickej štruktúre vyššia šľachta, nižšia šľachta, poddaní.

Druhým stavom bolo duchovenstvo, ktoré sa tiež delilo na vyššie aj nižšie. Z duchovného hľadiska bol zástupcom Boha na Zemi pápež. Tretím stavom bolo vznikajúce meštianstvo, t.j. obyvateľstvo miest, ktoré vznikali ako centrá remesiel a obchodu. To sa delilo na tri vrstvy: patriciát, ktorý predstavoval najbohatších remeselníkov a obchodníkov, z ktorých vznikala mestská rada, vrstvu strednú - cechovní majstri a stredne bohatí obchodníci a mestskú chudobu, ktorí predstavovali bezprávnych občanov mesta.

Život na Dedine

Väčšina obyvateľstva (okolo 90%) sa zaoberala poľnohospodárstvom, žila teda na vidieku, v dedinách fungujúcich ako susedská občina. V blízkosti dediny ako feudálne sídlo obyčajne stála zemianska tvrza, niekedy tu bol aj kláštor alebo panské sídlo.

V podmienkach relatívne nízkej technickej úrovne mohol dostať aj celkom dobré výnosy - na ploche 2,5 ha pri priemernom výnose 7 q/ha to bolo l7-l8 q obilia. Z toho na novú sejbu musel oddeliť 6-7 q, na osobnú spotrebu mu tak ostalo lO-l1 q obilia. Ročná spotreba jedného človeka bola asi 2OO kg obilia (životné minimum sedliackej rodiny bolo 10 vedier obilia, t.j. uživiť maximálne 5 až 6 ľudí.

Neskorý Stredovek - Kríza

Kríza neskorého stredoveku viedla k radikálnym zmenám vo všetkých oblastiach spoločnosti: demografický kolaps, politická nestabilita a náboženské otrasy. Pred 14. storočím ľudové povstania neboli neznáme, ale mali miestny rozsah. Nové tlaky smerom na chudobných vyústili do masových hnutí a ľudových povstaní v celej Európe. Vo Svätej rímskej ríši bolo medzi rokmi 1336 a 1525 najmenej šesťdesiat fáz militantných roľníckych nepokojov.

Storočná Vojna

Storočná vojna (1337-1453) bola séria ozbrojených konfliktov vedených medzi kráľovstvami Anglicka a Francúzska. Po takmer sto rokoch od začatia vojny mala Johanka z Arku (fr. Jeanne d’Arc, Joan, sk. - Jana, Johanka z Arku) v roku 1425 trinásť rokov, keď keď počula prvý krát hlasy svätého Michala, svätej Margaréty, svätej Kataríny ktoré jej vraveli čo má urobiť. Súd s Johankou sa začal 9. januára 1431, jeho predsedom bol biskup Pierr Cauchon. Johanka zomrela úpálením na hranici 30. mája 1431.

České Kráľovstvo v Neskorom Stredoveku

Na českom tróne počas obdobia neskorého stredoveku vládli títo králi:

• Václav II. z rodu Přemyslovcov (1278 do 1305)
• Václav III. z rodu Přemyslovcov (1305 do 1306)
• Henrich Korutánsky z rodu Menhardovcov (1306)
• Rudolf I. Habsburský z rodu Habsburgovcov (1306 do 1307)
• Henrich Korutánsky z rodu Menhardovcov (1307 do 1310)
• Ján Luxemburský z rodu Luxemburgovcov (1310 do 1346)
• Karol I. (Karol IV.) z rodu Luxemburgovcov (1346 do 1378)
• Václav IV. z rodu Luxemburgovcov (1378 do 1419)
• Žigmund Luxemburský z rodu Luxemburgovcov (1419 do 1437)
• Albrecht z rodu Habsburgovcov (1437 do 1439)
• Ladislav Pohrobok z rodu Habsburgovcov (1453 do 1457)
• Jiří z Kunštátu a Poděbrad (1458 do 1471)
• Matej I. Korvín z rodu Hunyadyovcov (1469 do 1490)
• Vladislav II. z rodu Jagelovcov ( 1471 do 1516)

Keď sa Ján Luxemburský dozvedel od svojich rytierov o obrovskej prevahe Angličanov, zabránil svojmu synovi Karolovi IV. vyjsť do bitky. Jeho údajné posledné slová boli: „Toho Boh dá nebude, aby český král z boje utíkal“.

Jan Hus

V juhočeskom Husinci neďaleko Prachatíc sa približne okolo roku 1370 narodil majster Jan z Husinca. Husove kázne navštevovali nielen mešťania a študenti, ale aj šľachta, členovia kráľovského dvora, dokonca aj sama kráľovná Žofia), jednak odporcov z radov kléru a univerzitných majstrov.

Koncil mu tým odňal všetky atribúty kňazského práva a zveril Husovu dušu diablovi; telo potom odovzdal svetskej spravodlivosti. Kráľ Žigmund sa obrátil na ríšske knieža Ľudovíta a pokynul mu, aby sa Husa ujal. Následne bol Ján Hus upálený. Husove ostatky hodili do rieky Rýn, aby sa z jeho hrobu nestalo pútnické miesto. Husova smrť znamenala na českom území posilnenie reformného hnutia, ktoré prerástlo do husitských vojen.

Najmä po smrti kráľa Václava v roku 1419 dochádzalo v krajine k najrôznejším stretom, ktoré boli začiatkom husitskej revolúcie a vojen, ktoré ju nasledovali. V roku 1420 husiti stanovili svoj program v takzvaných Štyroch pražských artikulách. V tom istom roku založili mesto Tábor, ktoré sa potom stalo centrom husitskej revolúcie.

tags: #stredoveka #kultura #cesko #kostol