Svätý Jozef Kupertínsky: Modlitby za študentov a patrón tých, ktorí sa učia

Asi v živote každého študenta je predmet alebo učiteľ, ktorý vie pekne skomplikovať život. Ak budeš počas tohto školského či akademického roka potrebovať v súvislosti so školou špeciálnu pomoc, možno ti príde vhod obrátiť sa aj na niektorého z týchto svätcov, ktorých si Cirkev uctieva ako patrónov študujúcich. Prosba o orodovanie svätých nie je magická formulka, ktorá ti splní všetky želania s presnosťou zlatej rybky.

SVÄTÝ JOZEF KUPERTÍNSKY je patrón študentov, pilotov, kozmonautov a obuvníkov. Celosvetovo je preslávený predovšetkým svojimi levitáciami. Tento svätec bol jednoduchý, priezračný človek, muž modlitby, dobrotivý a skutočný menší brat. Verný nasledovník svätého Františka žil v neustálom hľadaní krásnej Pánovej vôle, ktorá uspokojuje dušu a obšťastňuje srdce, ktorú plnil svojou poslušnosťou skrze vyplnenie každého príkazu svojich predstavených. Dnešná moderná psychológia by takéhoto muža odpísala ako beznádejný prípad, ale sila Božej lásky sa vysmieva všetkým ľudským bariéram. Pri obyčajnej myšlienke alebo pohľade na posvätné veci, pri slúžení svätej omše alebo pri počúvaní Božieho slova upadal do extázy a začal sa vznášať.

Svätý Jozef Kopertinský, priateľ študentov a zástanca tých, čo skladajú skúšky, prichádzam, aby som ťa poprosil o pomoc v mojom štúdiu. Ty poznáš zo svojej vlastnej skúsenosti, aký veľký nepokoj doprevádza štúdijné úsilie a ako je jednoduché stratiť orientáciu v množstve intelektuálnych otázok alebo sa nechať znechutiť. Ty, ktorý si bol v štúdiu pri skúškach Bohom zázračne podporovaný, aby si bol pripustený ku kňazskému svedectvu, vypros u Boha svetlo pre môj rozum a silu pre moju vôľu. Ty, ktorý si konkrétnym spôsobom zakúsil materskú pomoc Panny Márie, Matky Múdrosti, pros ju za mňa, aby som mohol šťastne prekonať všetky štúdijné ťažkosti. Svoju dôveru v Tvoj príhovor spájam s pevným rozhodnutím žiť ako človek skutočne veriaci.

Poďme sa bližšie pozrieť na život tohto svätca a na to, ako sa stal patrónom študentov.

Kto bol svätý Jozef Kupertínsky?

Svätý Jozef Kupertínsky, vlastným menom Jozef Mária Desa, sa narodil 17. júna 1603 v maštali, pretože tesne pred jeho narodením jeho rodičom exekútor zabavil rodinný majetok. Preto mu aj dali meno Jozef Mária. Jeho otec bol chudobný stolár a malý Jozef (Giuseppe) sa narodil v maštali, pretože exekútor zabavil rodine majetok kvôli dlhu.

Ako dieťa to nemal ľahké. Jeho ústa boli stále pootvorené, preto ho rovesníci prezývali Boccaperta (pootvorené ústa). Na hlave mal nepríjemnú vyrážku a na kolene hnisajúci a zapáchajúci vred. Okrem toho bol dlhodobo chorý, preto nemohol navštevovať školu. A tak bol Jozef analfabet. Kvôli svojmu zdravotnému stavu sa nemohol ani vzdelávať a dokonca niekoľko rokov sa nedokázal ani hýbať. Rodičia ho nosievali na svätú omšu, pretože nebol schopný sám chodiť.

Uzdravenie z dlhodobej choroby bolo prisudzované vrúcnym prosbám k Panne Márii. Jozef sa za toto uzdravenie chcel Panne Márii a Bohu samotnému odvďačiť. Vo svojich sedemnástich rokoch sa rozhodol vstúpiť ku kapucínom, kde prijal rehoľné meno Štefan. Podľa bratov bol nešikovný a veľa vecí rozbil. No už v tomto mladom veku bol bohatý v duchovnej oblasti - mával časté extázy. Kvôli všetkým týmto dôvodom bol poslaný domov ešte pred ukončením noviciátu, kde ho čakalo pokarhanie od matky. Napokon to však bola samotná matka, ktorá mu pomohla dostať sa k bratom minoritom. V kláštore sa staral o upratovanie stajní. Tam viedol tichý, pokorný a poslušný život.

Ku dosiahnutiu vysvätenia za kňaza musel Jozef študovať. Učenie mu šlo ťažko. Napriek tomu sa však dokázal naučiť základy latinčiny, zaobchádzať s breviárom a naučil sa naspamäť aj regulu sv. Františka. Po tomto štúdiu slávnostne zložil večné sľuby v minoritnom ráde. Jeho príbuzní, strýkovia, mu pomáhali aj pri štúdiu za kňaza. Keď mal byť vysvätený za diakona, musel predtým zložiť skúšky. Jeho priateľ spomína, že Jozef o sebe dosť pochyboval, že pred skúšajúcimi uspeje. Prostredníctvom Božej pomoci, ktorej veril viac ako sebe, urobil všetky skúšky. V marci 1628 bol vysvätený za kňaza. Sám Jozef vravel: „Moje vzdelanie je chatrné a za to, že som bol vysvätený a stal som sa kňazom, vďačím zvláštnej milosti Božej a blahoslavenej Panne Márii.“ V jeho životopise sa uvádza, že to, čo sa Jozef naučil, bolo aj na skúškach. Preto je nápomocný aj študentom pri skúškach.

Školu skončil s problémami, vo svojej izbičke si však vytvoril v rohu malý oltárik, kde sa veľa modlieval a každý deň navštevoval, čistil a ozdoboval jeden z katolíckych chrámov v meste. Práve v sakristii kostola Notre Dame v talianskom Galatone (Santa Maria della Grotta) sa uskutočnil v súvislosti s jeho životom prvý zázrak. Nepochopiteľne vyzdravel a odvtedy chcel patriť iba Bohu, hoci rodičia s ním mali iné plány. Otec stolár chcel, aby syn získal remeslo a preto ho dali do učenia k obuvníkovi, no mladého Jozefa remeslo vôbec nelákalo. Bol síce poslušný, ale ako obuvnícky učeň úplne zlyhal. Všetku svoju energiu totiž vkladal do modlitby a pôstu.

Vo veku 17 rokov požiadal o vstup do františkánskej rehole v Grottele, kde ho neprijali, pretože bol analfabetom, neskôr ho však prijali do svojej rehole kapucíni. Bratia videli jeho ťarbavosť - rozbil všetko, čoho sa dotkol a ešte pred skončením noviciátu ho z kapucínskeho kláštora po 9 mesiacoch prepustili. Keďže jeho matka mala brata (Jozefov strýko) vo františkánskej reholi, prijali ho nakoniec predsa len do františkánskeho kláštora v Grotelle. Tento chrám sa stal svedkom mnohých zázrakov, ktoré sv. Jozef Kupertínsky počas svojho života vykonal.

Františkáni v Grotelle si čoskoro všimli Jozefovu poslušnosť, pokoru, umŕtvovanie, silnú vieru a lásku k modlitbe. Dovolili mu pokračovať v noviciáte, aj keď bol ešte stále analfabetom a mnohí z františkánov boli prekvapení, keď zistili, že po niekoľkých mesiacoch sa sv. Jozef Kupertínsky naučil čítať a písať. Čoskoro zbadali, že sv. Jozef Kupertínsky vôbec nie je prostý a málo vzdelaný, ako si dovtedy mysleli, ale že jeho nábožnosť má hlboké korene a vedel vysvetliť mnohé teologické problémy, ktoré Cirkev riešila v 17. stor. správne a jednoduchými slovami - niektoré z týchto historiek sa nachádzajú aj vo filme o sv. Jozefovi Kupertínskom.

Sv. Jozef Kupertínsky nakoniec intelektuálne a duchovne tak pokročil, že bol 18. marca 1628 vysvätený v Poggiarde za kňaza a 28. marca 1628 slúžil svoju primičnú omšu. Nasledujúce roky prežil v svätyni Madonna della Grotella de Copertina. Pannu Máriu si nesmierne ctil, modlieval sa k nej a nazýval ju „svojou matkou“.

Ako kňaz zintenzívnil svoje umŕtvovanie (pôst a flagelantizmus). Pri modlitbe mával často duchovné extázy a pri jednej z týchto extáz boli spolubratia svedkami jeho levitácie, čo františkáni riešili tým, že ho stiahli do úzadia a trvali na tom, aby sa vyhýbal svetu. Chýr o jeho svätosti sa však rozšíril a kláštor navštevovalo čoraz viac ľudí a dokonca ľudia trhali jeho odev, aby získali relikviu. Františkáni pochopili, že aby chránili pokoj vo svojich kláštoroch a takisto sv. Jozefa Kupertínskeho, musia ho často presúvať, aby dokázal veriacim uniknúť.

Za 10 rokov sv. Jozef Kupertínsky navštívil takmer všetky františkánske kláštory v Neapolsku, kde komunikoval s veriacimi a dokonca si k nemu chodili po radu aj mnohí aristokrati a cirkevní preláti.

V októbri roku 1638 ho neprajníci udali a poslali pred inkvizičný súd. Po troch prísnych vypočúvaniach ho prepustili, pretože sv. Jozef Kupertínsky sa dokázal sám obhájiť. Zakázali mu však návrat do Grotelle a presunuli ho do Assisi, kde bol pod drobnohľadom františkánskych predstavených. Tu prežil 14 rokov a predstavení boli svedkami jeho pribúdajúcich extáz.

Pápež Inocent X. nakoniec prikázal, aby sv. Jozef Kupertínsky prišiel do kapucínskeho kláštora v Pietrarubbi na území Pápežského štátu. Tu sa dostal pod kontrolu kapucínskych spolubratov, ktorých nepoznal. Musel ostávať v cele, z ktorej nemohol vychádzať - len ak sa mal zúčastniť slávenia svätej omše. Dokonca mal prísny zákaz hovoriť s ľuďmi mimo kláštora a takisto mal prísny zákaz prijímať aj listy.

Veriaci z celého Talianska sa však hrnuli do kapucínskeho kláštora Pietrarubbia na území Pápežského štátu, takže nakoniec sv. Jozefa Kupertínskeho odviezli na odľahlú samotu Fossombrone, kde žil takisto medzi kapucínmi. Svätcove extázy pokračovali, a keď veriaci zistili miesto jeho nového pobytu, presunuli sv. Jozefa Kupertínskeho do kláštora v Montevecchiu. Až 9. júla 1656 povolil pápež Alexander VII., aby sa sv. Jozef Kupertínsky mohol vrátiť do rodného kláštora v Osime (Ancona) medzi svojich spolubratov. Posledných šesť rokov života strávil v úplnej izolácii a dňa 18. septembra 1663 zomrel. Jeho telo je uložené v krypte svätyne v pozlátenej bronzovej urne. V roku 1753 ho pápež Benedikt XIV. vyhlásil za blahoslaveného a v roku 1767 ho pápež Klement VIII. svätorečil.

Svätý Jozef Kupertínsky už ako kňaz otec Jozef stále konal skutky pokánia, umŕtvovania samého seba. Po večeroch čítaval náboženské texty či potajomky upratoval kostol. Z konania týchto skutkov si vyslúžil prezývku kláštorný sluha. Práve pre tieto opakujúce sa udalosti je výnimočnosťou, že tento svätec je často vyobrazovaný nie portrétovo, ale ako vznášajúci sa vo vzduchu.

Jozefovi stačilo vysloviť či pomyslieť na mená Ježiš a Mária a zmeravel či padol na zem ako mŕtvola. Takto zostal, až pokiaľ ho táto sila neopustila alebo mu to, v mene poslušnosti, nenariadil predstavený. Jozef Kupertínsky levitoval najmä počas svätej omše, takmer každý deň. Po precitnutí z tohto zážitku sa cítil zahanbene, keďže sa ho ľudia dotýkali a prosili ho o milosrdenstvo.

Jozef okrem toho čelil aj útokom diabla, ktorý ho nešetril. Trápil ho duchovnými, ale aj fyzickými bojmi. Bratia ho nachádzali zbitého či omdleného mimo jeho cely. Jeho extázy neustávali, naopak, silneli a Jozef dostával ďalšie dary, ako napríklad dar proroctva či dar bilokácie (bol blízky aj ľuďom zo vzdialených miest). Špecifickým bol dar nazerať do hĺbky srdca každého človeka, ktorého stretol. Veľmi ľahko spoznal, ak bol niekto pri ňom v ťažkom hriechu.

Provinciál Antonio da San Mauro Forte usúdil, že potenciál, dary a schopnosti brata Jozefa treba využiť, aby sa rozšírila povesť o svätom mužovi v ráde minoritov. Preto ho poslal do Provincie sv. Mikuláša, v ktorej sa nachádzalo asi päťdesiat kláštorov. Tam mal duchovne povzbudzovať ľud a aj spolubratov. Boh mu v tieto dni návštev hojne dával dary levitácie, extáz, čo Jozef prežíval veľmi ťažko. No v duchu poslušnosti pred provinciálom v týchto návštevách pokračoval. Sám hovoril: „Radšej zomriem, než by som bol neposlušný. Poslušnosť je voz, ktorým sa ide do raja. Pre zachovanie sľubu poslušnosti by som vstúpil do rozpálenej pece a verím, že by som z nej vyšiel nedotknutý pre zásluhy mojej podriadenosti.“

Kňaz a mystik však nemal len svojich obľúbencov, ale aj nepriateľov, ktorí boli presvedčení, že ide o podvod, keďže obvykle takí svätí ľudia nevyhľadávajú prestíž. 26. mája 1636 dal apoštolský vikár spísať svojmu právnikovi obžalobu proti Jozefovi z Copertina a odoslal ju inkvizičnému tribunálu v Neapole. Po období podrobného vyšetrovania bol Jozef predvolaný pred inkvizičný tribunál. Na cestu sa vydal so spolubratom Ľudovítom dell‘Audise a so svojím spovedníkom. Po príchode ho celú noc sužovali strachy a obavy, preto vrúcne vzýval svätého Antona z Padovy a Katarínu Sienskú, ktorých mal v mimoriadnej úcte. Predsa len to bola nebezpečná obžaloba, ktorá ho mohla dostať do väzenia a navždy očierniť jeho meno. Jozef podstúpil tri vypočúvania, v ktorých úspešne obstál. Táto udalosť zanechala stopu na celom ráde. Preto bolo Jozefovi nariadené, aby radšej žil sám, v odlúčení od ľudí. A tak ho poslali do Assisi. To Jozefa tešilo, keďže to bolo jeho snom - uvidieť mesto, kde žil svätec František z Assisi.

Brat sa zanedlho dostal do nemilosti spovedníka, laickí bratia ho mali v neúcte a vysmievali sa mu. Jozef to všetko znášal ťažko až upadol do vnútornej vyprahnutosti. Počas tohto obdobia necítil radosť z modlitby či meditácie. Snažil sa pomáhať druhým, ale jemu samému sa zdravie ešte viac zhoršilo. Preto žiadal predstaveného, aby sa mohol vrátiť do Copertina, čo mu nebolo vyhovené pre ešte neukončený inkvizičný proces.

V roku 1644 sa Jozef s bratom Ľudovítom dostal do Ríma, kde si mal vypočuť verdikt, či sa môže navrátiť do Copertina. Odpoveď však bola záporná, a tak sa brat Jozef vrátil so smútkom do Assisi. V auguste toho roku získal občianstvo v Assisi, čo ho veľmi potešilo. Akoby u neho nastal obrat, a tak sa ponáhľal do baziliky, aby tam prosil Františka o odpustenie, že chcel odtiaľto odísť. Opäť sa vo väčšej miere obnovili zážitky extázy a levitácie.

Posledné roky života svätého Jozefa Kupertínskeho boli poznačené odlúčením od sveta a ťažkou chorobou. Z Assisi bol poslaný do Pietrarubii, Fossombrone a odtiaľ v roku 1657 do kláštora v Osime - tu strávil posledných šesť rokov svojho života. 15. augusta 1663 odslúžil svoju poslednú svätú omšu. Po nej zaľahol na lôžko. Aj keď sa zdalo, že sa cíti lepšie, v septembri ho znova postihla horúčka, ktorú nevedeli zraziť.

Jozef už vtedy vravel slová: „Somárik začína liezť na kopec!“ čím naznačoval, že sa blíži jeho smrť. Pár dní po tom sa mu priťažilo a len ticho opakoval slová: „Somárik je už skoro na kopci.“ Od 16. septembra 1663 ho sily úplne opustili. Opuchol mu jazyk, takže už len veľmi ťažko komunikoval. Vládal ešte prijímať Eucharistiu a opakovať slová: „Somárik je na vrchole kopca.“ Znamením jeho konca bol 18. september, kedy už pre veľký opuch nemohol prijať ani Eucharistiu. Krátko pred smrťou mu tvár začala žiariť a jeho život skončil dlhým úsmevom.

Po pochovaní sa miesto uloženia jeho ostatkov stalo pútnickým miestom. Ľudia sem spontánne prichádzali a na tomto mieste sa stalo viacero zázrakov. V roku 1753 mu pápež Benedikt XIV. udelil titul blahoslavený.

Prečo je svätý Jozef Kupertínsky patrónom študentov?

Sv. Jozef Kupertínsky je patrónom študentov, pretože napriek svojej slabej kultúrnej príprave zložil skúšky na vstup do kňazstva spôsobom, ktorý hodnotili za zázračný. Hovorí sa, že biskup vyskúšal prvých študentov, ktorí sa chceli stať kňazmi a bol natoľko nadšený ich vedomosťami, že zvyšok študentov neskúšal, ale rovno všetkým oznámil, že skúšky zložili.

Modlitby k svätému Jozefovi Kupertínskemu

Prinášame vám aj modlitby, ktorú sa môžu žiaci a aj študenti modliť k svätému Jozefovi Kupertínskemu.

Modlitba č. 1

Svätý Jozef Kupertínsky, priateľ študentov a zástanca tých, čo skladajú skúšky, prichádzam, aby som ťa poprosil o pomoc v mojom štúdiu. Ty poznáš zo svojej vlastnej skúsenosti, aký veľký nepokoj doprevádza štúdijné úsilie a ako je jednoduché stratiť orientáciu v množstve intelektuálnych otázok alebo sa nechať znechutiť. Ty, ktorý si bol v štúdiu pri skúškach Bohom zázračne podporovaný, aby si bol pripustený ku kňazskému svedectvu, vypros u Boha svetlo pre môj rozum a silu pre moju vôľu. Ty, ktorý si konkrétnym spôsobom zakúsil materskú pomoc Panny Márie, Matky Múdrosti, pros ju za mňa, aby som mohol šťastne prekonať všetky štúdijné ťažkosti. Svoju dôveru v tvoj príhovor spájam s pevným rozhodnutím žiť ako človek skutočne veriaci.

Modlitba č. 2

Ó, sv. viem, že dobrý Boh sám poskytuje všetky dobrá tým, ktorí ho milujú. života Jemu slúžiť práve s takou láskou s akou ty sám Mu slúžiš. prejaviť svoju priazeň.

Modlitba č. 3

S tebou, svätá Rita, sa predstavujem Bohu, Svoriteľovi vesmíru a Svetlu ľudskému rozumu. Aby som sa niečo naučil, pri námahe štúdia potrebujem pozornosť. Pomôž mi sústrediť sa, ty, ktorá si bola stále sústredená. Želám si dosiahnuť vnútorný pokoj ovládnutím vášne, i vonkajší pokoj únikom pred roztržitosťou. Potrebujem predvídať: daj, aby som ľahšie chápal veci a udalosti okolo mňa. Pomôž mojej pamäti, aby som nezabúdal. predovšetkým potrebujem, aby som sa štúdiom zdokonaľoval v Božom živote a prežíval ho v čase i vo večnosti. Svätá Rita, odporúčaj ma preto dobrote Ježiša a Márie.

Modlitba č. 4

z úspešných výsledkov.

Ďalší svätci, ktorí sú patrónmi študentov

Ak máš pocit, že v tvojom živote je učiteľ či profesor, s ktorým nie a nie vyjsť, skús ho zveriť napríklad sv. Jánovi de la Salle, kňazovi a zakladateľovi Inštitútu školských bratov. „Netreba sa modliť len za seba, ale aj za skúšajúcich.“ Rada, ktorú som dostala od mojej mamky a ktorú ona sama dostala ako študentka vysokej školy.

• Sv. Tomáš Akvinský: Svätec, ktorého zrejme ani netreba predstavovať.
• Sv. Alojz Gonzaga: Podobne ako sv. Ignác, zakladateľ Spoločnosti Ježišovej, do ktorej mladík túžil od mladosti vstúpiť, aj Alojz sa narodil do bohatej šľachtickej rodiny. Aj študovať totiž chcel „na väčšiu Božiu slávu“ a ako študent dosahoval skvelé výsledky.
• Sv. Ján Bosco: Kňaz, vychovávateľ a zakladateľ saleziánov sa stal patrónom vychovávateľov, mládeže a - učňov.
• Sv. Jozef Kupertínsky: Svätec, ku ktorému sa môžeš vybrať aj osobne.
• Sv. Ján de la Salle: Ak máš pocit, že v tvojom živote je učiteľ či profesor, s ktorým nie a nie vyjsť, skús ho zveriť napríklad sv. Jánovi de la Salle, kňazovi a zakladateľovi Inštitútu školských bratov.

tags: #sv #jozef #kupertinsky #modlitba