Prírodná Rezervácia Šúr pri Svätom Jure: Domov pre Dactylorhiza Incarnata a Jedinečnú Biodiverzitu

Prírodná rezervácia Šúr pri Svätom Jure patrí k ojedinelým, ešte dodnes zachovalým prírodným útvarom. V súčasnosti zaberá PR Šúr rozlohu 655 ha + ochranné pásmo 144,7 ha a vyžaduje si zo strany ochrany prírody stálu pozornosť. Toto územie je jedinečné svojim vysokokmenným barinato - slatinným jelšovým lesom ako aj lokalitami, kde sa vyskytuje teplomilné rastlinstvo.

Dactylorhiza Incarnata

Vznik a Vývoj Šúru

Jeho vznik sa datuje do mladších štvrtohôr (asi pred 10 000 rokmi). Bola to pôvodne tektonickou činnosťou vytvorená preliačina pod masívom Malých Karpát. Pôvodný šúr tej doby zaberal územie o obrovskej výmere - opticky na dnešné pomery od Bratislavy až po Modru a od úpätia Malých Karpát po Bernolákovo.

Vody a naplaveniny vtedy ešte neregulovaného Dunaja a splachy z Malých Karpát vytvárali súvislé plytké jazero, neskôr močiar a vďaka tlejúcemu vodomilnému rastlinstvu rašelinisko. Tak ako rástlo osídlenie okolitého územia, rástli aj snahy o odvodnenie a získanie pôdy na poľnohospodársku činnosť. Postupom času sa plocha zmenšovala.

Najradikálnejším zásahom v minulom storočí bolo vybudovanie odvodňovacieho kanála 1941-1943 čo malo za následok vysušenie a likvidáciu väčšiny Šúru. Za prírodnú rezerváciu bol Šúr vyhlásený 27.mája 1952.

Ekosystémy PR Šúr

Jelšová Mokraď

Nachádza sa v severovýchodnej časti PR bližšie k mestečku Svätý Jur. Je asi najväčším ekosystémom tohto druhu v strednej Európe. Ako napovedá názov, v stromovom poschodí je najrozšírenejšou drevinou jelša lepkavá (Alnus glutinosa). Ďalšími drevinami v tejto oblasti sú breza previsnutá (Betula pendula), vŕba krehká (Salix fragilis), jaseň úzkolistý (Fraxinus angustifolia), vŕba biela (Salix alba), a zriedkavejšie dub letný (Quercus robur).

Tento biotop je husto pokrytý aj krovinatým porastom, ktorý tvorí najmä vŕba popolavá (Salix cinerea), krušina jelšová (Frangula alnus), baza čierna (Sambucus nigra) a kalina obyčajná (Viburnum opulus). V bylinnej vrstve sa tu darí najmä ostrici predĺženej (Carex elongata), papradi ostnatej (Dryopteris carthusiana), papradníku močiarnemu (Thelypteris palustris), kosatcu žltému (Iris pseudacorus).

Na najmokrejších miestach vznikajú porasty tŕstia pozostávajúce hlavne zo spoločenstiev trste obyčajnej (Phragmites australis), pálky širokolistej (Typha latifolia) a steblovky vodnej (Glyceria maxima). V minulosti tu rástol hojne aj kosatec sibírsky (Iris sibirica), žiaľ poľnohospodárska kultivácia pôdy v ochrannom pásme si vybrala svoju daň a dnes sa vyskytuje už len ostrovčekovito.

Panónsky Háj

Zaberá juhozápadnú časť PR, susediacu priamo s obcou Chorvátsky Grob m.č. Čierna voda. Tvoria ho už len zvyšky suchšieho lužného lesa, s pár kanálmi starajúcimi sa aby úplne nezanikol. Už názov napovedá že sa tu darí teplomilnejším druhom rastlinsta.

Fauna Jelšovej Mokrade

Jelšová mokraď je zaujímavá najmä po stránke vzácnych a ohrozených druhov vodných mäkkýšov. Závlahové kanály obývajú napríklad vodné slimáky (Valvata pulchella) a kotúľka (Anisus spirorbis). Veľmi zaujímavý je výskyt obojživelníkov v tejto lokalite. Je tu možné sledovať temer všetky druhy našich žiab, a ak budete mať šťastie aj mloky.

Početné sú populácie skokana štíhleho (Rana dalmatina), skokana ostropyského (Rana arvalis), ropuchy bradavičnatej (Bufo bufo), na menej podmáčaných lokalitách aj hrabavky škvrnitej (Pelobates fuscus). Hlavne hlbšie závlahové kanály sú miestom kde sa zdržiavajú všetky naše druhy "zelených" skokanov. Skokan rapotavý (Pelophylax ridibundus), skokan krátkonohý (Pelophylax lessonae), skokan zelený (Pelophylax kl.

Pri nízkej hladine, alebo v suchých obdobiach nie je raritou nájsť stopy po raticovej a diviačej zveri, ktorá sa tu cíti veľmi bezpečne. Bežné sú tu aj kuny a líšky. Z lietajúcich cicavcov - netopierov sa tu vyskytujú druhy obývajúce dutiny stromov. Raniak hrdzavý (Nyctalus noctula), večernica malá (Pipistrelus pipistrelus) a netopier vodný (Myotis daubentoni).

Pre vtáčiu ríšu je tento biotop zaujímavý po stránke bezpečného hniezdenia ako aj dostatku potravy. Hniezdi tu kačica divá (Anas platyrhynchos), myšiak hôrny (Buteo buteo), včelár lesný (Pernis apivorus), jastrab veľký (Accipiter gentilis), jastrab krahulec (Accipiter nisus). Často napadnuté stromy vytvorili aj dobré prostredie pre rad ďatlov.

Šúrsky Rybník

Nachádza sa na severozápadnej hranici PR. Z obojživelníkov sa tu vyskytuje skokan rapotavý (Pelophylax ridibundus), skokan krátkonohý (Pelophylax lessonae), skokan zelený (Pelophylax kl. esculenta), skokan hnedý (Rana temporaria) a skokan štíhly (Rana dalmatina).

Vodné vtáctvo hniezdi priamo v tŕstí, alebo tesne na okraji rybníka. Vyskytuje sa tu labuť hrbozobá (Cygnus olor), bučiačik obyčajný (Ixobrychus minutus), kačica divá (Anas platyrhynchos). Za potravou prilieta volavka popolavá (Ardea cynerea) alebo beluša veľká (Egretta alba).

Zaujímavý je výskyt chránených druhov hmyzu ako napríklad fuzáč veľký (Cerambyx cerdo), fuzáč drsnotykadlový (Aegosoma scabricorne), fuzáč bukový (Cerambyx scopolii), alebo roháč veľký (Lucanus cervus). Tieto zväčša využívajú tunajšie staré odumierajúce duby na svoje vývojové štádiá.

Užovka stromová (Zamenis longissimus)

Z plazov sa tu darí všetkým druhom našich užoviek. Užovka obojková (Natrix natrix), užovka fŕkaná (Natrix tessellata), užovka hladká (Coronella austriaca) a vzácnejšie aj užovka stromová (Zamenis longissimus).

Vtáctvo je v tejto lokalite zastúpené množstvom spevavcov ako penice, sláviky, sedmohlásky, strakoše.

tags: #sur #svaty #jur #dactylorhiza #incarnata