Tento článok sa zameriava na život a dielo Ľudovíta Štúra, s dôrazom na jeho prínos pre slovenské evanjelictvo a národné obrodenie. Štúr, politik, historik, filozof a pedagóg, sa narodil 28. októbra 1815 v Uhrovci a zomrel 12. januára 1856 v Modre.
Pochádzal z učiteľskej rodiny Samuela Štúra a bol veľmi vzdelaný. Štúr úspešne inicioval reformu Spoločnosti česko-slovanskej - študentského spolku pri evanjelickom lýceu v Bratislave orientovaného na literárnu tvorbu a samovzdelávanie, keď doviedol jeho činnosť k pomyselnému vrcholu.
V roku 1882 bola situácia taká, že Maďari nechceli priznávať nášmu národu právo na kultúrny rozvoj. Všetko, čo bolo slovenskej kultúre potrebné, sa ničilo, stíhalo a vykoreňovalo. Podgymnáziá a semináre sa rúcajú a boria!
Ľudovít Štúr sa nestaral o hospodárstvo, nivy, lúky, záhrady ani hory. Jediná to z jeho rozkoší, vyvádzať kruhy a kráže života zápalistého. Bol idealista, ktorý sa staral o duchovné povznesenie národa.
Štúrova mladosť a inšpirácie
Česká Bohuslava Rajská, ktorá prišla so svojím švagrom dr. Šafárikom, vedela štúrovskej mládeži poskytnúť domáci chlebík. Mimoriadna deva slovanská zanechala krásne stopy nadšenia plného svojho kroku. Štúr čelil nesmiernym odporom. V tých zbielených hroboch stavov a rádov všelijakých sa dalo ťažko nájsť národ. Štúr vbíjal do hláv národa ideu národnosti a povedomosť svojstva ľudsko-národného, za jedným snažili sa cieľom.
Štúr a Slováci
Mnohí chceli umlčať národ slovenský. Protivníci sa prihovárali: „Môj, náš národ slovenský ako stĺp nerozborný štátu a cirkvi.“ Snivalo sa o pätnásťmiliónovom národe maďarskom. Štúr sa pýtal, kde je na svete národ, ktorý sa od starovekosti menoval národom slovenským.
Sverepé útoky na Štúra prichádzali od maďaromanov, ktorí boli mu vždy na pätách a stretali ho, kadenáhle z domu vykročili. Cenzúra bola hrozná a nemilosrdne zasahovala do jeho práce.
Štúr sa sťažoval Ctibohovi Zochovi, že vraj naše noviny nie sú celkom duchom demokratickým písané.
Bieda bola i v dualizme cirkevnom, v akom vierovyznania, rímsko-katolícke a evanjelické a. v. rozdielne charaktery a odchodného ducha v národoch vytvárajú. Napriek tomu sa snažil o zjednotenie národa bez ohľadu na vierovyznanie.
Štúrov literárny odkaz
Zakazujú sa „Slovenskie Pohľady“. Proti Štúrovi boli intrigy a kopa síl. Blaho národa slovenského stálo mu nadovšetko. Hľadal v uhorskom protestantstve súhlas. Odmietal sansculotizmus náboženský a otriasaninu nemeckú.
Liberalisti sa zastavujú, dobre vediac, že pracujeme za dobro ľudu. Vláda dala nám noviny, ide nám potvrdiť Tatrín, stolicu slovanskú. Štúr sa odvážne rútil za cieľom svojím. Tatrín bol Štúrovi baranom útočníka na bašty zámku v nádeji, že pomocou jeho dobudne toho opevneného hradu Siona, spásy ľudu slovenského.
Štúr písal zo dňa 17. augusta Hodžovi, že Tatrín na 16. septembra chce ohlásiť. Vyslanstvo Tatrínske do Budína ku kráľ. miestodržiteľskej rade so žiadosťou o potvrdenie Tatrína poslané.
Štúr sa odvolával na Maticu srbskú v Pešti, ktorá i ročné svoje zhromaždenia, a to vo veľkom počte, držiava. List tento je verný obraz duše šľachetnej Štúrovej. Hľadal česť a spásu prostriedkami a zbraňami zo samého národa váženými.
Osobný život a záver života
Láska, tá pravá, obetivá, seba samú zapierajúca láska bol Pavel Mazúr. Zvestovali Caban a Holček z Budína. Gróf Anton Majláth sa až do jednotlivostí na pomery národa slovenského povypytoval.
Štúr sa zaujímal o literatúru, štatistický pomer národa k Maďarom. Freiungu sa pýtal sa nás po národe našom, ako žije a či má junákov. Kellner! zwei Flaschen Johannisberger!“ a za chvíľu stáli na stole dva vysoké cylindre s peknou etiketou „Johannisberger“.
V Bratislave nás čakalo prekvapenie v spevokole, kde nám ku pocte dňa 2. novembra na Strelnici dávaná bola hostina. StoLICa sLoVanská HorVátoM Ie Daná (1846)obetujú Slováci Bratislavskí.
Položili život za národ
Rok 1846 išiel ku svojmu koncu. Úsudok zmarený bol maďarským palatínom a jeho štátnikmi v Budíne. Povstal on znovu až r. 1863. za milostivý František Jozef I.
V jubilejnom roku 200. výročia narodenia Ľudovíta Štúra bolo viackrát zdôraznené, že syn evanjelického učiteľa z Uhrovca patrí k najvýznamnejším osobnostiam nášho národa.
Známy jazykovedec a historik Dr. Ľubomír Ďurovič zdôraznil zvláštnu skutočnosť: „Štúrovi nikdy nikto nepovedal - to si krásne spravil! Nikdy ho nikto nepodržal."
Ľudovít Štúr odchodom staršieho brata Karola z Bratislavy, zostal bez opory a tak sa stal úradníkom na Zayovskom panstve v Uhrovci. Zrejme práve vtedy, už roky trvajúca známosť medzi Štúrom a P. Čendekovičom prerástla na veľké, nerozlučiteľné priateľstvo.
Devínska vychádzka
Pod devínskym hradom ráno o ôsmej študenti túžobne čakali až napokon prišiel i Ľudovít so svojím Čendekovičom a Jaroslavom Borikom.
Spolu s ňou i neplánovaná „dohra“ s bohatým spoločným obedom, cenovo prevyšujúcim finančné možnosti študentov. Pavel Čendekovič mal za cieľ dokončiť prerušené štúdium a získať kňazské miesto v cirkvi.
Táto tabuľka zhŕňa dôležité míľniky v živote Ľudovíta Štúra:
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1815 | Narodenie v Uhrovci |
| 1829-1835 | Štúdium na lýceu v Bratislave |
| 1838-1840 | Štúdium na univerzite v Halle |
| 1844 | Založenie spolku Tatrín |
| 1845 | Vydávanie Slovenských národných novín |
| 1848 | Žiadosti slovenského národa |
| 1856 | Úmrtie v Modre |