S vianočnými sviatkami sa spája množstvo vianočných tradícií a zvykov, ktoré väčšina ľudí dodržiava dodnes. Nenájdeme azda ani jednu rodinu, ktorá by aspoň jeden z vianočných zvykov nedodržiavala. Sviatky sú odvodené od slova svätiť a teda nemalo by sa nič robiť. Muži vstávali tiež skoro ráno a museli nachystať všetko na celé sviatky dopredu tak, aby počas troch dní nemusela rodina nič robiť.
Po vyupratovaní izby, kde mala byť večera (nesmelo sa zametať smerom ku dverám, aby sa majetok "nevymietol"), miestnosť vykadili tymiánom a gazda doniesol snopček slamy ako symbol kresťanskej tradície narodenia Krista na slame, ktorý po Troch kráľoch dali dobytku. Celé dopoludnie v deň Štedrého večera sa nieslo v znamení príprav. Na každý jeho roh sa pod obrus nasypali po troche rôzne druhy obilia a strukoviny; niekde zvykli obilie nasypať doprostred stola, prikryť ho obrusom a položiť naň misu s pupákama, ktorá tam stála až do druhého dňa. Veľkú pozornosť venovali Vajnoráci aj úprave štedrovečerného stola.
Medzi tradičné pokrmy tohto večera patrila opuatka s medem, po ktorej sa podávala fizulová alebo zelová poléfka. Starým štedrovečerným jedlom boli opekance - pupáki poliate medom a posypané makom, niekde namiesto nich dolky, šúľance alebo perki s rezancami. Štedrovečerná večera začínala prípitkom a bola naozaj štedrá. Všetky nachystané jedlá bolo treba poklásť na stôl - gazdiná nemala od večere vstávať, aby kvočky dobre sedeli na vajciach. Snahou každej bolo pripraviť na štedrovečerný stôl čo najviac druhov jedál - mali symbolizovať hojnosť, ktorá sa mala preniesť na celé obdobie budúceho roka. Okrem toho na stole nesmeli chýbať jablká, orechy a sušené hrozno. Nechýbali ani zavinuté kouáčki plnené makom, tvarohom či orechami a sviatočný koláč zvaný houí kouáček (pečený z kysnutého cesta, neplnený, pletený).
Slovenské Vianočné Zvyky a Tradície
1. Šupina z kapra pod obrusom: Známym zvykom vo všetkých regiónoch Slovenska je vložiť pod obrus na štedrovečernom stole šupinu z kapra. Tá symbolizuje peniaze a hojnosť a zabezpečuje, aby vám nasledujúci rok nechýbali peniaze.
2. Hádzanie orechov do rohov izieb: Rovnako veľmi rozšíreným vianočným zvykom je hádzanie orechov do rohov izieb.
3. Oblátka s cesnakom a medom: Oblátka potretá cesnakom a medom je azda to najtradičnejšie pri štedrej večeri.
4. Medový krížik na čele: Rovnako ako pri oblátke s medom a cesnakom, aj medový krížik na čele symbolizuje zdravie, pokoru a dobrotu.
5. Krájanie jabĺčka: Pred štedrou večerou sa tradične krája jabĺčko na polovicu. Pokiaľ sa v strede jabĺčka vytvorí hviezda, znamená to, že členovia rodiny budú zdraví.
| Symbol v jabĺčku | Význam |
|---|---|
| Hviezda | Zdravie pre členov rodiny |
| Kríž | Choroba alebo smrť |
6. Tanier navyše: Pri prestieraní štedrovečerného stola sa zvykne prestrieť jeden tanier s príborom navyše. Tento tanier je podľa zvyklostí prestretý pre náhodných pocestných. Tento zvyk sa dodržiava iba v niektorých regiónoch Slovenska.
9. Pôst na Štedrý deň: Na štedrý deň by sa mal podľa tradície dodržiavať pôst. Ten by mal trvať do východu prvej hviezdy na oblohe. Táto tradícia je bezpochyby jednou z najobľúbenejších.
10. Matka pri stole: Matka rodiny by nemala od štedrovečerného stola odbiehať. Všetko čo je potrebné, by malo byť na stole prichystané vopred.
11. Svieca na stole: Na štedrovečernom stole by mala horieť svieca, ktorá je symbolom Vianoc.
12. Sfukovanie sviece na Kysuciach: Vianočným zvykom na Kysuciach je sfukovanie sviece jednotlivými členmi rodiny. Tradícia hovorí, že pokiaľ sa dvíha dym zo sviece rovno, daný člen rodiny bude po celý rok zdravý.
13. Reťaz okolo stola: Obľúbeným vianočným zvykom najmä na východe Slovenska je reťaz obmotaná okolo štedrovečerného stola.
14. Modlitba pri stole: Keďže Vianoce sú kresťanským sviatkom, pri štedrovečernom stole by nemala chýbať modlitba.
Pri štedrovečernom stole robili Vajnoráci úkony vešteckého charakteru, ktoré im mali predpovedať životné osudy v budúcom roku. Každý člen rodiny rozkrojil jablko, a ak jeho jadierka vytvárali podobu kríža, dotyčný mal do roka umrieť. Naopak, jadierka v tvare hviezdy zaručovali šťastie a úspech. Polovicu rozkrojeného jablka si manželia vymenili a zjedli, aby nepoblúdili; ak by jeden z partnerov zablúdil, stačilo si pomyslieť na toho, s kým jedol jablko pri štedrovečernom stole, a hneď našiel správnu cestu. Chorobu predpovedal hnilý či suchý obsah rozlúsknutého orecha, zdravé jadro bolo zárukou dobrého zdravia.
Vianočný stromček je zvyk, ktorý k nám prišiel z nemeckých krajín. Najskôr sa ujal u šľachty, potom u mešťanov a na vidiek sa dostal na začiatku 20. storočia. Deti mali svoje povinnosti. Tou hlavnou bolo vyzdobiť vianočný stromček. Väčšinou sa do dekorácie pustili hneď ako sa zobudili.„Keďže v domoch na dedine bolo málo miesta, tak sa používal len vrcholec z veľkého stromu, ktorý visel z povaly a deti ich ozdobovali vlastnoručne vyrobenými slamenými ozdobami, medovníkmi, sušeným ovocím a orechmi,“ vysvetlila odborníčka.
Podávané jedlo sa v domácnostiach naprieč regiónmi líšilo.„Na východe mali až 12 chodov, bežné bolo 5 chodov. Nešlo ale o veľké porcie, skôr o striedmosť. Každý člen rodiny mal za lyžičku ochutnať z každého jedla a nič sa nesmelo vyhadzovať,“ doplnila.
Prvý chod boli oplátky s medom a cesnakom. „Vianočné oplátky piekli učitelia a patrilo to k ich povinnostiam. Piekli sa v špeciálnych železných oplátkovniciach so vzorom. Bolo veľkým umením ich napiecť a každá rodina si objednala len toľko kusov, koľko bolo členov domácnosti.
Ryba bola od 13. storočia považovaná za pôstne jedlo. Ryby sa jedli dusené, varené alebo pečené, rovnako aj kyslé alebo nakladané. Vyprážané ryby so zemiakovým šalátom sa na našom území jedia až po skončení druhej svetovej vojny.
Po večeri prichádzali koledníci, obyčajne to boli staršie deti, ktoré spievali koledy a vinšovali. Za odmenu dostávali koláče alebo jabĺčka.
Darčeky si ľudia medzi sebou dávali už v stredoveku.„Bola to akoby pripomienka biblického príbehu, že tak ako sa narodil Ježiško, Boží syn, ktorý sa chápal ako dar pre ľudstvo, tak v zmysle toho sa ľudia začali obdarovávať.
Rusínskym Vianociam predchádzal najprv prísny pôst, podobný, ako poznáme pred Veľkou nocou, ale kratší. Na Štedrý deň sa hneď po zotmení (na „Sjatyj večur“) začínali prvé obrady. Podľa starých zvykov gazda pred večerou naposledy obišiel domáce zvieratá a priniesol do izby snop slamy. Gazdiná položila v predsieni do kruhu reťaz ako symbol spojenia rodiny a dobrého hospodárenia a na sviatočnom stole nesmelo vedľa pripravených jedál chýbať zrno na znak bohatej úrody.
Samotnú večeru začínal pán domu zapálením sviečky a spoločnou modlitbou. Potom gazdiná vyznačila každému na čelo krížik z medu so slovami „Christos roždajetsja“. Podľa rusínskej tradície sa na štedrovečernom stole má vystriedať deväť jedál. Od cesnaku s chlebom, soľou a medom, cez typické rusínske jedlá, ako sú hríbová „mačanka“, pôstna kapustnica, pirohy, studená slivková polievka „slivčanka“ a pečená ryba, až po bobaľky s makom a napečené koláče. Pre dospelých bola nachystaná aj pálenka.
Rusíni nemajú prvý a druhý sviatok vianočný. Deň po Štedrom večeri však nazývajú „Ristvo“ („Roždestvo“) - Narodenie. Zrána idú na rannú bohoslužbu („utreňa“), večer na večernú („večerňa“). Ďalší deň sa to opakuje, vrátane svätej liturgie. Bohoslužby sa nesú v nábožných spevoch v staroslovienskom jazyku, ale s prvkami hovorovej rusínčiny. Pravoslávni Rusíni slávia Vianoce, „Roždestvo Christovo“, slávnostným spôsobom tri dni.
Vianočné Zvyky vo Svete
Mnoho tradícii sa od tých slovenských líši. A ako je to s vianočnými zvykmi a tradíciami vo svete? Mnoho tradícii sa od tých slovenských líši.
Len málo kto vie, že obyvatelia našej obľúbenej dovolenkovej destinácie majú ako symbol Vianoc nie len ozdobený vianočný stromček, ale tiež ozdobené drevené lode, ktoré vystavujú na terasách, či v záhradách. Gréci rovnako majú vo svojich domovoch plytkú drevenú misku s kúskom drôtu, preveseným cez okraj misky. Na drôte visí bazalka, ktorá obaľuje drevený kríž. V miske sa udržuje svätená voda. Matka rodiny 1x denne ponorí kríž s bazalkou do vody a pokropí miestnosti v dome. Grécke deti nedostávajú darčeky 24. decembra, ale až 31.12..
Vianočné zvyky vo svete ( Španielsko, Grécko, Japonsko Fínsko a iné) #2 VIANOCE VO SVETE
Taliani majú ako vianočný stromček zásadne vždy len jedličku. Štedrá večera 24.12. u nich nehrá až taký význam ako slávnostný obed na Prvý sviatok vianočný.
Na Ukrajine sa oslavujú Vianoce 6.1.. Tradičným vianočným symbolom na Ukrajine je tzv. Angličania nemajú vianočné sviatky naviazané na rodiny až tak, ako my. Obdobie Vianoc je pre nich najmä obdobím rôznych večierkov a stretnutí s priateľmi a známymi. Vianočné darčeky im nosí Santa Claus 24.12. a podľa tradície si ich nechávajú vystavené na čestnom mieste až do sviatku Troch Kráľov.
O polnoci sa vo francúzskych rodinách podáva tzv. Reviellon (budíček), čo symbolizuje očakávané narodenie Krista. V Holandsku je zvykom, že v polovičke novembra príde Mikuláš - Sinterklaas, na bohato vyzdobenej lodi plnej darčekov a sprevádzajú ho postavy černoškov - Zwarte Piet. Vrchol Vianoc oslavujú 5.
Rovnako ako my, na štedrovečerný stôl prestierajú o jeden príbor navyše, pre neznámeho hosťa. Poľské zvyky nie sú príliš odlišné od tých našich. Podľa poľskej legendy dokážu zvieratá v noci z 24. na 25.12.
V Bulharsku je zvykom mať na štedrovečernom stole nepárny počet bezmäsitých jedál. V Rumunsku sa Vianoce nezaobídu bez tzv. Adventnej zabíjačky. Argentínčania zdobia svoje vianočné stromčeky a obydlia dosť skoro, už 8.11.. Na Štedrý večer púšťajú na oblohu Globos. Je to papierová dekorácia s plamienkom vo vnútri, ktorá sa ako lucerna vznesie do neba.
Obyvatelia Mexika sa na Štedrý deň zúčastňujú polnočnej omše, po ktorej nasleduje bohatá večera, na ktorú volajú aj osamelých ľudí a ľudí bez domova. Vianoce v Kolumbii sa nesú v znamení hudby, stromčekov a bohatého vianočného stola, pri ktorom sa zíde rodina, kamaráti aj susedia. Tradičným zvykom v Peru je “Chocolatadas” - podarovanie šálky horúcej čokolády a malého darčeka chudobným deťom.
V Indii žije iba 2,3% kresťanov, ktorí oslavujú Vianoce. Medzi vianočné zvyky v Indii patrí ozdobovanie banánovníkov či mangovníkov. Na Filipínach žije až 90% kresťanov, ktorí slávia sviatky Vianoc. Od 16. do 24.12. sa konajú každé ráno vianočné omše. Aj Egypťania vyznávajúci kresťanstvo oslavujú Vianoce. Tradičná je polnočná omša, na ktorú si každý oblečie nové šaty. Po omši nasleduje bohatá večera. Zaujímavým zvykom v Austrálii je zapekanie nejakej drobnosti do pudingu.
Tradície a zvyky sa líšia a každá rodina má tie svoje. Vianočné zvyky nie sú v Európe a vo svete rovnaké.
V Španielsku nedostanú deti darčeky na Štedrý večer. Ale predsa len ich dostanú. Darčeky sa im dávajú dvanásť nocí po Štedrom dni, čiže na Troch kráľov. Deti na oplátku pripravia darčeky a kocky cukru pre ťavy. Zaujímavým sviatočným zvykom je tzv. osudová urna. Okolo nej sa zhromažďujú najmä Španieli za malých miest. Každý hodí do urny lístok so svojím menom a priezviskom. Potom sa žrebujú dva lístky. Ten, koho meno bolo vylosované, bude blízky priateľom všetkých zúčastnených počas budúceho roka.
Keďže v Austrálii je počas Vianoc teplo, málokomu sa chce tráviť čas v kuchyni. V Austrálii sú Vianoce počas letných prázdnin. Mnoho osláv sa tak koná na čerstvom vzduchu. Austrálčania sa radi stretávajú pri spoločných koledách, pri sviečkach, nazývajú to Carols by Candlelight. Takže Austrálčania radšej relaxujú pri športe, napríklad pri surfingu, bicykli, jachtingu. A samozrejme - pri grilovačke s rodinou a známymi.
Darčeky prináša Ježiško, nie svätý Mikuláš. V Rakúsku sa vianočné tradície líšia v závislosti od regiónov. Napríklad v centrálnej časti Tirolska sú veľmi dôležité koledy. Každý adventný štvrtok deti i dospelí chodia po susedoch a spievajú sviatočné piesne. Na Štedrý deň sa obyvatelia mestečiek i dedín zhromaždia na námestiach, aby koledy spievali spoločne. Regióny sa líšia aj sviatočným menu. Napríklad vo Viedni nesmie na štedrovečernom stole chýbať kapor, v Korutánsku pečená kačka. V západnom Rakúsku sú zasa všetky sviatočné jedlá servírované na studeno.
Vianočnú tradíciu však v tejto krajine dodržiavajú aj nekresťania. Vianoce v Číne sa nazývajú „Shengdan Jie“, čiže Sviatky ctihodných narodenín. Oslavuje ich však malá komunita kresťanov, preto v Číne na Vianoce nemajú voľno. Vyzdobujú si domy, ozdobujú stromčeky, robia farebné reťaze z papiera a darúvajú si drahé dary. Deti veria na Shengdan Laoren, čiže na akéhosi regionálneho svätého Mikuláša. Na Štedrý deň sa rodiny stretávajú v reštauráciách a potom sa idú zabávať do klubov či na karaoke.
Holanďania majú svojho svätého Mikuláša Sinterklaasa. Ten cestuje loďou zo Španielska do Amsterdamu každú zimu a nesie so sebou vrece s darčekmi pre deti. Čas jeho plavby sa oslavuje veľmi okázalo a hlučne. Slávnostný príchod je vždy 5. decembra. Samotné Vianoce považujú Holanďania viac za voľný, než sviatočný deň.
Taliani organizujú rôzne vianočné jarmoky, púšťajú ohňostroje a zabávajú sa pri hlasnej hudbe. V Taliansku sa Vianoce začínajú oslavovať už od prvej adventnej nedele, čiže štyri týždne pred Štedrým dňom. Niektorí ozdobujú stromček, hoci v tejto krajine sú viac populárne betlehemy. V Ríme na Štedrý večer na námestí Svätého Petra sa slávnostne odhalí betlehem.