História filozofie poskytuje množstvo odpovedí na otázku štruktúry človeka, konkrétne na vzťah tela, duše a ducha. Neexistuje jednotná definícia duše, a preto sa tento článok pokúsi preskúmať túto tému z rôznych uhlov pohľadu, od náboženských po vedecké.

Antické filozofické pohľady
Už prví antickí filozofi, ako Platón a Aristoteles, venovali pozornosť téme duše.
- Thales z Miletu: Duša je zrejme čosi pohyblivé. Aj magnetovec má dušu, pretože hýbe železom.
- Anaximenes: Ako nás duša, ktorá je (vz)duch, ovláda, tak dych a (vz)duch objímajú celý svet.
- Herakleitos: Nech by si šiel ktoroukoľvek cestou, nenašiel by si hranice duše.
- Herakleitos: Vonkajšie prostredie je obdarené rozumom a je schopné myslieť. To je oheň obdarený rozumom, čiže kozmický oheň, aj keď nie v čistej forme. Príbuznosť duše s ním je evidentná. V stave bdenia je tento styk s vonkajším prostredím zaistený priamo cez otvory zmyslov, z ktorých najvýznamnejšiu úlohu má zrak prijímajúci záblesky svetla. Naproti tomu v spánku sa zatvárajú otvory zmyslových orgánov a duša si udržuje spojenie s vonkajším prostredím iba pomocou dýchania.
- Herakleitos: Duša sveta je výpar z vlhkosti, ktorú má svet v sebe; duša v živých bytostiach je z vonkajšieho výparu a z výparu v nich samých a je tej istej prirodzenosti ako duša sveta.
- Demokritos z Abdér: Duša je zničiteľná a hynie spolu s telom.
- Demokritos z Abdér: Duša a (mysliaci) duch je to isté. Tento prináleží k prvotným nedeliteľným telieskam a je pohyblivý pre svoju jemnosť a tvar. Vraví, že zo všetkých tvarov je najpohyblivejší tvar guľatý a z takého tvaru je vraj duch a oheň.
- Demokritos z Abdér: Duch, ak sa pomieša s atómami, má takú schopnosť pohybu, že prenikne každé teleso.
- Demokritos z Abdér: Duša sa skladá z dvoch častí: racionálnej, ktorá sídli v prsiach, a iracionálnej, ktorá je roztrúsená po celej sústave tela.
Platón
Platón považoval dušu za večnú a nesmrteľnú. Duša je svojou esenciou spriaznená s ideami a je im podobná. Pred vstupom do pomíjajúceho tela nahliadala ideje. Duchovne nahliadnuté však bolo pri vstupe do tela zavalené zmyslovosťou. Očistením od ponorenia do zmyslov (vystúpením z jaskyne) je možné znova si spomenúť. Pravé poznanie sa uskutočňuje rozpomínaním.
- Platón: Duch je najvyššia súčasť duše, sila myslieť (LOGISTIKON).
- Platón: Veskerá duše je nesmrtelná. Neboť co se stále pohybuje, je nesmrtelné; co však pohybuje niečím iným a jest pohybováno od niečoho iného, to má ustání pohybu a tím i ustání života. Jedine to, co pohybuje samo sebe, nikdy se neprestáva pohybovat, protože neopouští samo sebe, nýbrž toto jest i všem jiným vecem, které se pohybují, zdrojem a počiatkem pohybu.
- Platón: Rovnaké sa poznáva rovnakým a pretože duša poznáva idey, je im podobná a je toho istého pôvodu.
- Platón: Duša je ako melódia na strunovom nástroji. Ak struny prasknú, melódia napriek tomu existuje, pretože je nehmotná,večná a božská. Strunový nástroj bol stvorený pre melódiu a nie naopak.
- Platón: Každý z nás má v duši voskovú tabuľu, čistejšiu, špinavejšiu, tvrdšiu, mäkšiu. Pripad, kedy sa môžem mýliť: Keď poznám Teodora i Teateita, mám na voskovej doske ich znaky, ale vidím ich zdiaľky, preto ich zle zaradím.
Platónove tri zložky duše:
- Aristotelova vyživovacia
- Senzitívna (zmyslová)
- Intelektuálna
Schopenhauerove druhy záujmov:
- Jedlo (sex)
- Jazda na koni
- Veda
Freudovo:
- Id
- Ego
- Superego
- Platón: Úlohou rozumnej zlozky duše je stat sa múdrou.
- Platón: Ulohou srdnatej zlozky duse je energicky dodrzovat prikazy rozumu.
- Platón: Ziadostiva zlozka duse sa musi stat umiernenou.
- Platón: Ak vsetky zlozky duse vykonavaju to co im nalezi ,dusa je spravodliva.
Aristoteles
Aristoteles učil, že duša je formou tela a životným princípom, ktorý oživuje rastliny, zvieratá a ľudí. Iba ľudská duša bola racionálna.
- Aristoteles: Duša je tej istej podstaty ako telo; je formou tela, je životným princípom. Duša (u rastlín vegetatívna, u živočíchov zmyslová, u človeka mysliaca) je podstatná a aktívna zložka indivídua, je bytostnou jednotou jeho prvkov. Keďže u človeka je navyše rozumová, umožňuje mu pochopiť a poznať jestvujúce ako jestvujúce, jeho najvyššie princípy, ktorých skúmanie patrí prvej filozofii či teológii.

Kresťanský pohľad
V kresťanstve je duša považovaná za nesmrteľnú a Bohom danú. Biblia hovorí, že Boh vdýchol do človeka dych života, čím ho oživil. Tento dych života sa často interpretuje ako duša.
- Chrysippos: Smrť je oddelenie duše od tela. Nijaká netelesná vec sa neoddeľuje od telesnej ani sa nedotýka telesného, no duša sa aj dotýka tela, aj sa od neho odlučuje; teda duša je telesná.
- Chrysippos: Duše po odlúčení od tela dostávajú podobu gule.
- apoštol Pavol: Litera zabija, duch ozivuje...vs... na pociatku bolo slovo. (je teda duch subor slov, alebo je to predsa len akysi dych, jemna materia?
- Plotinos: Duša je život.
- Aurelius Augustinus: Duch - akási substancia, podieľajúca sa na rozume, spôsobila viesť telo.
- Konštantín Filozof: Bo také ústa, ktoré sladkosť necítia,človeka činia, akoby bol z kameňa.A ešte väčšmi od človeka z kameňaje mŕtva duša, každá duša bez písmen.No že, my bratia, sme to všetko zvážili,znamenitú vám radu teraz povieme,ktorá vás všetkých, všetkých ľudí pozbavíživota zvieracieho, žitia smilného,aby ste s mysľou, s nerozumným rozumom,keď počujete Slovo v cudzom jazyku,nečuli v ňom znieť iba zvon, zvon medený.
- Tomas Akvinsky: Duša je javom sveta nadprirodzeného.
- Tomas Akvinsky: telo žije v reálnom svete a duša žije v TRANSCEDENTNOM ( nadprirodzenom) svete
- Marsilio Ficino: Ludska nesmrtelna dusa je stredom a putom sveta, lebo je spojujucim clankom medzi sferou telesnosti a oblastou bozskeho ducha. Ked sa silou rozumu oslobodi od telesnosti, moze opat vstupit do svojho bozskeho pramena.
Novoveké filozofické pohľady
- Rene Descartes: Ale čo je táto duša, to som si alebo nevšimol, alebo som si ju predstavoval ako čosi veľmi jemné, ako vietor, alebo oheň, alebo éter, vliaty do mojich masívnejších častí.
- Gottfried Wilhelm Leibniz: Najdokonalejšie z bytosti - duchovia, kt. zaujímajú najmenší priestor, t.j. navzájom si najmenej prekážajú a ktorých dokonalosť je v cnostiach.
- Immanuel Kant: Dusa je apriorna idea rozumu (Vernuftu). Je to idea jednotiaceho bodu vnútornej skúsenosti.
- Georg Wilhelm Friedrich Hegel: Duch je bytie pri sebe, pravda a sloboda, negácia prírody. Duch je dialektické stávanie sa, ktoré prebieha v troch štádiách: duch je podstatou ako téza (subjektívny duch), mimo seba ako antitéza (objektívny duch) a osebe ako syntéza (absolútny duch)
- Georg Wilhelm Friedrich Hegel: Formy ducha su pojem,veda, system...V nich sa duch vyjadruje, vyvija...
- Arthur Schopenhauer: Mysliaci tvor bez mozgu je ako tráviaci tvor bez zaludka.
- Lev Nikolajevič Tolstoj: Človek nemiluje preto, že je pre neho výhodné milovať onoho, alebo onú, ale preto, že láska je podstatou jeho duše, pretože nemôže nemilovať.
- Friedrich Nietzsche: Som len telo a nič okrem toho. Duša je len slovo pre čosi na mojom tele. /Leib bin ich ganz und gar, und Nichts ausserdem; und Seele ist nur ein Wort für ein Etwas am Leibe.
- Swami Prabhupáda: Duša je menšia než atóm.
Ďalšie názory na dušu a ducha
- Niekto: Duch je v duši. (ako vzduch je byciklovej duši).
- Niekto: Duša má vraj 21 gramov. Merali telo pred a po smrti a rozdiel bol 21 gramov.
- Niekto: Cit, ktorý je prejavom ducha sa stratí. Tým najvyšším v človeku, v ktorom odumiera jeho duch sa stáva rozum. Takýto človek sa potom stáva duchovne mŕtvym, rozumovým automatom bez citu. Stáva sa chladným, kalkulujúcim strojom, stáva sa hmotou, stáva sa už iba čisto telom. Telom, nad ktorým, ako je napísané v Biblii, pomaly začínajú krúžiť supy, pretože prakticky ho už možno považovať za mŕtveho.
- Niekto: Niektorí sú vo svojom spiritualizme aj tak materialisti, pretože si to spirituálne, teda ducha, predstavujú ako niečo jemnohmotné, rozpriestranené i keď oku neviditeľné, niečo ako vzduch, ktorý má tvár, šaty a možno dokonca aj penis. Až táto jemná hmota má podľa nich myšlienky. Čistý spiritualista by si však mal prestavovať myšlienky ako schopné existencie samy o sebe, bez materiálneho nositeľa. (Rozhovor so spiritualistom: Dokážem ti, že si materialista. Ako si predstavuješ ducha? Má tvár? Má telo podobné tomu telesnému? Má penis?.......)
- Niekto: Rozprávkoví vodníci skladujú duše utopených v hrnčekoch. Pravdepodobne si rozprávkari dušu predstavujú menšiu ako telo človeka, resp. stlačiteľnú ako je to napr. s džinom v rozprávke o Aladinovej lampe, ktorý bol obrovský, ale vedel sa zmestiť do lampy.
- Niekto: Na zdanlivo najjednoduchšie otázky buď neposkytneme žiadnu odpoveď, alebo odpovieme spôsobom, ktorý na prvý pohľad bude pripomínať skôr akýsi podivný katechizmus než priamočiaré áno-nie, na ktoré sme z fyziky zvyknutí. Napríklad na otázku, či sa poloha elektrónu mení s časom, musíme odpovedať „nie“; ak sa pýtame, či zostáva stále rovnaká, musíme povedať „nie“; na otázku, či je elektrón v pokoji, odpovedáme „nie“, a ak sa pýtame, či je v pohybe, musíme rovnako odpovedať „nie“. Podobne odpovedal Budha, keď sa ho pýtali na stav duše po smrti. /M. Scott Peck/
- Niekto: Duch nie je jemná hmota, ale riedka hmota.
- Niekto: Duša je nesmrteľná, pretože je nehmotná.
- Niekto: Duša je čisté vedomia, čistá energia a čisté bytie. Existuje v nekonečnej a nefyzickej úrovni reality. Je to časť absolútneho ducha, iskra božského svetla a lásky, fragment absolútnej dokonalosti. Duša sa rozvíja vlastnými skúsenosťami vo fyzickom tele.
- Niekto: Duša nemá národnosť, vieru, rasu ani pohlavie. Neexistuje nič také ako židovská duša, čínska duša... Sme jednoducho len duše.
- Niekto: Neexistuje nič také ako ženská duša a mužská duša. Pohlavie je záležitosť biologická a nie spirituálna.
Pohľad modernej vedy
S rozvojom kognitívnych vied v 19. a 20. storočí sa začala skúmať závislosť vedomia a mentálnych schopností na mozgu. Poškodenie mozgu môže viesť k strate pamäti, schopnosti komunikovať alebo orientovať sa v priestore, čo ukazuje na túto závislosť.
Arthur C. Custance - antropológ: Biblia veľmi jasne učí, že keď duša či duch opúšťa telo, telo zostáva mŕtve, no ak sa duch nejakým spôsobom navráti do tela, celá osobnosť človeka sa navráti k životu. V biblii sa táto dualita objavuje na mnohých miestach. Sme si vedomí, že dokážeme rozlišovať medzi našim vedomím a našim telom.
Istej žene s epilepsiou chirurgovia odstránili 53% mozgu. Keď sa pacientka prebrala, nikto jej nepovedal: „Tak máme tu 47% tejto osoby.“ Osoby nemožno rozdeliť na určitý počet kusov. Buď ste osoba alebo nie ste. Ale mozog a telo rozdeliť môžeme.
Funkcie mozgu sú rozložené po celej jeho ploche. Ak však chirurgicky odstránime časť mozgu, stratia sa niektoré jeho funkcie, nestratí sa však jednotiaci prvok osobnosti.
Je viera v dušu (dualizmus) univerzálnym fenoménom? Vieme, že dualizmus vyučovali aj staroveký Gréci.
Záver
Pojem duše zostáva predmetom mnohých diskusií a rôznorodých interpretácií. Od antických filozofov, ktorí jej dávali materiálny charakter, cez náboženské predstavy o nesmrteľnosti, až po moderné vedecké snahy o pochopenie vedomia a mozgu, téma duše neustále fascinuje a podnecuje k zamysleniu sa nad podstatou ľudského bytia.
Hľadajúc intelektuálne porozumenie sveta i človeka, nemôžeme opomenúť prácu Tomáša Akvinského.
Jednotu Európy je možné nájsť v intelektuálnom porozumení človeka a sveta. Pri hľadaní rešpektujeme myšlienky Tomáša Akvinského.
Dôležitý je prirodzený zákon.
Hylemorfizmus T. Akvinského.
Hylomorphism of T. Aquinas.
Keywords: Matter. Form. Substance. Accident. Substantial form. Accidental form. Act. Potency. Existence. Being.
especially with Aquinas’s notion of corporeal bodies’ hylomorphic composition. He took over this teaching from Aristotle, but St. Aquinas enriched Aristotle’s expression and joined it with the doctrine on act and potency.
the half of 19.
(hmotných) telies.
a potencii.
stavba, je vystavaná p...
McDonald to opísal takto "Nemáte dušu. Vy STE duša.