Dominantou mesta Šurany je veľký dvojvežový kostol zasvätený prvému kresťanskému mučeníkovi, sv. Štefanovi. Je jednoznačnou architektonickou dominantou Šurian.
Kostol sv. Štefana v Šuranoch. FOTO: FB/Rímskokatolícka farnosť sv. Štefana Prvomučeníka
História kostola
Kostol dal postaviť nitriansky biskup Štefan Bosniak začiatkom 17. storočia. Štefan Bosniak bol brat povestnej „strečnianskej svätice“ Žofie Bosniakovej.
V roku 1936 bola chrámová loď z bezpečnostných dôvodov asanovaná a začala výstavba nového kostola. Jeho chrámová loď bola v roku 1936 z bezpečnostných dôvodov asanovaná a postavená nanovo. Kostol bol vysvätený v roku 1942.
Z pôvodného kostola sa zachovali dve barokové veže. Z pôvodného kostola sa zachovala jeho predná časť s dvojicou barokových veží, ktorá je považovaná za klenot barokovej sakrálnej architektúry na južnom Slovensku.
Interiér a výzdoba
Nachádzajú sa v ňom fresky a maľby akademického maliara Edmunda Massányiho. Kostol má tri oltáre, pričom nad hlavným oltárom sa vyníma freska umučenia svätého Štefana. Interiér kostola - nakoľko „vznikol“ až v polovici 20. storočia.
Šurany - mesto s bohatou históriou
Šurany sú mesto ležiace v Nitrianskom kraji, má vyše 13 tisíc obyvateľov. V minulosti sa mesto nazývalo Veľké Šurany, maď. Nagysurány.
Je to priemyselno-poľnohospodárske mesto, ktoré leží na pravom brehu rieky Nitry, v nadmorskej výške 144 m n. m.
História Šurian je veľmi bohatá, ale ani súčasnosť nezaostáva. Mesta sa dotkli útrapy I. aj II. svetovej vojny. Po oslobodení v roku 1945 bolo potrebné zahladiť stopy vojny. Vybudoval sa priemysel, poľnohospodárstvo sa združstevnilo. Migrácia obyvateľstva nútila mesto k výstavbe nových bytov. Dobudovala sa doprava a cestné komunikácie. K 1.1.1976 dochádza k integrácii obcí Šurany - Kostolný Sek - Nitriansky Hrádok a Úľany nad Žitavou.
Zanikli veľké podniky Elitex, Calex, ale aj Cukrovar a iné, ktoré zamestnávali občanov z celého regiónu. V meste sú štyri základné školy. Obyvatelia mesta a jeho návštevníci majú možnosť kultúrne a športovo sa vyžiť. Športovú činnosť v meste rozvíja TJ SO Lokomotíva, Športový klub Šurany, TJ Slávia jazdecký oddiel, TJ CALEX cyklistický oddiel a iné.
Mesto je obklopené krásnou prírodou, nechýba les, rozsiahle vodné plochy, rieky, lúky, úrodné polia, krásne zátišia. V meste je bohatá obchodná sieť so širokou ponukou výrobkov.
Po prvýkrát sa Šurany spomínajú v listine uhorského panovníka Belu II. z 3. septembra 1138 ako „villa Suran“.
To ale neznamená, že územie dnešných Šurian nebolo predtým osídlené. Našiel sa tu významný hrob s nálezmi kanelovej keramiky (žliabková výzdoba). Okrem iných pozoruhodným objavom bolo aj keltské pohrebisko z 2. storočia pred naším letopočtom. Ďalej nález rímskeho sídliska z doby sťahovania národov (4. storočie nášho letopočtu) a slovanské sídlisko z 9. storočia.
Písomné pramene dokazujú, že už v druhej polovici 14. storočia jestvoval Šuriansky hrad a patrilo k nemu 12 dedín a osád. V rokoch 1663 - 84 ho okupovali Turci a v roku 1725 bol z väčšej časti zbúraný.
K významným osobnostiam tohto hradu patrí kapitán hradu barón Tomáš Bosniak a jeho dcéra Žofia. Jej neporušené telo (zomrela 28. apríla 1644) odpočíva v loretánskej kaplnke v Tepličke nad Váhom neďaleko Strečna, kde žila s manželom Fraňom Wesselényim.
V roku 1832 cisár František I. Zahájil ju v roku 1832 cisár František I. tým, že mesto povýšil na kráľovské.
V roku 1835 tu bol postavený prvý valcový mlyn a 1854 cukrovar, ktorý bol najstarším v Európe, no výroba cukru v ňom bola v roku 2000 ukončená.
Na druhom vojenskom mapovaní z polovice 19. storočia už túto ruinu nezachytili, a pritom toto mapovanie je vo všeobecnosti oveľa precíznejšie ako prvé. Preto je pravdepodobné, že v tomto období už hrad nejavil ani známky jasne viditeľnej ruiny.
V okolí sa nachádzajú významné archeologické náleziská a donedávna aj najstarší cukrovar v Európe. Malé mesto na juhu Slovenska pôsobí na prvý pohľad nenápadne. Jeho príbeh je však veľmi zaujímavý. Kedysi v ňom sídlil najstarší cukrovar v Európe a dodnes sa tu nachádza oblasť, ktorá patrí medzi najväčšie archeologické náleziská v strednej Európe.
Obrázok: “Hrádocká Venuša” z dielne výtvarníka Jaroslava Gubrica
Oblasť sa nazýva Zámeček a medzi klenoty, ktoré tu archeológovia objavili, patrí napríklad aj tzv. “Hrádocká Venuša”. Je to plastika zobrazujúca sediacu ženu, pochádzajúca z neolitu. Jej podobizeň sme ešte za čias slovenskej koruny mali na dvojkorunovej minci. Od roku 1998 mestskú časť Nitriansky Hrádok zdobí jej zväčšená podobizeň z dielne výtvarníka Jaroslava Gubrica.
Okrem Hrádockej Venuše sa na archeologickom nálezisku našli aj stopy po keltskom pohrebisku, rímskom sídlisku, a neskôr aj jednom z prvých slovanských osídlení. Pochádza z 9. storočia, teda z obdobia Veľkej Moravy.
Tabuľka: Významné historické obdobia a nálezy v Šuranoch
| Obdobie | Významné nálezy/udalosti |
|---|---|
| Neolit | Hrádocká Venuša |
| 2. storočie pred n. l. | Keltské pohrebisko |
| 4. storočie n. l. | Rímske sídlisko |
| 9. storočie | Slovanské sídlisko |
| 1138 | Prvá písomná zmienka o Šuranoch |
| 17. storočie | Postavenie kostola sv. Štefana |
| 1854 | Založenie najstaršieho cukrovaru v Európe |
Dnes v meste nájdete najmä pamiatky z nedávnej histórie, konkrétne z 20. storočia. Mesto zdobí aj socha Milana Rastislava Štefánika od akademického sochára Jána Pospíšila.
Ak vás zaujali dejiny mesta, môžete ich hlbšie preskúmať v Mestskom múzeu. To sa nachádza v budove bývalej synagógy, taktiež z 20. storočia. Dejiny sa tu datujú od spomínaného neolitu, až po minulé storočie. Aj samotná eklektická budova synagógy stojí za pozornosť. Patrí medzi najkrajšie synagógy na Slovensku a nájdete na nej secesné aj maurské prvky.
Počas 20. storočia, a najmä v jeho prvej polovici, boli Šurany známe najmä vďaka miestnemu cukrovaru, najstaršiemu v celej Európe. Fungoval od roku 1854 až do roku 2000. Pred pár rokmi sa dostal do pozornosti BBC, keď v ňom po svojich predkoch pátral britský komik Stephen Fry. Jeho starý otec, Martin Neumann, bol v 20. rokoch minulého storočia poľnohospodársky poradca cukrovaru. V tom čase bol cukrovar aj najväčší v Európe.
Dnes si môžu obyvatelia Šurian užívať pestrý kultúrny život, ktorý mesto ponúka. Okrem múzea v budove bývalej synagógy, kde bude najbližšie vernisáž “Obrazy maľované dušou” od Zdenky Nedomovej, tu má tradíciu aj každoročný jesenný Šuriansky jarmok.
No a pokiaľ miestnych omrzí mestský život, môžu vždy zavítať do prírody. Územie patrí k úrodnej Podunajskej nížine, aj Žitavskej doline. Nájdete tu lesy, jazerá, rieky, aj krásne zátišia. Šurany na mape rýchleho internetu Vďaka vysokorýchlostnému pripojeniu 4G LTE sú odteraz obyvatelia Šurian prepojení s celým svetom viac ako kedykoľvek predtým. Od tejto jesene Šurany patria medzi slovenské mestá a obce s najrýchlejším mobilným internetovým pripojením na Slovensku.