História obcí Brusno a Svätý Ondrej je prvýkrát písomne doložená v roku 1424. V súpise domény hradného panstva Ľupča sú obe obce uvedené pod jediným spoločným názvom villa utraque Zenthandras, teda ako obe obce svätoondrejské. Práve s históriou tohto hradu a rovnomenného panstva sú späté najstaršie dejiny Brusna a Svätého Ondreja. Obe sídla ležali na území Ľupčianskeho hradného panstva a boli teda považované za poddanské osady Ľupčianskeho hradu.
Poloha Slovenska na mape Európy
Stredovek a novovek
Brusno aj Svätý Ondrej boli poľnohospodárskymi sídlami. Prospektori, ktorí hľadali v chotároch oboch obcí drahé kovy, zastavili svoju činnosť vzhľadom na nerentabilnosť ťažby ešte v priebehu stredoveku. Počas celého stredoveku bol Svätý Ondrej významnejším sídlom ako Brusno. Dôkazom bola existencia kostola stojaceho na dnešnom mieste prinajmenšom už v 15. storočí.
Typickým zamestnaním obyvateľov bol podomový obchod (už v 18. storočí). Podomových obchodníkov nazývali obyvatelia čipkármi. Toto pomenovanie získali podľa tovaru (paličkované čipky), s ktorým odchádzali obchodovať do ďalekých krajín. Pomenovanie im však zostalo aj potom, keď k obchodu s čipkami pridali drevené výrobky, riad, rôzne tkaniny a výrobky zo železa. K veľkému rozmachu podomového obchodu (čipkárstva) došlo v oboch obciach najmä v 19. storočí.
Významné udalosti 19. a 20. storočia
V roku 1860 sa stal Svätý Ondrej dočasne sídlom slúžnovského okresu v rámci Zvolenskej župy. Úrad slúžnovského okresu sídlil v dodnes existujúcom dvojpodlažnom barokovom objekte pochádzajúcom z druhej polovice 18. storočia (tzv. slúžnovský dom), ktorý bol postavený priamo pod kostolom. Po premiestnení okresného úradu sídlil v budove notariát. O roku 1892 sa notársky úrad o budovu delil so žandárskou stanicou, ktorá tu mala svoje sídlo až do roku 1941.
Železničná trať z Banskej Bystrice do Podbrezovej so zastávkou v Brusne bola vybudovaná v roku 1884.
V druhej polovici 19. storočia sa obyvateľstvo Brusna a Svätého Ondreja venovalo roľníctvu, chovu hospodárskych zvierat a podomovému obchodu. Časť obyvateľov sa zamestnala v železiarskych podnikoch na Horehroní a časť zostala pracovať v lesníctve. Boli však aj takí, ktorí sa rozhodli riešiť svoju neľahkú životnú situáciu vysťahovalectvom. Počas 1. ČSR aj napriek ťažkej hospodárskej situácii bola do obcí zavedená elektrická energia a vodovod, vo Svätom Ondreji sa zriadil poštový úrad a postavila sa strojová píla.
Počas 2. svetovej vojny sa obyvatelia Brusna a Svätého Ondreja aktívne zapojili do SNP. Najťažšie boje sa odohrávali vo vtedy k Svätému Ondreju patriacej osade Bukovec počas zimy na prelome rokov 1944 a 1945. Práve tu, v dome Jozefíny Rybárovej, boli 3. novembra 1944 zajatí povstaleckí generáli J. Golian a R. Viest. Obyvatelia osady boli za svoju pomoc partizánom 21. februára 1945 potrestaní - nacisti Bukovec úplne vypálili. Oddiely rumunskej a Červenej armády oslobodili 22. marca 1945 Svätý Ondrej a o deň neskôr, 23. marca 1945, aj Brusno.
Jakobitské povstania vysvetlené za 12 minút
Zlúčenie obcí a súčasnosť
V období komunistickej diktatúry sa pristúpilo k zlúčeniu dovtedy dvoch samostatných obcí Brusno a Svätý Ondrej. Už viackrát predtým avizované zlúčenie odkladané pre protesty občanov sa stalo realitou v roku 1960. Nová obec dostala aj úplne nový názov - Hronov. V roku 1974 sa obec znovu premenovala na Brusno.
Brusno leží v západnej časti Horehronského podolia. Severnou časťou je chotár v Nízkych Tatrách, južnou v Stredoslovenskom Rudohorí. V kúpeľoch Brusno sú významné pramene teplých sadrovcových, slabo salinických zemitých kyseliek. Vyviera tu 5 prameňov: Ľudovít, Pavla, Hedviga, Janka a nový vrt BC-1, využívaný dnes na prípravu kúpeľov.
Názvy obcí v priebehu histórie
Názvy obcí tak, ako boli zaznamenané v jednotlivých historických prameňoch, udáva nasledujúca tabuľka:
| Rok | Brusno | Svätý Ondrej nad Hronom |
|---|---|---|
| 1424 | Bruzno | Zenthandrás utraque |
| 1503 | S. Andreas | |
| 1538 | Brusno | |
| 1786 | Brusno a maď. Borczno | |
| 1808 | Swätý Ondrej | |
| 1920 | Svätý Ondrej | |
| 1927 | Svätý Ondrej nad Hronom a maď. Garamszentandrás | |
| 1961 | Spojenie Brusna a Svätého Ondreja pod názvom Hronov | |
| 1971 | Premenovanie na Brusno | |
Kultúrne pamiatky
Za feudalizmu patrila obec do majetku Ľupčianskeho panstva. V roku 1535 - 1554 to bola obec strednej veľkosti, začiatkom 17. storočia takmer spustla, ale neskôr sa rozvinula. Obyvatelia pracovali ako baníci, drevorubači, pastieri a robotníci, ženy vyhotovovali čipky. Podomovým obchodom s čipkami, výšivkami, nožíkmi a rezbami sa zaoberalo do 500 rodín. Novú tvár vtlačili Brusnu liečivé minerálne pramene objavené v roku 1839. V 19. storočí vybudovali niekoľko kúpeľných a ubytovacích objektov. V súčasnosti sa tu liečia choroby zažívacieho ústrojenstva.
Kúpele Brusno
Medzi kultúrne pamiatky patria kúpeľné budovy, fontána v kúpeľoch a sakrálna plastika v lesíku (J. Bártfay) z roku 1910. Vo Svätom Ondreji sa nachádza kostol sv. Ondreja, pôvodne gotický a opevnený z 15. storočia, v rokoch 1744 a 1766 zväčšený, a budova bývalého notárskeho úradu z druhej polovice 18. storočia. Vo Svätom Ondreji pôsobil Štefan Pilárik (1615 - 1693), spisovateľ.