Klenovec, obec v okrese Rimavská Sobota, sa pýši bohatou a rozmanitou históriou, ktorá formovala nielen miestnu komunitu, ale aj slovenské dejiny a kultúru. Od prvých písomných zmienok v stredoveku až po významné osobnosti, ktoré tu pôsobili, Klenovec zanechal nezmazateľnú stopu v slovenskej histórii.
Prvé Zmienky a Vývoj Obce
Klenovec sa prvýkrát v histórii spomína v roku 1340, keď obec patrila sedmohradskému vojvodovi Tomášovi pánovi tisovského a muránskeho hradu. V monografii Gemersko-malohontskej župy sa píše, že prvá zmienka o Klenovci je z roku 1438, keď Klenovec patril pánom hradu Hajnáčka. Prví obyvatelia boli Slováci, ktorí na brehoch Rimavy rúbali lesy a získavali pôdu.
Medzi vyrubovanými stromami najhojnejší bol klen, podľa ktorého obec dostala svoje meno - Klenovec. V roku 1526 Klenovec dostal novú vrchnosť. Zemepánom bol Ištván Feledy, ktorý býval vo Feledi (dnes Jesenské). Krátky čas patril Klenovec aj českým Bebekovcom, ktorí vlastnili Krásnu Hôrku a Muráň. V 16. a 17. storočí si obec mnoho vytrpela od Turkov. Klenovčania museli odvádzať veľké dane fiľakovskému pašovi. Od roku 1594 život klenovčanov bol pripútaný k rodine Kubínyiovcov.
Po zrušení poddanstva v roku 1848 Kubínyiovci svoje majetky postupne rozpredávali bývalým poddaným, ktorí splátky splácali 25 rokov. Už v 18. storočí mal 2 500 obyvateľov a do 300 dreveníc. V roku 1852 cisár František Jozef I. povýšil Klenovec na mesto. Klenovec dostal výsady kráľovského mesta to znamená, že sa mohli organizovať jarmoky štyrikrát do roka a to: 6. februára, 30. apríla, 1. septembra a 23. októbra. Záznamy dokazujú, že k schváleniu znaku mesta Klenovec došlo 26. septembra 1853, keďže pôvodný návrh z roku 1852 pre slovenský text nebol schválený.
Vývoj Školstva v Klenovci
Vývoj školstva sa začína už v roku 1614, keď sa ev. cirkev osamostatnila a Klenovec mal jednotriednu školu. V roku 1714 bola zriadená druhá trieda, v roku 1870 tretia, v roku 1885 štvrtá a v roku 1898 piata trieda. V Klenovci v roku 1787 na seniorálnom konvente bola založená najstaršia organizácia Spolok evanjelických a.v. učiteľov Malohontu. V roku 1908 uhorská vláda zriadila štátnu detskú opatrovňu (tzv. ovodu) s dvoma triedami, terajšia základná škola. Jej úlohou bolo odnárodňovať malé deti a pripravovať ich pre vstup na štátnu maďarskú ľudovú školu, ktorá bola zriadená 28. apríla 1914.
Dňom 1. januára 1922 bola zrušená detská opatrovňa, jej budovu prevzala štátna ľudová škola. V roku 1925 došlo ku kooperácii medzi štátnou a cirkevnou školou, a to tak, ža každá škola si ponechala vlastnú správu a podelili sa len triedy. Starí cirkevní učitelia postupne odchádzali do dôchodku: Pavel Engler, Ján Mikuláš , správca Pavel Kičíň a správca Eduard Helvigh . A tak 1. septembra 1935 všetky školopovinné deti boli zaradené do štátnej ľudovej školy. Mnohí z učiteľov boli vynikajúci vychovávatelia a buditelia ľudu. Klenovčania najviac spomínajú na Karola Salvu.
Kultúrny Rozvoj a Významné Osobnosti
V Klenovci sa narodili alebo pôsobili mnohé významné osobnosti, ktoré mali v našich dejinách a literatúre dôležité postavenie a svojím dielom, spisovateľskou a výchovnou činnosťou ovplyvnili ďalší historický a umelecký rozvoj.
- Ladislav Bartholomeides (1754 - 1825): Evanjelický kňaz, učiteľ, vlastivedný bádateľ, osvietenec a buditeľ. Zhromaždil a vydal množstvo etnografického materiálu o Gemerskej stolici.
- Pavol Šramko (1743 - 1831): Okrem písania veršov vydal Česko-slovenskú gramatiku (1805). Zomrel v Klenovci.
- Peter Pavol Šramko (1775 - 1839): Člen Učenej spoločnosti malohontskej; napísal životopisy významných malohontských osobností a vydal duchovné piesne.
- Ján Krman (1768 - 1834): Učiteľ, ktorý pôsobil v Klenovci od roku 1789.
- Gregor Pauliny (1768 - 1840): Učiteľ, ktorý tu učil v rokoch 1792 - 1794 a prispieval do časopisu Solennie.
Medzi ďalšie významné osobnosti patria:
- Ján Ignaty (1771 - 1842): Učiteľ a cestovateľ.
- František Samuel Figuli (1825): Cestovateľ, ktorý publikoval viacero cestopisov.
- Ján Pravoslav Moravčík (1815 - 1878): Župný úradník a národnokultúrny dejateľ.
- Zuzana Moravčíková (1817 - 1861): Vlastenecká poetka.
- Karol Salva (1849 - 1913): Učiteľ, vydavateľ a publicista.
- Ján Brádňan (1853 - 1906): Učiteľ a ľudovýchovný pracovník.
- Ľudovít Ondrej Engler (1874 - 1927): Evanjelický kňaz, spisovateľ a kultúrny pracovník.
- Fedor Albini (1880 - 1926): Stavebný inžinier a publicista.
- Valér Kubány (1883 - 1936): Spisovateľ, humorista, redaktor a ekonóm.
- Ján Výrostek (1887 - 1965): Učiteľ a kultúrno - osvetový pracovník.
- Ján Ľaudár (1899 - 1978): Učiteľ, verejný činiteľ.
- Ján Moncoľ (1897 - 1953): Kultúrno - osvetový pracovník.
- Pavol Moncoľ (1900 - 1947): Učiteľ a osvetový pracovník.
- Vladimír Mináč (1922-1996): Spisovateľ, politik a redaktor.
- Ľubomír Moncoľ (1927): Spisovateľ, publicista, redaktor a diplomat.
- Mária Bancíková (1913-1962): Herečka, prekladateľka a pedagogička.
- Elena Rampáková (1920): Herečka.
- Ján Mináč (1926-1965): Filmový dramaturg a scenárista.
- Pavel Vančík (1934): Televízny a filmový dramaturg a scenárista.
- Michal Jakabčic (1930-2001): Akademický maliar, grafik a výtvarník.
- Pavel Kelco (1915-2000): Pedagóg a redaktor.
- Pavel Koniar (1920-1957): Zoológ a vysokoškolský pedagóg.
- Miloslav Koniar (1925-1997): Vysokoškolský pedagóg, insitný maliar a hudobník.
Klenovec a Jánošík
Klenovec sa spája aj s tradíciou Jánošíka. Prvýkrát ho chytili v septembri 1712 v Klenovci a uväznili ho v hrachovskom kaštieli odkiaľ sa mu podarilo vyslobodiť za pomoci Uhorčíka - Mravca. Zimu 1713 prežil Jánošík v Klenovci ako valach u gazdu Štefánika na klenovských vrchoch pod Veprom. Začiatkom marca ho vysliedili hajdúsi. Vylákali ho do Klenovca do drevenice gazdu Kováčika pri Rimave, kde ho zlapali a odvliekli do Liptovského Mikuláša. V Klenovci po ňom ostala pamiatka - Mravcov vŕšok, kopec pod Chorepou.
Cirkevný Zbor ECAV v Klenovci
Hneď na začiatku šírenia Lutherovej reformácie na území dnešného Slovenska sa k nej pripojil Klenovec i ďalšie obce Rimavskej doliny. Zo zápisnice z kanonickej vizitácie v roku 1862 sa dozvieme, že Klenovec bol do roku 1614 fíliou cirkevného zboru Hnúšťa. V tomto roku sa od Hnúšte oddelil a osamostatnil sa. Cirkevníci v Klenovci si v roku 1615 zvolili aj svojho prvého duchovného pastiera Juraja Štefanidesa. Podporovateľom cirkvi bola mnoho rokov zemianska rodina Kubínyiovcov.
Prvý - pôvodný kostol si klenovčania postavili v roku 1610 pod Hôrou. Pôvodný kostol stál na tom istom mieste, kde stojí aj terajší kostol a pravdepodobne bol drevený. Medzi postavením prvého kostola a jeho zväčšovaním bola postavená zvonica. Druhý - tolerančný chrám bol postavený v roku 1787. Tento chrám stál na tom istom mieste, kde stál prvý. Bol bez veže. Veža bola dostavaná niekedy po roku 1800. Do histórie dediny i cirkevného zboru Klenovec sa zapísal prvý október 1888 smutnou udalosťou. V tento deň vypukol v kolešni u Slivkov požiar, ktorý sa rozšíril na až tretinu dediny.
Tomuto požiaru padol za obeť i kostol, z ktorého zostali len múry, i fara. Zhoreli aj cenné úradné knihy, matriky, archív, historické i modlitebné knihy. Chrám bol obnovený, generálne zrenovovaný (z pôvodného chrámu zostali len múry). Posviacka obnoveného kostola bola 25. novembra 1906. Nový organ bol kúpený v roku 1950 s pomocou klenovčanov, ktorí žijú v USA. Kostol posvätil vtedajší generálny biskup Dr. Ján Michalko 30. októbra 1977. Ďalšia generálna oprava exteriéru bola v roku 1993. V roku 2004 vykonal cirkevný zbor generálnu opravu elektriny kostola. Fara bola postavená v roku 1775, viackrát bola opravovaná a prestavovaná. Poslednýkrát bola generálne opravená v roku 1983. V roku 1995 bol položený základný kameň Zborového domu Karola Salvu, ktorý bol 13. 10. 2001 posvätený. Od začiatku v cirkevnom zbore pôsobilo 19 duchovných pastierov.
120. Výročie Pamiatky Posvätenia Chrámu Božieho v Novom Klenovci
V rámci projektu „V stopách histórie (za životom predkov)“ sa Miestny odbor Matice slovenskej v Králi a dcérocirkev ECAV Kráľ-Abovce podujali zorganizovať spomienkovú slávnosť pri príležitosti 120. výročia pamiatky posvätenia chrámu Božieho v Novom Klenovci (dnes Klenovec) na Zakarpatskej Ukrajine. Kostol bol postavený predkami Novoklenovčanov a posvätený v r. 1896.
V roku 1827 prišli do kraja okolo Mukačeva prví kolonisti z Klenovca na Gemeri. Postupne prišli ďalší. Vyklčovali lesy, postavili drevenú dedinu, pálili drevené uhlie, furmanili, roľníčili. Aby si viac priblížili domov, ktorý opustili s predstavou lepšieho života, postavenú dedinu nazvali Nový Klenovec a všetko okolo nej (hory, lúky, potoky, rieku, kopce) pomenovali tak ako v starom Klenovci. Už v roku 1832 Novoklenovčania vytvorili evanjelický cirkevný zbor, roku 1833 postavili faru a školu a začali stavať drevený chrám Boží (1836). Po mnohých nešťastiach a pôsobení nevyspytateľnej prírody si s Božou pomocou postavili kamenný kostol v rokoch 1895-1896 za pôsobenia farára Jozefa Kozlaya. Kostol vysvätil biskup Pavol Zelenka 27. septembra 1896.
Posledné evanjelické služby Božie v kostole v Novom Klenovci sa konali 29. apríla 1947, kedy sa Novoklenovčania lúčili so svojím rodným krajom. Po 120-tych rokoch prežitých v inonárodnom prostredí sa rozhodli vrátiť domov na Slovensko. V dňoch 1.-2.mája 1947 sa takmer celá obec presťahovala na späť na Slovensko (841 osôb, 171 rodín), ale ani tento návrat nebol jednoduchý. Po 120-tych rokoch prežitých v inonárodnom prostredí sa rozhodli vrátiť domov na Slovensko.
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1340 | Prvá písomná zmienka o Klenovci |
| 1614 | Osamostatnenie evanjelickej cirkvi v Klenovci |
| 1852 | Povýšenie Klenovca na mesto |
| 1896 | Posvätenie chrámu Božieho v Novom Klenovci |
| 1947 | Návrat Novoklenovčanov na Slovensko |
S ohňom v srdci - Osobnosti Klenovca
Miestny odbor Matice slovenskej v Klenovci v spolupráci s predstaviteľmi obce Klenovec a Občianskym združením RODON dňa 15.10.2023 zorganizovali podujatie s názvom „S ohňom v srdci-Osobnosti Klenovca“, ktorým si pripomenuli 135. výročie požiaru v obci Klenovec, keď vyhorelo takmer pol Klenovca aj s kostolom a obecným úradom. Súčasne sa pripomínali významné osobnosti, ktoré určitý čas pôsobili v Klenovci.
Medzi nimi patril Karol Salva, evanjelický farár a učiteľ, bol prvým vydavateľom Tranovského evanjelického kalendára, ktorý mal v tomto roku 110. výročie úmrtia. Taktiež 280. výročie úmrtia Pavla Šramku, evanjelického kňaza, učiteľa a jazykovedca. Podujatie S ohňom v srdci s podtitulom Osobnosti Klenovca bol duchovný a kultúrny program, v ktorom matičiari, Klenovčania a široká verejnosť oslávili a pripomenuli si nielen 160.
Dopoludnia odslúžili evanjelické Služby Božie, kde spomenuli aj osobnosti, ktoré pôsobili v obci a to s výrazným presahom do duchovnej sféry. V bohatom kultúrnom programe, ktorý nasledoval, a bol medzi jednotlivými prednáškami, vystúpili deti a mládež z Folklórnych súborov (FS) Zornička a Mladosť, a členovia Folklórneho súboru Vepor.
Súčasnosť Obce
Úroveň miestnej infraštruktúry zodpovedá takmer trojtisícovému počtu obyvateľov. V Klenovci nájdete základnú školu s materskou školou, špeciálnu základnú školu, dve reštaurácie, hotel, penzión, obchody, zdravotné stredisko so všeobecnou lekárkou, s pediatričkou, so zubárom, lekáreň, kaderníctvo, pedikúru či cukráreň. V obci má pobočku podnik na výrobu značkovej obuvi Lowa.
Je unikátne, že už vyše pol storočia zviditeľňuje obec športový fenomén menom bedminton. V individuálnych súťažiach si však Klenovčania stále robia výbornú reklamu, a to najmä medzi mládežníkmi. V rámci republikových šampionátov vybojovali už stovky medailí a aj dnes majú niekoľko hráčov medzi najlepšími. V kategórii U15 sú majstrami Slovenska Jakub Fotta, Laura Fodorová, k špičke v kategórii U17 patrí jej brat Samuel Fodor. Viacerí sú členmi reprezentačného tímu.