Cyklus dokumentárnych filmov o slovenských obciach vznikol v roku 1990. Jeho pôvodným cieľom bolo poukázať na obce, ktoré vo svojej minulosti zohrali dôležitú úlohu vo vývoji širšieho okolia. Autor cyklu, Dušan Medzihradský, od roku 1990 do 2013 spracoval vyše 80 obcí/dielov. Cyklus rozvíjali a stále rozvíjajú aj iní tvorcovia.
Medzi obcami, ktoré boli v rámci tohto cyklu spracované, je aj obec Svätý Kríž.
V tomto článku sa pozrieme na históriu obce Svätý Kríž a jej významné osobnosti.
Milevský relikviář Ježíše Krista: Exkluzivní rozhovor s nálezci
Historické osobnosti a udalosti
Mária Felícia Thurzo de Bethlenfalva pochádzala z významnej rodiny. Jej rodičia boli Alexius II. Thurzo de Bethlenfalva a Barbara Zrínska de Serin po †1624. Stanislas III. gróf Thurzo sa narodil 24. júla 1576 na Bojnickom hrade ako syn Alexeja II. Thurzo a Barbory, rodenej Zrínski (1551-?). Mal bratov, Mikuláš II. (? - 1609), Krištof III. (1583-1614), Alexej III. (?-1597) a sestry, Magdaléna, Mária Felícia a Zuzana (? 27.
Urodzený pán, nobilus, compossesor, Stephanus Sandor de Szlavnicza narodený roku pána 1802, jeho manželka Mária Sandor de, rodená Marko, ich dcéra Anna Sandor de Szlavnicza, vydatá Ondrejkovics. Jej manžel bol Obvodný notár v Dolných Držkovciach a neskôr v Šimonovanoch Dominus Stephanus Ondrejkovics. Mária Sandor de, rod. Marko sa narodila v roku 1828. Anna Ondrejkovics rodená Sandor de Szlavnicza sa narodila v roku 1861 na adrese Tvrdomestice č.23. Jej krstní rodičia boli Urodzená pani Carolina Pirott a Urodzený pán Josephus Mihalovics, compossesor. Krstiaci kňaz bol farár Vilhelmus Szecsányi.
Synovia Obvodného notára Stephanusa Ondrejkovics a jeho manželky Anny Sandor de Szlavnicza boli učiteľ správca Stephanus Ondrejkovics, Okresný náčelník Dr. Aladár Ondrejkovics-Sandor de, Ladislav Ondrejkovič, Ján Ondrejkovič, Jozef Ondrejkovič ? Vicecomes Gasparus Sandor de Szlavnicza Palace v Trenčíne. Dnes je v ňom mestské múzeum.
Nehnuteľnosťou rodu Sandor de Szlavnicza bol aj kaštiel v Brunovciach, ktorý nadobudol, ako veno barón Mednyánszky v 19.storočí. Kaštiel patrí od decembra 1999 opäť štátu. Táto vzácna nehnuteľnosť zostáva relatívne prázdna a nevyužitá. O tento renesančný kaštieľ prejavili záujem potecionálni nájomcovia. Kópie historického nábytku vyrobil pred rokom 1989 podnik Umelecké remeslá Brno. Kaštiel podstúpil finančne nákladnú, históriu a jeho pôvodný stavebný sloh vôbec nerešpektujúcu rekonštrukciu. Po r.1993 krátku dobu patril Únii žien Slovenska.
Začas tam mali týždňové turnusy detské domovy. Pre deti ich organizovala spoločnosť Úsmev ako dar a priatelia detských domovov. O prenájom prejavovali záujem aj Piešťanské kúpele pre svojich pacientov a Odborový zväz pri Ministerstve zdravotníctva. Je tam pekný park, ticho a príjemné prostredie. Vmenšej reprezentatívnej časti sa nachádza veľká miestnosť a štyri salóniky. Ostatné je bežné zariadenie, bežný je aj nábytok, nevhodné je spoločné sociálne zariadenie pre 12 alebo 16 izieb. Táto časť sa dá obsadzovať hosťami oddelene.
Na kaštiel historicky naväzuje hrad Tematín za Piešťanmi na ľavo od brehu rieky Váh. Vlastnili ho viacerí uhorskí vysokopostavení krajinskí hodnostári a magnáti. Prvý písomný doklad o ňom pochádza z druhej polovice 13.storočia. Dvadsať rokov do svojej smrti v roku 1321 ho vlastnil Matúš (Mathias) Čák Trenčiansky. Majiteľ hradu i panstva v 15. storočí bol sedmohradský vojvoda Mikolaus (Mikuláš, Miklos) Ujlaky a jeho syn.
Neskôr, keď medzičasom boli majitelia hradu viacerí veľmoži, dal panovník tematínske panstvo v roku 1638 do zálohy Joanesovi (Ján, János) barónovi Rottal a jeho súrodencom, ktorí boliv príbuzenských vzťahoch s rodinou Sandor de Szlavnicza o.i. cez Catherine (Kata, Katarína) baroness Rottal, manželku Františka (Franciscus, Ferencz) Sandora de Szlavnicza I. Joanes (Ján, János) Rottal prepustil časť tematínskeho majetku Stephanovi (Stephanus, István) grófovi Csáky a jeho manželke Eve grófke Forgách. Suzane (Zuzana, Zsuszi) baroness Rottal svoj podiel prenajala v roku 1653 Jurajovi (Gyorgy, Georgius) slobodnému pánovi Berényi, s ktorým bola v rodiných vzťahoch o.i. cez rodiny Sandor de Szlavnicza, Szluha, Nyári.
V roku 1658 sa majiteľmi časti Tematína stal rod Bercsényi, ktorý nadobudol majetky aj v Brunovciach.Na hrade Tematín sa narodil v roku 1665 Mikuláš (Mikolaus, Miklós) Bercsényi, veliteľ vojsk Františka (Franciscus, Ferencz) kniežaťa Rákoczy II. Mikuláš Bercsényi bol v rodinných zväzkoch s grófmi Csáky aj prostredníctvom svojej manželky Christiny (Kristína, Krisztina) grófky Csáky. V dokumente o delení tematínskeho panstva z r. 1687 sú ako užívatelia hradu zapísaní Gasparus (Gašpar, Gáspár) Sandor de Szlavnicza IV. a jeho manželka Ersze Thököly.
Väčšinu hradu a panstva vlastnili Bercsényiovci, ktorí začali so stavbou kaštieľa v Brunovciach. Mikuláš Bercsényi počas povstania Františka Rákoczy II. dal opraviť hrad. V roku 1710 cisársky generál Heistler obsadil Brunovce s úmyslom zajať Mikuláša Bercsényi, ktorý z opevneného kaštieľa ustúpil. Tematínsky hrad sa Cisárskemu vojsku nepodarilo obsadiť z chodu, jeho dobíjanie sa predĺžilo na niekoľko dní. Mikuláš Bercsényi sa presunul medzičasom mimo hlavných ciest do Poľska. V roku 1711 Mikulášovi Bercsényi skonfiškovali tematínske panstvo.
Joanes Hunyady porazil portu, ktorú viedol sultán Mehmed II. Priamymi dedičmi kašieľa a majetku v Brunovciach boli deti grófky Judit Hunyady a Pavla Sandora de Szlavnicza IV. Georgius Sandor de Szlavnicza (husársky kapitán, po ktorom nie sú známi potomkovia), Josephus Sandor de Szlavnicza (po ktorom nie sú známi potomkovia) a Judit Sandor de Szlavnicza. Paolus Sandor de Szlavnicza V. a jeho 1.manželka Balogh Bora 2.manželka Csery Józsefa (Jozefa) mali spolu deväť detí. Ján (Joanes, János), Anna Mária, Ignácz (Ignác, Ignacius), Krisztina (Kristína, Christine), Zozéfa, Antal, Erzse, Miklós (Mikuláš, Mikolaus) a Michael (Mihály, Michal).
Pauline princess Metternich Winnenburg - Sandor de Szlavnicza, autor maliar Winterhalter Franz Xaver rok 1860. Pauline kňažná Metternich von Winneburg - Sandor von Szlavnicza mala veľmi kladný vzťah k rodine svojho otca, jeho predkom a kraju odkiaľ pochádzali.
Gróf Moricz Sandor de Szlavnicza, manžel Metternichovej dcéry Leontíne, bol považovaný za najlepšieho jazdca na koni na svete. Preslávil sa najmä svojou dokonalou drezúrou v anglickom Melton Mowbray, kde sa v roku 1833 zúčastnil honu. V roku 1850 pri páde z koňa utrpel vážne zranenie hlavy z ktorého sa už celkom nevyliečil. Mával až do svojej smrti výpadky pamäti s následnými občasnými pobytmi v nemocnici. Pre vernosť dynastii bol obľúbeným a vzácnym hosťom panovníckeho rodu Habsburg. Arcivojvodkyňa Žofia a arcivojvoda Karol ho mali veľmi radi a pozývali ho ku svojmu stolu.
Grand Master Emerich barón de Draskócz et Jordánföld, zakladateľ Červeného kríža v Uhorsku je príbuzný rodiny Ondrejkovič prostredníctvom Esztery Ivanka de Draskócz et Jordánföld, matky trenčianskeho župného sudcu Stefana Sandora zo Slávnice. V prospech spoločnosti Červeného kríža a záchrannej služby pracovala napríklad aj vnučka Stefana Sandora zo Slávnice Anna Ondrejkovičová vydatá za Obvodného notára Rudolfa Mičuru.
Sandor de Szlavnicza Castello Malé Ostratice - Kiss Sandory - Kiss Sztriczen. Kráľ, ktorý panoval v 13. storočí (Imre, Imrich, Emeric), usporiadal veľkú poľovačku, ktorej sa osobne zúčastnil. Počas lovu sa rozzúrený ranený jeleň vrhol na kráľa. Kráľa pred istou smrťou zachránil pohotový honec, ktorý v poslednom okamihu usmrtil jeleňa šípom svojho luku. Vďačný kráľ za odmenu povýšil honca do zemianskeho stavu a daroval mu časť zeme a lesov, ktoré dnes patria slávnickému chotáru a Pominovcu. Honec menom Slávnický, už ako zeman, si na darovanom pozemku postavil dom. Celý svoj majetok si dal oborať dvojičkami volov, dvojičkami - chlapcami a samorastlým pluhom, lebo vraj dvojičky prinášajú šťastie.
V roku 1723 kúpil Pavel Sandor zo Slávnice zámok Brunovce. Sandorovci sa sústredili na zriadenie chóru a interiérové vybavenie. Rezbársky výrazný je aj hlavný oltár, mladšie barokové úpravy. Výzdoba kaplnky nesie všetky znaky prác talianskych majstrov.
Vnuk správcu učiteľa Stefana Ondrejkoviča a prapravnuk trenčianskeho župného sudcu Stephana Sandora de Szlavnicza Pavel Ondrejkovič v roku 1966 pred nástupom na ZVS po návrate vlakom z plavby nesamohybným plavidlom ČSPD n.p. Poznámky: V dokumente o delení panstva Tematín z roku 1687 sú ako užívatelia hradu zapísaní Gasparus (Gašpar, Caspar) IV.
Erb rodu Čák
Šport
Rozvoj športových disciplín nastal v 19. storočí, na konci ktorého vyvrcholilo úsilie P. de Coubertina o usporiadanie novodobých olympijských hier v Athénach v roku 1896. Od začiatku 19.storočia športové súťaže zaplavily Európu a Ameriku. V niektorých disciplínách vynikli mladší příslušníci šľachtických rodov.
LOM Praha
S-106 M ? Aero S-106 bolo pokladané pilotmi USAF a US Navy za najkrajšie stíhacie lietadlo. Zároveň bolo odborníkmi bolo považované za dielensky najkvalitnejšie vyrobené stíhacie lietadlo radu Mig 21 F-13 vrátane strojov vyrobených poskytovateľom licencie.
V rokoch 1990-1991 bol v Československu zavrhnutý plán rekonštrukcie a hĺbkovej modernizácie lietadiel Mig 21 napriek tomu, že jeho výrobná základňa disponovala k tomu potrebnými výrobnými prostriedkami vrátane kvalifikovaného a motivovaného personálu. Namiesto toho bol realizovaný vývoj a výroba zbytočných Aero L 159 ALCA, v tom čase bolo vo výrobe progresívne Aero L 59 Super Albatros.
Potrebovali sme čínskych komunistických politikov (nie konštruktérov), aby aj nám ukázali ako sa dajú vyrábať úspešné nadzvukové bojové lietadlá bez dlhého a nákladného vývoja. Postupná modernizácia a výroba prvých verzií Mig 19 S a Mig 21 aj ich rozsiahly export Čínskou ľudovou republikou to potvrdili. Napríklad Mig 21 F-13 t.j. Chengdu J-7, exportná verzia F-7. Mig 21 F-13 bol prepracovaný npr. aj do veľmi úspešného modelu CAC/PAC JF-17 Thunder a Guizhou JJ-7/FT-7 (\\\'Fishcan\\\') aj Guizhou JL-9.
To, čo bolo dovezené pre Aero L-159 Alca zo Západnej Európy a USA sa bez problémov dalo nastrkať do Aera S-106. Iba v tomto kontexte je možné posudzovať nákup 14-tich koncepčne starých amerických útočných lietadiel F16 V armádou Slovenskej republiky za násobky sumy, ktorú by bolo nutné vynaložiť na modernizáciu p. p.
Mig 21
Rodina Ondrejkovič
Stephanus II. Ondrejkovics, učiteľ správca sa narodil v Dolných Držkovciach, jeho manželka učiteľka Maria Ondrejkovič rod. Turba, dcéra a vnučka notárov sa narodila v meste Bojnice. Jeho otec bol Obvodný notár D. Stephanus Ondrejkovics, narodil sa v Bánovciach nad Bebravou, jeho matka Anna Sandor de Szlavnicza, sa narodila v obci Tvrdomestice č.23. Jeho starí rodičia boli Petrus Ondrejkovics a Antonia Ondrejkovics rodená Zsittnyan z Bánoviec nad Bebravou. Rodičia Anny Sandor boli Trenčiansky župný sudca Stephanus Freiherr Sandor de Szlavnicza compossessor a Mária Sandor de Szlavnicza rodená Marko.
Titul s prídomkom zdedil v roku 1922 Okresný náčelník Dr. Aladár I. Ondrejkovič. Podľa jeho poslednej vôle titul s prídomkom a pečatným prsteňom zdedil jeho najstarší synovec pplk. tank. Aladár II. najnižší titul panského stavu, ktorému sa od panovníka nedostávalo vyšších titulov grófa alebo kniežaťa. Latinský termín baro označoval pôvodne vladárovho služobníka, ktorý spravidla dostával nejaké léno a stal sa kráľovským manom.
tags: #stv2 #encyklopedia #slovenskych #obci #svaty #kriz