Strieborný pohár v Biblii: Význam a Božia premena zla na dobro

V biblickom príbehu o Jozefovi a jeho bratoch zohráva strieborný pohár významnú úlohu. Tento článok sa zaoberá významom strieborného pohára v kontexte biblického príbehu a skúma, ako Boh dokáže premeniť zlé na dobré.

Na ich spiatočnej ceste použil Jozef prefíkaný plán na preskúšanie svojich bratov. Zmenili sa za tie roky? Jozefovi služobníci umiestnili strieborný pohár do Benjamínovho vreca obilia.

Služobník sa následne rozbehol za bratmi a obvinil ich z toho, že Jozefa okradli. Júda prosil Jozefa, aby radšej uväznil jeho ako Benjamína s tým, že by nedokázal čeliť otcovmu smútku po strate ďalšieho syna. Júda sa už poučil. Jozef sa už nemohol zdržať.

Potom sa hlasito rozplakal. Počuli to Egypťania a počul to aj faraónov dom. Jozef potom povedal svojim bratom: Ja som Jozef! Žije ešte môj otec? bratov to však natoľko ohromilo, že neboli schopní povedať ani slovo svojmu bratovi.

Jozef ich vyzval: Pristúpte ku mne! Keď k nemu pristúpili, povedal: Ja som Jozef, váš brat, ktorého ste predali do Egypta. Teraz sa však už netrápte a nech vás to nemrzí, že ste ma sem predali, lebo sem ma pred vami poslal Boh na záchranu života.

Veď v krajine je už dva roky hlad a ešte päť rokov sa nebude orať ani žať. Boh ma poslal pred vami, aby som vám v krajine pripravil zásoby a dožili ste sa veľkej záchrany. Nie vy ste ma poslali sem, ale Boh. On ma ustanovil za faraónovho poradcu, za pána celého svojho domu a za vládcu celého Egypta.

Rýchlo sa vráťte k môjmu otcovi a povedzte mu: Toto hovorí tvoj syn Jozef: Boh ma ustanovil za pána celého Egypta. Príď ku mne; neotáľaj! Budeš bývať v kraji Góšen, teda blízko mňa, so svojimi synmi a vnukmi, so svojimi stádami, s dobytkom a so všetkým, čo máš.

Tam sa postarám o teba, lebo ešte päť rokov potrvá hlad, aby si netrpel núdzu ani ty, ani tvoja domácnosť, so všetkým čo máš. Vy i môj brat Benjamín vidíte, že som to ja, kto sa s vami zhovára. Povedzte otcovi, akú vážnosť mám v Egypte, o všetkom, čo ste videli. Ponáhľajte sa a priveďte ho sem.

Padol svojmu bratovi Benjamínovi okolo krku, rozplakal sa a v jeho objatí plakal aj Benjamín. V plači pobozkal všetkých svojich bratov a len potom sa začali s ním zhovárať aj jeho bratia.

Jozef pozval celú rodinu žiť do Egypta - a Jákob tam zomrel ako šťastný starý muž. Jozef vedel, že jedného dňa povedie Boh svoj ľud späť do krajiny, ktorú zasľúbil jeho prastarému otcovi Abrámovi.

Jeho rodina mu musela sľúbiť, že keď sa tak stane, jeho telo bude vzaté do krajiny, ktorú im zasľúbil Boh. Jozef svojím bratom povedal, že to, čo urobili zlé, Boh použil na dobré.

Góšen Toto bola časť Egypta, kde Faraón umožnil bývať Jozefovej rodine. Biblia obsahuje mnoho rodokmeňov, predovšetkým v knihe Numeri.

Potom, čo sa stal správcom Egypta, si Jozef vzal za ženu egyptskú ženu, ktorá sa volala Ásenat. Mali dvoch synov. Jozef im vybral mená: Menašše, čo znamená "Boh mi dal zabudnúť na všetky útrapy a na celú moju rodinu"; Efrajim znamená "Boh mi dal úspech v krajine, kde som trpel."

Jozef zistil, že Boh je vždy spoľahlivý, že mu môžeme vždy dôverovať, a že aj to, čo vyzerá zle, zmení na dobré.

Janet odpovedala: "Keď bol Jozef mládenec, bol otcovým obľúbencom. Jeho otec mu vyrobil pestrofarebný plášť. Jeho bratia mu závideli, že dostal tento plášť. Im otec nikdy nedal taký krásny plášť. Rozhodli sa zbaviť sa Jozefa predaním ho Egypťanom do otroctva.

Prejdi si všetky biblické príbehy v tretej etape a nájdi dobré plány, ktoré mal Boh s Jozefovou rodinou. Myslíš si, že im Jozef vždycky rozumel? Ako môžeme vedieť, že Boh bol vždy s Jozefovou rodinou?

Ak ste už prešli druhou etapou, nakresli rodokmeň Abráma, Izáka, Jákoba, Jozefa a ostatných členov rodiny. Teraz si spomeň na niekoho z tvojej rodiny a na všetkých ľudí, o ktorých vieš, že sú s tebou nejako príbuzní. Skús si tiež nakresliť ich rodokmeň.

Ako vieš, že Boh je stále s tvojou rodinou? Premýšľaj nad tým, čo ti Boh dal. Aké máš schopnosti a záujmy? Čo by si mohol robiť? Kam by si mohol ísť?

Spomeň si na dobré aj zlé udalosti svojho života. Aké sú tvoje najsilnejšie spomienky? Ktoré sú tvoje najlepšie zážitky? A čo boli tie najhoršie obdobia? Pozri sa znovu na svoju cestu života a rozmýšľaj nad časťou, ktorú si ešte nenakreslil.

Milí čitatelia, opäť vám po čase prinášame ďalšiu „ochutnávku“ nového prekladu Písma, tentoraz 8., 9., 10. a 11. Po Kázni na vrchu pokračovala Mesiášova služba ďalšími prejavmi moci Ducha Svätého, Ježiš delegoval svoju autoritu učeníkom, ktorých vyslal, aby sa aj oni podieľali na hlásaní radostného posolstva.

Varoval ich, že sa stretnú s odporom a prenasledovaním, ale povzbudil ich prísľubom večnej odmeny. Keď sa o Ježišových zázrakoch dopočul Ján Krstiteľ, ktorý už vtedy bol vo väzení, poslal za ním svojich žiakov s otázkou na Ježišovo Mesiášstvo.

Ján, ktorý bol kedysi pri začiatkoch Ježišovej služby a verejne ho označil za Božieho baránka, ktorý „berie preč hriech sveta“ (J 1,29), bol zrejme v dôsledku tlaku, ktorý zakúšal vo väzení, na pochybách o Ježišovom poslaní.

Pán dal Jánovi jednoznačnú odpoveď a hovoril o mocnom príchode Božieho kráľovstva, sprevádzanom zázrakmi. Jeho príchod bol možno živelný a expanzívny, no Ježiš sa k nemu priznáva a hovorí, že ten, kto sa na ňom nepohorší, je požehnaný.

Keď Jánovi učeníci odišli, Ježiš pokračoval v nastolenej téme o príchode Božieho kráľovstva. Vyzdvihol Jánovu osobnosť a službu, označil ho za „najväčšieho človeka“ a dodal, že aj tí najmenší v Božom kráľovstve sú väčší ako on.

Príchod Božieho kráľovstva súvisí s Jánovou službou akéhosi „herolda“, ktorý oznamoval jeho príchod a pripravoval mu cestu. Príchod Kráľovstva v osobe Mesiáša znamenal inváziu Božej lásky a dobroty do sveta poznačeného ľudským pádom do hriechu a nadvládou satana.

Táto invázia sa nezaobišla bez duchovného konfliktu, o ktorom Pán hovorí v trocha tajomnom verši 12 v 11. kapitole Matúša: „Od dní Jána Krstiteľa až doteraz sa kráľovstvo Nebies násilne rozmáha a násilníci sa ho zmocňujú.“

Tento verš sme si po podnetnej diskusii v prekladateľskej komisii dovolili preložiť inak, ako to doposiaľ robila tradícia slovenských prekladov. V preklade prof. Roháčka tento verš znie: „A odo dní Jána Krstiteľa až doteraz trpí nebeské kráľovstvo násilie, a tí, ktorí činia násilie, uchvacujú ho.“

Trpí teda kráľovstvo Nebies násilie, alebo sa násilne rozmáha? Základným významom gréckeho slovesa biadzomai, ktoré je v tomto prípade v pôvodnom texte použité, je: použiť silu. V mediálnom slovesnom rode (ktorý v tomto prípade môže mať tak tranzitívny, ako aj pasívny význam), znamená pretlačiť si cestu, násilne vstúpiť, alebo byť vystavený násiliu, trpieť násilie.

Väčšina prekladateľov volí druhý, pasívny variant, a to zrejme z dôvodu, že je pre nich nepredstaviteľná idea násilného šírenia Božieho kráľovstva. Kresťanstvo je, samozrejme, náboženstvom pokoja, ktoré dokonca vyučuje milovať svojich nepriateľov, ide však o ľudských nepriateľov, za ktorých je treba sa modliť a vedieť im aj odpustiť, na druhej strane sú tu ozajstní nepriatelia Božieho kráľovstva: duchovné sily v ponebeských oblastiach a démoni, trápiaci životy ľudí tu na zemi, proti ktorým vedieme nezmieriteľný boj.

Apoštol Pavol o ňom hovorí vo svojom liste Efezským: „Lebo nie je nám zápasiť s krvou a s telom, ale s kniežatstvami, mocnosťami, so svetovládcami temnosti tohoto veku, s duchovnými mocami zlosti v ponebeských oblastiach.“ (Ef 6,12; ROH) Príchod Božieho kráľovstva v podobe Mesiáša znamenal zdrvujúci útok na satanovo kráľovstvo tmy.

Boží Syn prišiel na to, aby zmaril skutky diabla. (1J 3,8) Zázraky, o ktorých Ježiš hovorí Jánovým učeníkom, sú toho dôkazom - Božie kráľovstvo mocne expandovalo na zem a s použitím obrovskej sily zaútočilo na kráľovstvo temnoty. Preto považujeme za opodstatnené prekladať Mt 11,12 vyššie uvedeným, „novým“ spôsobom.

Tieto verše odhaľujú dôležitý princíp. Na to, aby človek vošiel do Božieho kráľovstva, je potrebné vyvinúť určité úsilie. Naše rozhodnutie obrátiť sa od hriechov a nasledovať Krista musí byť jednoznačné a silné, len vtedy sa vieme zmocniť všetkých dobrodení, ktoré nám Kristus na kríži vydobyl.

Prípravy na predpovedané obdobie hladu sa robili hneď od začiatku rokov úrodných. Na Jozefov pokyn boli na hlavných miestach po celej egyptskej krajine postavené objemné sýpky a urobili sa rozsiahle opatrenia na zabezpečenie prebytkov očakávanej žatvy. Keďže tieto opatrenia platili počas celých siedmich rokov hojnosti, zásoby v sýpkach uskladneného obilia boli obrovské.

Po úrodných rokoch malo podľa Jozefovej predpovede prísť obdobie siedmich rokov hladu. „I nastal hlad vo všetkých krajinách, ale v celej egyptskej krajine bolo chleba dosť. Keď však aj celá egyptská krajina trpela hladom a volala k faraónovi o chlieb, faraón povedal celému Egyptu: Choďte k Jozefovi a čo vám povie, urobte! Keď sa hlad rozšíril na celú krajinu, Jozef otvoril všetky obilnice a predával Egypťanom obilie“ (1 Moj 41,54-56).

Hlad zasiahol aj kanaánsku krajinu a ťažko ho pociťovali obyvatelia oblasti, kde žil Jákob. Keď jeho rodina počula o bohatých zásobách egyptského panovníka, vypravili sa do Egypta desiati Jákobovi synovia nakúpiť obilia.

Len čo ta prišli, poslali ich k zástupcovi kráľa. Išli sa teda s ostatnými žiadateľmi predstaviť správcovi krajiny. „Poklonili sa mu tvárou až po zem.“ „Jozef poznal svojich bratov, ale oni ho nepoznali.“ Jozef si v Egypte zmenil židovské meno a prijal to, ktoré mu určil kráľ. Okrem toho sa ako prvý minister Egypta už pramálo podobal mládencovi, ktorého predali Izmaelcom.

Keď Jozef videl, ako sa jeho bratia pred ním koria a vzdávajú mu poctu, pripomenulo mu to jeho sny a prebudilo spomienky na dávnu minulosť. Pozorne si ich všímal a zistil, že medzi nimi nie je Benjamin. Nestal sa azda aj on obeťou (224) krutej nenávisti týchto bezcitných ľudí? Chcel sa dozvedieť pravdu. Prísne teda povedal: „Vyzvedači ste, prišli ste si obzrieť nechránené miesta krajiny“ (1 Moj 42,6.8.9).

Oni mu však odvetili: „Nie, pane, tvoji sluhovia prišli si nakúpiť potravín. Všetci sme synovia jedného otca; sme statoční. Tvoji sluhovia nie sú vyzvedači.“ Jozef chcel vedieť, či ešte stále sú takí bezočiví ako vtedy, keď žil s nimi. Rád by sa bol niečo dozvedel aj o pomeroch doma, hoci vedel, že ich odpovede nemusia byť pravdivé, preto trval na svojom obvinení.

Bratia odpovedali: „My, tvoji sluhovia, sme dvanásti bratia, synovia to jedného muža (161) v kanaánskej krajine; najmladší je teraz pri otcovi a jedného už niet“ (1 Moj 42,10-13). Jozef predstieral nedôveru v pravdivosť ich rozprávania a naznačoval, že ich stále pokladá za vyzvedačov a že je rozhodnutý podrobiť ich skúške.

Kým sa jeden z nich smie vrátiť domov, aby priviedol najmladšieho brata, všetci musia na jeho príkaz zostať v Egypte. Ak nebudú s týmto návrhom súhlasiť, zostanú v podozrení vyzvedačstva, a tak sa s nimi aj naloží.

S týmto návrhom však Jákobovi synovia nemohli súhlasiť, pretože bol časovo náročný; zatiaľ by ich rodiny veľmi trpeli hladom. Napokon, kto z nich by sa odvážil sám sa vydať na dlhú cestu a bratov nechať vo väzení? Akoby v takom prípade mohol obstáť pred otcom? Podľa ich predstáv čakala ich tu len smrť alebo otroctvo; a ak privedú Benjamina, ani jeho údel nebude iný. Rozhodli sa radšej zostať a trpieť spoločne, než aby otca pripravili o jediného syna, ktorý mu zostane, a spôsobili by mu ďalšie trápenie.

Po tomto rozhodnutí zostali tri dni uväznení. Odvtedy, čo Jozef naposledy videl svojich bratov, povaha Jákobových synov sa zmenila. Kedysi to boli závistliví, neposlušní, podvodní, krutí a pomstychtiví muži. V terajšej núdzi a tiesni prejavili nezištnosť, svornosť, oddanosť otcovi a úctu k jeho autorite.

V trojdňovom egyptskom väzení mali čas uvažovať o svojich neprávostiach; no boli to aj chvíle trpkého zármutku. Ak neprivedú Benjamina, určite budú odsúdení ako vyzvedači. Bolo málo pravdepodobné, že by otec súhlasil a Benjamina pustil z domu.

Na tretí deň si Jozef dal predviesť svojich bratov. Neodvažoval sa ich dlhšie zdržiavať. (225) Otec a rodinní príslušníci bratov už môžu trpieť nedostatkom potravy. Povedal im: „Urobte toto a ostanete nažive. Ja sa totiž bojím Boha. Ak ste statoční, jeden váš brat nech zostane sputnaný vo vašom doterajšom väzení. Vy však choďte a zaneste obilie svojim domácim na ukojenie hladu. Potom mi dovediete svojho najmladšieho brata, aby sa tak potvrdili vaše reči a aby ste nemuseli zomrieť“ (1 Moj 42,18-20).

Bratia s návrhom súhlasili, aj keď málo dúfali, že by otec dovolil, aby sa Benjamin s nimi vrátil. Jozef sa s bratmi rozprával prostredníctvom tlmočníka, zatiaľ čo bratia sa spolu zhovárali celkom otvorene v predstave, že miestodržiteľ im nerozumie.

Prejavili ľútosť, že kedysi tak bezcitne zaobchádzali s Jozefom. „Veru, previnili sme sa proti svojmu bratovi. Lebo hoci sme videli úzkosť jeho duše, keď nás úpenlivo prosil, nepočúvli sme ho; preto prišlo na nás toto súženie. Rúben, ktorý mal v úmysle Jozefa v Dótane zachrániť, dodal: Nepovedal som vám: Neprehrešte sa proti chlapcovi!? Ale neposlúchli ste. Teraz nás berú na (162) zodpovednosť za jeho krv“ (1 Moj 42,21.22).

Keď to Jozef počul, neovládal sa, odišiel od nich a plakal. Potom rozkázal Simeona v putách odviesť do väzenia. Simeona vybral preto, že bol hlavným strojcom úkladov proti nemu a najkrutejšie s ním zaobchádzal.

Skôr ako Jozef svojich bratov prepustil, vydal rozkaz, aby im naplnili vrecia obilím a do každého vreca dali navrch peniaze, ktorými platili. Bratia dostali aj krmivo pre zvieratá na spiatočnú cestu. Jeden z nich cestou vrece rozviazal a užasol, keď v ňom našiel strieborné peniaze. Povedal to ostatným a všetci boli znepokojení. Jeden druhého sa pýtali: „Čo nám to Boh urobil?“ (1 Moj 42,28).

Nevedeli, či to majú pokladať za dobré znamenie od Pána, alebo je to predzvesť trestu za ich neprávosti a čaká ich ďalšie nešťastie. Uvedomovali si, že Boh vedel o ich hriechu a teraz ich zaň tresce.

Jákob úzkostlivo očakával príchod svojich synov. Keď sa vrátili, všetci sa zišli okolo nich a napäto počúvali, keď otcovi rozprávali o svojich zážitkoch. Správy vyvolali u všetkých obavy a zlú predtuchu. Akoby v správaní egyptského miestodržiteľa badali zlé náznaky. Ich obavy sa potvrdili pri rozväzovaní vriec, keď v každom z nich našli peniaze. (226) Zostarnutý otec bolestne zvolal: „Pripravíte ma o deti; Jozefa niet, ani Simeona niet a Benjamina mi chcete vziať. To všetko dolieha na mňa.

Vtedy povedal Rúben svojmu otcovi: Môžeš usmrtiť mojich dvoch synov, ak ti Benjamina neprivediem späť.“ Tieto unáhlené slová však nezbavili Jákoba starostí. Odpovedal: „Môj syn s vami nepôjde, lebo jeho brat zomrel a on ostal sám. Keby ho na ceste, ktorou pôjdete, zastihla nehoda, zniesli by ste moje šediny so žiaľom do záhrobia“ (1 Moj 42,36-38).

Sucho však neprestávalo a zásoby obilia dovezeného z Egypta sa pomíňali. Jákobovi synovia vedeli, že vrátiť sa do Egypta bez Benjamina by bolo zbytočné. No vedeli aj to, že sa im sotva podarí zmeniť otcovo rozhodnutie a museli teda bezradne vyčkávať, ako všetko dopadne.

Keďže prízrak hladu sa čoraz viac blížil a patriarcha na ustaraných tvárach obyvateľov tábora pozoroval útrapy z biedy, napokon povedal: „Choďte nám znova nakúpiť niečo potravín“ (1 Moj 43,2). Júda odpovedal: „Ten muž nás dôrazne napomínal: Neukážte sa mi na oči, ak váš brat nebude s vami. Ak pošleš nášho brata s nami, pôjdeme a nakúpime ti potravín. Ak ho však nepošleš, nepôjdeme, lebo ten muž nám povedal: Neukážte sa mi na oči, ak váš brat nebude s vami.“

Keď Júda videl, že otec v rozhodnutí váha, dodal: „Pošli chlapca so mnou, tak sa vyberieme a pôjdeme, aby sme ostali nažive a nepomreli ani my, ani ty, ani naše deti“ (1 Moj 43,3-5.8). (163) Zaručil sa za svojho brata a vzal na seba prípadnú vinu, ak by sa Benjamin k otcovi nevrátil.

Jákob už ďalej svoj súhlas odkladať nemohol, preto prikázal svojim synom, aby sa pripravili na cestu a tiež, aby vládcovi vzali nejaké dary, aké môže poskytnúť hladom strápená krajina - „niečo balzamu, niečo medu, vzácnu živicu, pistáciové orechy a mandle“ a dvojnásobné množstvo peňazí. „Pojmite si aj brata, vyberte sa a vráťte sa k tomu mužovi.“

Keď sa synovia chystali na neistú cestu, patriarcha vstal, zodvihol k nebu ruky a modlil sa: „Všemohúci Boh nech vám dá dôjsť milosrdenstva u toho muža, aby vám prepustil druhého brata i Benjamina. Ja však, keď som už bez detí, bez detí ostanem“ (1 Moj 43,11.13.14).

Znova teda odišli do Egypta a prišli (227) k Jozefovi. Ten pri pohľade na Benjamina, syna svojej vlastnej matky, bol hlboko dojatý. Stlmil však svoje pohnutie a rozkázal, aby ho uviedli do príbytku a aby sa ako pozvaní hostia pripravili na hostinu.

Keď boli privedení do miestodržiteľovho paláca, Jozefovi bratia prichádzali v obave, že budú braní na zodpovednosť za peniaze, ktoré našli vo svojich vreciach. Nazdávali sa, že do vriec im ich vložili zámerne, aby bol dôvod urobiť z nich otrokov. Preto sa radili so správcom domu, pričom mu rozprávali o svojej prvej ceste do Egypta.

Vysvetlili, že peniaze, ktoré našli vo svojich vreciach, prinášajú späť na dôkaz svojej neviny. Ďalšie peniaze majú na nový nákup potravín. Povedali: „Nevieme, kto nám vložil naše peniaze do vriec.“ Správca však povedal: „Upokojte sa, nebojte sa! Váš Boh a Boh vášho otca vložil vám poklad do vriec. Vaše peniaze sa dostali ku mne“ (1 Moj 43,22.23).

Bratia sa trochu upokojili a keď k nim prišiel z väzenia prepustený Simeon, pocítili, že Boh je k nim naozaj milostivý. Pri druhom stretnutí pokorne ponúkli miestodržiteľovi dary a „poklonili sa mu až po zem“. Jozef si spomenul na svoje sny; pozdravil svojich hostí a hneď sa opýtal: „Či sa má dobre váš staručký otec, o ktorom ste mi hovorili? Či ešte žije?“ „Tvoj sluha, náš otec sa má dobre; ešte žije,“ odpovedali a znova sa poklonili.

Potom jeho pohľad utkvel na Benjaminovi a povedal: „Je to váš najmladší brat, o ktorom ste mi hovorili? Boh ti buď milostivý, syn môj!“ Potom sa rozcitlivel a zmĺkol. „Vošiel do zadnej izby a tam sa vyplakal“ (1 Moj 43,27-30). Po chvíli sa vrátil a začali hodovať.

Kastovné zákony zakazovali Egypťanom jesť spolu s ľuďmi inej národnosti. Preto Jákobovi synovia jedli pri jednom stole, miestodržiteľ ako vysoký hodnostár jedol zvlášť a Egypťania jedli tiež oddelene. Bratia boli prekvapení, že za (164) stolom boli posadení podľa veku. Jozef „dal nosiť jedlá, čo boli pred nimi“ (1 Moj 43,34). Benjamin však dostal päťkrát viac než ostatní.

Pri tejto priazni mali bratia príležitosť prejaviť závisť a nenávisť voči Benjaminovi, ako kedysi, keď závideli jemu. Bratia si stále mysleli, že Jozef (228) ich jazyku nerozumie, a preto sa spolu voľne zhovárali. Z ich rozhovoru mal Jozef možnosť poznať ich skutočné zmýšľanie. Chcel ich však podrobiť ďalšej skúške, a preto prikázal, aby pred ich odchodom do vreca najmladšieho brata bol vložený jeho vlastný strieborný pohár.

Bratia sa s veselou mysľou vydali na spiatočnú cestu. Bol s nimi Simeon i Benjamin. Ich zvieratá boli plne naložené obilím a všetci boli šťastní, že sa im podarilo vyviaznuť z hroziaceho nebezpečenstva. Len čo však opustili mestské brány, dobehol ich správca domu a rázne sa ich opýtal: „Prečo ste sa zlým odplatili za dobré? Ukradli ste mi strieborný pohár. Veď je to ten, čo môj pán píjava z neho a aj veští z neho! Zle ste urobili, keď ste tak urobili“ (1 Moj 44,4.5).

O tomto pohári sa vedelo, že keď sa doň naleje tekutina, pozná sa, či je jedovatá. Bol to teda drahocenný pohár, lebo chránil svojho majiteľa pred smrťou otrávením. Na správcovo obvinenie bratia odpovedali: „Prečo hovorí môj pán takéto reči? Božechráň, aby tvoji sluhovia urobili niečo tak! Pozri, peniaze, ktoré sme našli vo svojich vreciach navrchu, priniesli sme ti naspäť z kanaánskej krajiny; ako by sme teda mohli ukradnúť z domu nášho pána striebro alebo zlato? U koho sa z tvojich sluhov nájde, ten nech zomrie a my budeme otrokmi môjmu pánovi. On im povedal: Áno, nech je tak, ako ste vraveli: U koho sa nájde, ten mi bude otrokom, vy však budete slobodní“ (1 Moj 44,7-10).

Začali teda hneď hľadať. „Zložili chytro všetci svoje vrecia na zem a každý otvoril svoje vrece.“ Správca začal prehliadať každé z nich, od Rúbenovho až po Benjaminovo, v ktorom ...

Príbeh Jozefa a jeho bratov je silným svedectvom o Božej schopnosti premeniť zlé na dobré. Aj keď sa bratia dopustili hrozného činu, Boh použil túto situáciu na záchranu ich rodiny a naplnenie svojich plánov.

Veriaci môžu nájsť nádej a povzbudenie v tomto biblickom príbehu, ktorý ukazuje, že Boh je vždy s nimi a že aj v ťažkých časoch môže obrátiť zlé na dobré.

tags: #strieborny #pohar #biblia