Dóm svätej Alžbety v Košiciach patrí k najvýznamnejším katedrálam na Slovensku a v strednej Európe. Nachádza sa v strede Hlavnej ulice v Košiciach, pričom ju formuje do tvaru šošovky. Je katedrálnym chrámom Košickej rímskokatolíckej arcidiecézy a farským kostolom Farnosti svätej Alžbety v Košiciach.
Dóm svätej Alžbety je najväčší kostol na Slovensku s plochou interiéru 1 200 m² a kapacitou vyše 5 000 ľudí a zároveň najvýchodnejšia gotická katedrála v Európe.
Počiatky a Výstavba
Najstarší kostol Košíc vznikol okolo polovice 11. storočia a zasvätený bol svätému Michalovi. Vystavali ho na mieste súčasného dómu v románskom slohu. Základy tohto románsko-gotického kostola sa našli pri veľkej rekonštrukcii dómu v rokoch 1882. Najstaršia písomná zmienka o ňom je z roku 1230. V necelej polovici 13. storočia sa stala svätá Alžbeta patrónkou mesta a práve vtedy bol kostol premenovaný a zasvätený Alžbete. Následne kostol upravili do gotického štýlu. Od roku 1283 kostol nesie meno Dóm sv.
Chrám nebol pôvodne budovaný ako katedrála. Svoju veľkolepú koncepciu získaval postupne. Jeho prestavbu aktívne podporovala aj pápežská kúria. Rímsky pápež Bonifác IX. vydal v roku 1402 odpustkovú bulu, ktorá je zároveň najstarším dochovaným písomným prameňom o Dóme svätej Alžbety.
Gotickú stavbu začali koncom 14. storočia a dokončili okolo roku 1508. Vystriedalo sa pri nej niekoľko staviteľov. Podľa pôvodného plánu to mala byť päťloďová bazilika s polygonálne zakončenými apsidami v bočných lodiach a s dvoma vtiahnutými vežami na západnom priečelí. Neskôr bol plán pozmenený. V snahe vytvoriť modernejší halový priestor bola hlavná loď prekrížená rovnako vysokou priečnou loďou a medzi ramenami hlavnej a priečnej lode vznikli štyri nižšie centrálne poňaté priestory.
Košická gotická katedrála sa začala stavať na konci 14. storočia a ukončenie výstavby sa datuje do roku 1508. Má svätyňu s päťdielnym uzáverom, dve veže, poschodovú sakristiu na severnej strane a dve kaplnky a predsieň na južnej strane.
Jedinečná je vnútorná dispozícia chrámu, kde hlavnú loď a štyri bočné lode kríži v polovici ich dĺžky jedna priečna loď rovnakej výšky a šírky ako hlavná loď, s ktorou vytvára grécky kríž. Tým v strede katedrály vzniká objemný centrálny priestor a v exteriéri tri rovnocenné štíty s bohato dekorovanými portálmi, ktoré patria k vrcholom stredovekého kamenárskeho umenia v strednej Európe.
Vonkajšia dĺžka dómu je 60 m, šírka 36 m, výška severnej veže 59 m, hlavnej lode 24 m a bočných lodí 12 m.
Poškodenia a Rekonštrukcie
Stavba bola niekoľkokrát poškodená: v roku 1491 (vojenské obliehanie Košíc), v rokoch 1775 a 1834 (požiare), 1845 (povodeň), 1875 (silná víchrica).
Došlo k viacerým opravám, z ktorých najrozsiahlejšia bola v rokoch 1877-1896. Tá podstatne zmenila interiér a exteriér dómu so snahou vrátiť sa k pôvodnej päť loďovej koncepcii. Stavebný dozor pri prácach vykonával Franz Schmidt, projekčne ich pripravoval Imrich Steindl a stavbyvedúcimi boli architekt J. Weber a Fr. V. Oprava zahŕňala odstránenie kaplnky sv. Jozefa, zmenu hviezdicových klenieb bočných lodí na sieťové a dotkla sa aj kamenných článkov výzdoby. V poslednej etape opravy bola pod severnou loďou vybudovaná krypta, ktoru realizoval arch. A. Andreeti na základe projektu prof. F. Schuleka. V roku 1906 do nej preniesli pozostatky Františka Rákocziho II.
Dóm sv Alžbety v Košiciach
Interiér Dómu
Dóm sv. Alžbety ukrýva vzácny interiér. Zvláštnu pozornosť si zasluhuje hlavný oltár sv. Alžbety, zavesená plastika Immaculaty, neskorogotický krídlový oltár Navštívenie Panny Márie, kamenný epitaf rodiny Reinerovej, drevená plastika Panny Márie, fragmenty nástennej maľby Posledný súd, bočný oltár sv. Antona Paduánskeho, nástenná maľba Vzkriesenie, bronzova krstiteľnica, oltárny obraz sv. Anny Metercie, gotická Kalvária, lampáš kráľa Mateja, gotické drevené polychrómované plastiky, bočný oltár Klaňanie troch kráľov, neogotická kamenná kazateľnica.
Dnešný výzor Dómu sv. Alžbety si zachováva päťloďovú dispozíciu s krížením hlavnej a priečnej lode a s polygonálnym presbytériom. V krížení je osadená kovová vežička. Na južnej strane je predsieň, nad ňou kráľovské oratórium po stranách kaplnky. Južná veža - tzv. Matejova z roku 1461 a severná s rokokovou helmicou z roku 1775 dotvarajú západné priečelie. Na západnom portáli sú reliéfy z výjavmi: Kristus v Getsemanskej záhrade, Pieta a Ručník sv. Najbohatší a umelecky najhodnotnejší je severný portál s reliéfom Posledný súd riešený v dvoch radoch nad sebou, okolo je dalších päť reliéfov: zo života sv. Alžbety, Panna Mária so ženami, sv. Ján s vojakmi. Najvyšší reliéf je Ukrižovanie. V strede severného portálu je plastika sv. Alžbety.
Organ v Dóme
Existenciu organa v 15. storočí potvrdzuje správa o „fundáciách na omše s organom“ z roku 1475. Majster Gallus Gnerszyk mal v roku 1518 postaviť nový organ. V 16. V roku 1634 uzatvoril Magistrát mesta zmluvu na nový organ za 1500 uhorských zlatých s Jakubom Koffenbergom z Nového Saczu, ktorý prácu dokončil v roku 1636. Nástroj opravoval v roku 1731 Vavrinec Čajkovský a neskôr Vavrinec Rosa. V roku 1770 postavil syn posledného menovaného organára, František Rosa, nový dvojmanuálový organ s pedálom. Už v roku 1791 sa uskutočnila generálna oprava, ktorú realizoval Michal Podkonický. O prácu sa neúspešne uchádzali aj organári Jozef Borovecký a Mikuláš Zelenák. Medzi rokmi 1805 až 1819 zabezpečovali spoľahlivé fungovanie nástroja dvaja organári: v rokoch 1805 - 1808 Ján Komorník, ktorý pre kostol vyhotovil tiež samostatný pozitív a v rokoch 1809 - 1819 Franz Xaver Gatto.
Záplavy a zemetrasenie v 1. polovici 19. storočia spôsobili dómu aj nástroju ťažké škody. Ján Strosz (1834) a Lajos Ágoston Bárány (1844) predložili kalkulácie na opravu organa, ani jedna z nich sa však nerealizovala. Stavba nového organa sa uskutočnila až v roku 1863, kedy krakovský organár Dominik Müller dokončil dvojmanuálový, 36-registrový nástroj s kužeľkovými vzdušnicami a mechanickou traktúrou vybavenou barkerovou pákou. Náklady na stavbu boli 6000 florénov, no dielo nebolo trváce!
Eucharistický Zázrak
Dnes už zabudnutý eucharistický zázrak sa stal za panovania kráľa Ľudovíta I. Veľkého (1342 - 1382) v starom pôvodnom kostole sv. Alžbety. Kňaz pri svätej omši nedopatrením rozlial na korporál - biele plátno, ktoré sa používa pri slávení svätej omše, konsekrované víno, čiže Svätú krv. Nemožno totiž považovať za obyčajnú náhodu fakt, že sa po rozliatí tekutiny vytvorí podobizeň zodpovedajúca presne stanoveným kánonom, ktoré popisujú ikony podobizne Kristovej tváre.
Rozvoj kultu Svätej krvi významne ovplyvnil aj výstavbu sakrálnej architektúry, keď bola v r. 1604 postavená pre relikvie Kaplnka sv. Michala.
Na Farskom úrade sa však zachoval barokový obraz z 18. storočia s modlitbou znázorňujúci vznik košických relikvií rozliatím konsekrovaného vína do tvaru Kristovho tela.
Kráľovské schody a Rákociho krypta
Do obdobia druhej etapy výstavby chrámu patrí výstavba kráľovského oratória, ktorého koncepciu ovplyvnil vzor z pražskej katedrály a tamojšej parléřovskej stavebnej hute. Empora bola vytvorená na prvom poschodí lomeného oblúka južného krídla priečnej lode. Jej zábradlie tvorí zložito prelamovaná kamenná mreža. Na stene pod emporou sa nachádza významná epigrafická pamiatka z doby pôsobenia Jána Jiskru z Brandýsa vo funkcii košického kapitána. Text z roku 1441 proklamuje vernosť Košičanov kráľovi Ladislavovi Pohrobkovi:
„V roku Pána 1440, v deň stolice blahoslaveného apoštola Petra, za ranej zory, na hrade Komárno, sa z najslávnejšieho kráľovského rodu, to jest od pána Albrechta, kráľa rímskeho, uhorského, českého, dalmátskeho a chorvátskeho a od pani Alžbety, vdovy, kráľovnej tých istých kráľovstiev, dcéry kedysi nepremožiteľného panovníka a pána, rímskeho cisára Žigmunda, narodil najslávnejší panovník, pán Ladislav, pravý kráľ a dedič trónu týchto kráľovstiev a vojvodstiev, ktoré má vlastniť dedičným právom. V tom istom roku bol tiež na sviatok Turíc so všetkou pompéznosťou a nádherou zákonite korunovaný svätou korunou uhorského kráľovstva v Székesfehervári.“
Pri severnej stene Dómu bola vybudovaná v roku 1906 krypta pre ostatky Františka II. Rákociho a jeho druhov. Kryptu i štyri kamenné sarkofágy projektoval budapeštiansky profesor Frigyes Schulek. V prostrednom najvyššom sú spoločne pochovaní knieža, jeho matka Helena Zrínska a jeho starší syn Jozef. Južne od neho je sarkofág s telesnými pozostatkami generála grófa Antona Esterháziho, severne sarkofág Rákociho druha Mikuláša Šibrika.
Arcibiskup Alojz Tkáč
Uplynulý týždeň bol plný nečakaných správ o odchode viacerých osobností kultúrneho či duchovného života. Medzi nimi bol aj emeritný košický arcibiskup Alojz Tkáč, ktorý zomrel v utorok 23. mája vo veku 89 rokov.
Bol veriaci človek s úradom arcibiskupa, pastiera duší v Košickej arcidiecéze. V prvom rade si bol vedomý toho, že je tiež jedným z mnohých veriacich, ale stojí na ich čele. Mohlo nastať hocičo, akákoľvek situácia, rozhodol sa vždy zachovať vieru a na prvé miesto neustále kládol svoje povinnosti ako kňaza aj ako biskupa. V súkromí to bol človek, ktorý sa zaujímal o druhého, vedel sa porozprávať, vedel sa opýtať. Aj keď neslávil omšu, išiel spovedať. Ako dospovedal, sadol si do lavice a modlil sa breviár. Každý deň sa modlil za niekoho iného z diecézy.
Mnohí veriaci spomínajú na Alojza Tkáča ako na prísneho biskupa. Jeho blízki spolupracovníci tvrdia, že sám na seba bol prísny. Ako človek, ktorý miluje históriu a ju učí, by som povedal, že práve otec arcibiskup pochádzal zo vzácnej generácie kňazov, ktorí zažili aj hrôzy vojny, boli vychovávaní prísne. Otec arcibiskup bol ľudský, ale čo sa týka liturgie a svojho úradu, bol precízny. Pred sv. omšou desať, niekedy aj pätnásť minút musel byť každý pripravený a ticho. Keď niekto vstúpil do sakristie tri minúty pred sv. omšou, už nemohol len tak ísť čítať alebo asistovať. Desať minút pred sv. omšou sa modlil. Keď sa ho chcel niekto niečo opýtať, tak iba v závažnej liturgickej otázke. Sv. omšu slávil veľmi dôstojne, pripravene.
Aký mal vzťah ku Košiciam? Košice miloval a za žiadnych okolností nechcel mesto opustiť, ani ako emeritný arcibiskup. Práve aj táto téma bola obsahom našich častých rozhovorov, keď sme niekam išli autom. V Košiciach bol od svojich kňazských rokov. Nakoľko v čase komunistického režimu sme nemali biskupa, od roku 1962 sme mali vikára, ktorý zastupoval isté kompetencie diecézneho biskupa, tak práve on ho prizval na spoluprácu na biskupský úrad. Otec arcibiskup stále túžil po farnosti, vždy chcel byť farárom a napriek tomu bol tu. Za toto mesto sa pravidelne modlil. V Dóme sv. Alžbety bol každý deň. Keď neslávil omšu o 6.00 hod., tak spovedal, následne išiel sláviť sv. omšu o 7.00 hod. Ak to bolo potrebné, tak aj po omši spovedal. Po sv. omši sa modlil breviár. Veľmi sa snažil, aby Dóm sv. Alžbety bol vždy dôstojný a pripravený predovšetkým poukázať na oslavu Boha.
Ekumenizmus a Spory
Každoročne na Veľký piatok kráčajú Košicami stovky ľudí rôznych vierovyznaní. Hoci sú premiešaní, idú rovnakým smerom. Protestanti vedľa katolíkov, západní kresťania popri východných.
Ekumenický pašiový sprievod je hádam najviditeľnejší dôkaz, ako dokáže viera spájať, napriek tomu, že jej interpretácie sa rôznia. Sprievod sa zastavuje pred chrámom každej z desiatich cirkví, aby sa mu prihovoril príslušný duchovný. Nasleduje spoločná modlitba a ide sa o chrám ďalej.
V rámci ekumenizmu spolupracuje v Košiciach až desať cirkví. A pozorovateľom je Židovská náboženská obec. Stretnutia, koncerty či ekumenické služby Božie sú z času na čas aj v Dóme sv. Alžbety. No voľakedy to však bolo nemysliteľné.
I samotný Dóm bol v minulosti predmetom sporov. V polovici 16. storočia sa učenie Martina Luthera rozširovalo aj v Košiciach. Po požiari v roku 1556 opustili svoje kláštory katolícke rehoľné rády františkánov aj dominikánov. V 60. rokoch sa k luteranizmu priklonil aj magistrát. Obmedzoval šírenie nielen katolíckeho náboženstva, ale aj kalvinizmu, anabaptizmu a unitarizmu (gréckokatolíci). Takýchto veriacich potrestali aj vypovedaním z mesta. V druhej polovici 16. storočia sa už takmer celé mesto stalo protestantským. Kostol sv. Alžbety prešiel do rúk luteránov, no mávali v ňom bohoslužby aj kalvíni, z čoho však boli vyše storočia trenice.
Aby sa katolicizmus v Košiciach znova udomácnil, k tomu prispievala aj jágerská kapitula, ktorá sa od roku 1597 usadila v meste, po tom, ako jej sídlo (Jáger) dobyli Turci (1596). Na misie sem prišli aj jezuiti s Petrom Pázmanom, ktorý sa neskôr stal ostrihomským arcibiskupom, kardinálom a založil teologický ústav Pazmaneum vo Viedni (1623) i Trnavskú univerzitu (1635). Po smrti matky cisára Rudolfa II. (1603) sa mali za ňu konať zádušné omše aj v Košiciach, kaplnka jágerskej kapituly však na to nebola uspôsobená. Preto požiadali richtára Bocatia, aby vrátil Dóm katolíkom, on to však odmietal. Nakoniec však 11. novembra 1603 sám cisár Rudolf II. vydal nariadenie o navrátení Dómu katolíkom. Hlavný kapitán mesta generál Barbiano Belgioso cisárov rozkaz vykonal 7. januára 1604 a Kostol sv. Alžbety odovzdal jágerskej kapitule. Nasledujúci deň ho jágerský biskup Štefan Suhay vysvätil.
Hoci v meste nastala náboženská sloboda, mestská rada a richtár Bocatius sa nezmierili s tým, že Dóm nie je protestantský. Sťažovali sa u budúceho sedmohradského kniežaťa Štefana Bocskaia. Bocskaiove vojská vstúpili do mesta 30. októbra 1604 a 11. novembra 1604 on sám znova odovzdal Dóm protestantom nemeckej a maďarskej národnosti, slovenským protestantom zasa Kaplnku sv. Michala.
Zaujímavosti o Dóme sv. Alžbety
- Výstavba chrámu trvala v období medzi rokmi 1380 až 1508.
- Dóm dostal svoje pomenovanie podľa svätej Alžbety Uhorskej. Tá žila v 13. storočí a bola známa svojou skromnosťou. Zomrela veľmi mladá, keď mala len 24 rokov.
- Chrám je najväčším kostolom na Slovensku. Počas omše sa do neho vojde naraz takmer 5000 ľudí.
- Jedinečná stavba v sebe ukrýva aj mnoho unikátností. Jednou z nich je dvojité točené schodisko, ktoré možno vidieť len v pár historických stavbách.
- Na tomto istom mieste stál pôvodne starobylý kostol, ktorý bol postavený najmä z dreva.
- Prestavba prebiehala veľmi zaujímavým spôsobom. Časť starého kostola zakomponovali do toho nového, takže ho obostavali novými múrmi a dodali mu veľkolepejšiu podobu.
- Hlavný oltár sa nachádza pred nádhernými vitrážovými oknami. Pozostáva z troch dielov a dominuje mu Panna Mária s malým Ježiškom.
- Dóm bol kedysi veľmi známym pútnickým miestom. Vďačil za to drobnej nehode, ktorá sa stala jednému z kňazov. Ten po premenení vína na Kristovu krv kúsok z neho vylial.
- Pôvodné plány na výstavbu chrámu boli oveľa veľkolepejšie. Lenže región postupne trápilo viacero vojen, preto museli ubrať zo svojich nárokov a postavili o niečo skromnejší kostol.
- Ešte významnejší ako hlavný oltár je ten vedľajší, ktorý je vyrobený iba z kovu. Jednotlivé časti totiž odliali z pozostatkov zbraní, ktoré použili vojaci počas 1. svetovej vojny.
- V Dóme svätej Alžbety sa nepodarilo uchovať pôvodné zariadenie. Za všetko môže rozsiahly požiar v 16. storočí.
- Jednou z najkrajších výzdob je pás rozkvitnutých ruží, ktorý sa nachádza na severnej veži.
- Z kostola ponúkajú aj nádhernú vyhliadku na historické centrum.
- Bohatým zdobením sa môže popýšiť aj fasáda kostola. Nad severnou bránou sa nachádza reliéf, ktorý zobrazuje fragmenty z posledného súdu.
- V kostole sa nachádza kópia jedného vzácneho duchovného obrazu. Ide o podobizeň Panny Márie z maďarského mesta Pócs. Tento obraz vraj kedysi ronil slzy, preto sa ho rozhodli preniesť do Viedne, aby ho mohlo obdivovať aj panstvo.
- Hlavným staviteľom chrámu bol po dlhé roky majster Štefan. Tento pracovitý muž nemal šťastie v láske, pretože sa oženil so ženou, ktorá mala veľké problémy s alkoholom.
- Najvzácnejšou súčasťou chrámu je krstiteľnica. Tá je staršia než samotný Dóm svätej Alžbety.
- Hlavný oltár púta pozornosť vďaka 48 tabuliam s maľbami, ktoré zachytávajú rôzne časti z biblie.
- Pri pohľade na jednotlivé tehly si môžeme všimnúť rôzne značky.
- V chráme sa nachádza aj čiastočná replika uhorskej kráľovskej koruny. Tá je súčasťou jedného z lustrov.
Komplex Dómu a priľahlých stavieb Kaplnky svätého Michala a Urbanovej veže bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku v roku 1970.