Vlasy zohrávajú dôležitú úlohu v živote človeka, a to nielen estetickú, ale aj ochrannú. U detí prechádzajú vlasy rôznymi fázami vývoja a môžu byť postihnuté rôznymi problémami. V tomto článku sa pozrieme na vývoj vlasov u detí, najčastejšie problémy s vlasmi a možnosti ich riešenia.
Vývoj vlasov u detí
Vlasy vo forme jemného páperia, známe ako lanugo, sa začínajú vytvárať už počas prenatálneho života, konkrétne od 8. týždňa v oblasti obočia, hornej pery a brady, a od 4. mesiaca na hlavičke. Počas dvoch posledných mesiacov pred narodením sa charakter vlasov mení podľa lokality na tele. Po pôrode lanugo prirodzene mizne.
Novorodenec má na hlave jemné vlasy rôznej dĺžky. Ich farba pritom nemusí zodpovedať farbe vlasov niektorého rodiča. Na ostatnom tele má batoľa krátke chĺpky, ktoré nám zostali ako pamiatka po srsti. Chĺpky sú v podstate nevnímateľné, lebo sú málo pigmentované a tenučké, cca 0,015 mm. Chýbajú len na perách, chodidlách, nechtoch a dlaniach.
Okolo 6. mesiaca života u väčšiny detí dochádza k zreteľnému vypadávaniu a nárastu nových, ale stále jemných vlasov. Až medzi druhým a tretím rokom sa tieto jemné vlásky menia na bohato pigmentované silnejšie vlasy. Najvýraznejšia zmena ovlasenia nastáva v puberte a vysokom zrelom veku.
V dospelosti našu pokožku tela pokrýva 2-5 miliónov chĺpkov a vláskov, ale v závislosti od rôznych faktorov ako sú vek, pohlavie, lokalita na tele, genetické vplyvy, výživa a podnebie. Na 1 cm2 chrbta máme približne 15-20 chĺpkov.
Chlpy v nose a vlásky tvoriace obočie či mihalnice sú kratšie ako 5 mm, ale vlásky fúzov, ochlpenie pod pazuchami a na vonkajších pohlavných orgánoch sú dlhšie ako 5 mm. Na vlasatej časti hlavy máme samozrejme vlasy.
Priemerný Stredoeurópan má vlas takmer rovný, v priereze guľato-oválny o hrúbke 0,07 mm, ako aj Škandinávci len o hrúbke 0,09 mm. Číňania a Japonci majú rovné vlasy tiež o hrúbke až 0,1 mm, ale Africkí černosi majú vlasy kučeravé, v priereze elipsy a o hrúbke 0,09 mm.
Strihaním, holením či depiláciou vlasy a chĺpky ani nespevňujeme ani nenarastú rýchlejšie, pretože zóna rastu je hlboko v koži. Keďže strihaním odstránime tenší špicatý koniec vlasu, zastrihnuté vlasy sa zdajú hustejšie, ale počet vlasových vačkov je určený rodovo.
Vlas rastie priebežne tak, ako je to zakódované v dedičnom programe človeka a tieto procesy riadia hormóny. Predpokladom rastu vlasu je vytvorenie vačku. Vlasový vačok vzniká v skorom štádiu embryonálneho vývoja. Vytvárajú sa bunky, t.j. vlasové zárodky. Množia sa na povrchu krvných kapilár až vytvoria papilu. Neustálym bunkovým delením sa zároveň s vytvorením vačku objavuje na povrchu pokožky vlas.
Vlas sa skladá z dvoch základných častí, ako vlasový korienok a vlasový stvol. Vlasový korienok je uložený vo vlasovom folikule. Na spodnej strane sa rozširuje do vlasovej cibuľky, ktorá sa obklopuje cez vlasové papily. Tu sa nachádzajú matrice, ktoré bunkovým delením vytvárajú bunkovú štruktúru vlasu. Tak sa neustále vytvára vlasová substancia, ktorá je vytláčaná nahor k povrchu vlasu. Bunky rohovatejú a vytvárajú vlasový stvol, ktorý sa skladá z odumretých, keratinizovaných buniek.

Bežné problémy s vlasmi u detí
Nadmerné padanie vlasov býva dôvodom až 3 % návštev detí u detského lekára. Medzi najčastejšie problémy s vlasmi u detí patria:
- Alopécia (plešatosť)
- Tinea capitis (pleseň hlavy)
Ako Lily ostrihali vlasy (PRÁZDNINY)
Alopécia (plešatosť)
Pojem alopécia znamená preriedené alebo úplne chýbajúce vlasy. Ochorenie patrí do skupiny autoimunitných. Príčinou môžu byť hormonálne vplyvy, chronické choroby alebo závažné infekcie. U detí je najčastejšou formou tzv. alopecia areata, ohraničená strata vlasov.
Na ovlasenej koži hlavy človeka rastie priemerne okolo 100 000 vlasov. Denne z nich vypadne 50 až 100 vlasov, ktoré sú súčasne nahradené novými. Alopécie môžu mať rozličné príčiny. Môžu sa vyskytnúť v ktoromkoľvek veku, u mužov aj žien. Plešatosť môže byť prítomná už od narodenia, vznikajúca ako súčasť niektorých dedičných chorôb alebo vývojových porúch. V dospelosti je najčastejšou formou plešatosti androgenetická alopécia. Kým u mužov sa toto geneticky podmienené vypadávanie vlasov nepokladá za chorobu, u žien je androgenetická alopécia vážnym zdravotným i psychickým problémom.
U detí sa najčastejšie stretávame s ložiskovitou plešatosťou (areátnou alopéciou). Presná príčina tohto zápalového, nejazviaceho ložiskového vypadávania vlasov nie je známa. Choroba postihuje rovnako deti oboch pohlaví. V postihnutých miestach nastáva rýchle a úplné vypadanie vlasov, pričom sa vytvorí jedno alebo viac okrúhlych či oválnych, ostro ohraničených ložísk, ktoré majú tendenciu splývať. Koža na lysých ložiskách nebýva farebne zmenená, prípadne len mierne začervenalá, je bez ošupovania.
Asi u tretiny chorých sa pozorujú súčasne zmeny na nechtoch, najčastejšie v podobe bodkovitých priehlbiniek na nechtovej platničke, zriedkavejšie vo forme belavých škvrniek na nechtoch, pozdĺžneho ryhovania a iných. Z prognostického hľadiska je dôležité vyšetrenie vlasov z okrajových častí ložiska. V aktívnom, progresívnom štádiu ochorenia sa tu vlasy dajú ľahko a bezbolestne vytiahnuť; v prognosticky nepriaznivých prípadoch je možné ich takto vytiahnuť v celom rozsahu ovlasenej kože hlavy.
Alopécia má nepriaznivú prognózu pri náleze vlasov so zmeneným tvarom, odlišným od tvaru zdravého vlasu. V nepriaznivých prípadoch ložisková alopécia progreduje a vlasy vypadajú na celej hlave, prípadne vypadáva aj ochlpenie na iných častiach tela. Po mesiacoch až rokoch môžu vlasy v alopetických ložiskách opäť spontánne narásť, ale takmer u polovice chorých alopecia areata po mesiacoch až rokoch recidivuje.
Diagnóza sa určuje na základe výsledkov rozhovoru s rodičom chorého dieťaťa, klinického vzhľadu, mikroskopického vyšetrenia zachovaných vlasov a prípadne aj histologického vyšetrenia. Často je vhodná aj psychologická starostlivosť. Miestne sa aplikujú kortikosteroidné masti, používa sa liečba chladom pomocou tekutého dusíka.
Akokoľvek sa môže zdať, že deti nie sú stratou vlasov postihnuté, je to omyl!
Tinea capitis (pleseň hlavy)
Tineu capitis čiže plieseň hlavy spôsobuje povrchová pliesňová infekcia pokožky vo vlasovej časti hlavy, v obočí a v oblasti rias, so sklonom "atakovať" vlasy aj vlasové folikuly. Tinea capitis je najčastejšou príčinou straty vlasov u detí. Infekciu vyvolávajú huby, takzvané zoofilné dermatofyty.
Tie prenikajú do vrchnej vrstvy kože a napádajú vlasy a/alebo pokožku hlavy. Huby môžu napadnúť ako pokožku hlavy, tak vlasy, v tomto prípade je účinný pre diagnostiku test Woodovou lampou. V prípade, že pleseň napadne len vlasy, je tento test neúčinný.
Prvotným znakom prítomnej infekcie je začervenanie postihnutej oblasti kože. Tá postupom času bledne a na pokožke sa vytvárajú šupinky. Vlasy začínajú byť výrazne lámavejšie s nezdravým vzhľadom. Nasleduje vznik lysiniek, pričom priamo nad povrchom kože bývajú vidieť polámané vlasové vlákna. Obyčajne sú tieto lysiny pravidelného okrúhleho či oválneho tvaru. Niekedy sa vlasové vlákno odlomí priamo na úrovni kože, jeho vzhľad teda pripomína čiernu bodku na koži.
Medzi ďalšie prejavy tinea capitis sa radí vznik šedivých šupiniek či lupín.
Diagnózu určí odborník podľa vzhľadu hlavy a postihnutej oblasti. Ďalej je možné pre diagnózu využiť test Woodovou lampou, tá vyžaruje ultrafialové žiarenie, ktoré potvrdí prítomnosť pliesňovej infekcie. Test Woodovou lampou sa vykonáva v tmavej miestnosti, kedy sa na požadovanú oblasť namieri ultrafialové žiarenie z lampy. Biopsia hlavy nebýva spravidla kvôli určeniu diagnózy treba.
Tinea capitis sa zvyčajne lieči predpísaním antimykotického preparátu, ktorý pacient berie ústne zhruba po dobu ôsmich týždňov. Stav sa zlepšuje aj po aplikácii špeciálneho šampónu s antimykotickým účinkom, ktorým treba hlavu umývať dvakrát až trikrát týždenne. Pre úspešné vyliečenie a zažehnanie problému je potrebné v užívaní preparátu aj používaní šampónu pokračovať celých osem týždňov, aj po zmiznutí prvotných príznakov.
Deti postihnuté tinea capitis nemusia absentovať v škole, pretože vo chvíli, keď prebieha liečba šampónom a antimykotickým preparátom, pacienti nie sú infekční.
| Charakteristika | Alopécia | Tinea capitis |
|---|---|---|
| Príčina | Autoimunitné ochorenie, hormonálne vplyvy, chronické choroby, infekcie | Pliesňová infekcia |
| Prejavy | Ohraničená strata vlasov, okrúhle alebo oválne ložiská, zmeny na nechtoch | Začervenanie, šupinky, lámavé vlasy, lysiny, šedivé šupinky |
| Diagnostika | Rozhovor, klinický vzhľad, mikroskopické vyšetrenie, histologické vyšetrenie | Vzhľad hlavy, test Woodovou lampou |
| Liečba | Kortikosteroidné masti, liečba chladom, psychologická starostlivosť | Antimykotické preparáty, špeciálne šampóny |