Svätenie trojkráľovej vody: História a tradície

Sviatok Zjavenia Pána, známy aj ako Traja králi, je dôležitým dňom v liturgickom kalendári, ktorý sa slávi 6. januára. Katolíci a veriaci kresťanských cirkví si pripomínajú tri zázraky: príchod mudrcov z východu, Ježišov krst v Jordáne a jeho prvý zázrak v Káne Galilejskej.

Klaňanie sa troch kráľov.

História a význam

Sviatok Zjavenia Pána sa na východe oslavuje už od 3. storočia. Neskôr sa tento sviatok rozšíril aj na západ s dôrazom poklony mudrcov, čiže troch kráľov, Gašpara, Melichara a Baltazára.

Mudrci sa prišli do Jeruzalema pokloniť židovskému kráľovi. V Izraeli hľadali toho, ktorý bude kráľom všetkých národov. Ich príchod znamená, že pohania môžu objaviť Ježiša a klaňať sa mu ako Božiemu Synovi a Spasiteľovi sveta, len ak sa obrátia k Židom a prijmú od nich mesiášske prisľúbenie, ako sa nachádza v Starom zákone.

Svätenie vody

Svätená voda je taká, ktorá sa svätí v kostole vo sviatok Zjavenia Pána. Posvätenie vody, pre ktorú sa ujal názov trojkráľová, sa podľa prameňov talianskeho humanistu Braccioliniho na našom území uskutočňuje už od 15. storočia.

V rímsko-katolíckych obciach sa svätenie vody uskutočňuje v kostoloch v predvečer alebo v deň sviatku. Kňaz požehnáva vodu, aby veriacim pripomínala krst Ježiša Krista. S vodou sa posvätí aj krieda a soľ, ktorá sa sype do vody s výzvou, aby dodala vode blahodárnu silu.

Voda je pripravená v priestoroch kostola vo väčších nádobách (vane, súdky, plastikové dieže). Z nich si ľudia naberajú vodu do menších nádob, prevažne fliaš a odnášajú domov. Každý si môže nabrať ľubovoľne aj niekoľko litrov.

Ak sa nám nejako znehodnotí, napríklad pokazí, možno takúto vodu vyliať na miesto, odkiaľ sa môže buď vypariť, alebo vsiaknuť do zeme.

V minulosti ľudia na dedinách odkladali trojkráľovú vodu na viditeľné miesto, "abi bula furt pot rukami". Časť z nej odliali do sväteničky, ktorá visela pri dverách. Dodnes sa najstaršia generácia pravidelne prežehnáva touto vodou pri odchode z domu. Do trojkráľovej vody ponárali zelený konárik a pokropili viackrát všetky kúty izby. Niektorí najstarší si pamätajú, že vodou sa vykropila aj studňa, aby v nej voda nevyschla. Zvyklo sa hovorievať, že "pošvecena voda" musí byť stále po ruke, lebo aj čert zďaleka obchádza dom, z ktorého cíti jej vôňu.

Požehnávanie príbytkov

Súčasťou sviatku Zjavenia Pána je aj tradičné posvätenie domov. Požehnávanie príbytkov práve v tomto období sa vyvinulo pravdepodobne preto, že sa spájalo s koledovaním. Kniha požehnaní, čiže Benedikcionál, predpokladá „každoročné požehnanie rodín v ich domoch“.

Kňaz v hornej časti dverí kriedou napíše aktuálny rok a spojenie písmen C, M a B, skratku latinského Christus Mansionem Benedicat, čo znamená Kristus nech požehná náš príbytok. V kostoloch sa zároveň požehnáva voda, ktorú si veriaci môžu vziať do svojich príbytkov.

Písmená G+M+B sú skratkou latinského Christus Mansionem Benedicat, čiže v preklade Kristus, požehnaj tento dom. Medzi ľuďmi sa však považujú tieto iniciály za začiatočné písmená mien troch kráľov Gašpara, Melichara a Baltazára. Nájdeme ich veľmi často na verajach dverí aj dnes.

Je užitočné dodať, že posvätenie domácnosti nemusí robiť výlučne kňaz. Stačí aj, ak má majiteľ príbytku svätenú vodu, prípadne zapálenú sviecu a aktu požehnania pripisuje náležitý význam.

Podľa učenia Cirkvi ide predovšetkým o požehnanie rodín, teda ľudí, ktorí v dome bývajú, a nie o požehnanie domu ako takého. Samozrejme, pokropiť požehnanou vodou príbytok a kriedou poznačiť vchod do domu môže ktorýkoľvek člen rodiny, predovšetkým otec alebo mama.

Modlitba pri požehnávaní príbytku:

V mene, Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen. Pokoj nášmu domu a všetkým, čo v ňom bývame. Všemohúci Bože a Otče, ty si nás v krste prijal za svoje deti a urobil si nás bratmi a sestrami tvojho Syna; posilňuj naše spoločenstvo s ním a daj, aby sme v našej rodine žili vo svornosti a láske. Bože, ochraňuj náš dom pred zlom a hriechom, požehnávaj ho i všetkých, čo v ňom bývajú, aby sme ti ako domáca cirkev prinášali duchovné obete: zlato lásky, myrhu utrpenia a kadidlo modlitby. Skrze Krista, nášho Pána.

Ľudové zvyky a povery

Pri nástupe kresťanstva mali naši predkovia vžité isté poverové predstavy a považovali preto aj kresťanské obrady iba za ďalší magický úkon. Voda a oheň mali odpradávna v očiach ľudí magicko-ochrannú funkciu, ktorú bolo možné umocňovať rôznymi spôsobmi. K nim patrilo napríklad svätenie vody.

Posvätenou vodou kropili ľudia obydlia i stajne, napĺňali domáce sväteničky a odkladali ju do fliaš, lebo táto voda sa do roka nepokazila. Všetky sväteniny slúžili ako ochrana ľudí a zvierat pred zlými démonmi a živlami.

V Kojšove ešte stále určitá skupina ľudí považuje vodu na potoku i všetky žriedla za posvätené. Súvisí to s poverou o zázračnej sile vody. Podľa ľudovej viery sa Ježiš v tento deň nechal pokrstiť v Jordáne a vtedy sa voda obrátila a tiekla opačným smerom. Niektorí ľudia sa v tento deň odoberú k miestnemu potoku, kde najprv zaspievajú nábožnú pieseň, pomodlia sa a umyjú vo vode. Túto si naberú do vedier a nádob, odnesú domov a celý deň ju používajú na varenie. Dajú sa z nej napiť dobytku a odložia do menších fľaštičiek, aby mali do zásoby. Počas celého roka má táto voda mnohoraké využitie.

V Kavečanoch si najmä starí ľudia berú domov aj objemnejšie množstvo vody "bo znaju naco ju maju chasnovac". Keď ju donesú domov, "samo perše pošveca šicko, i chižu, i statki, obejdu cali dum, žebi Perun do ňeho ňeudrel." Touto vodou pokropia aj vianočný stromček a trocha sa z nej napijú.

Záver

Sviatok Troch kráľov a posväcovanie domácností je skvelou príležitosťou na to, aby sa zmena udiala aj v mysli a rozhodnutí každého z nás: požehnanie príbytku by sa malo stať impulzom na to, aby sme aj my zmenili svoje doterajšie zabehané cesty, postoje a životné hodnoty tam, kde cítime rezervy, a urobili všetko pre to, aby sme vykročili novým smerom. Ako keď si človek vypočuje evanjelium, pochopí, uverí a vnútorne sa zmení.

tags: #svatenie #trojkralovej #vody