Tí, ktorí vyznávajú slovami, že Ježiš je Pán: Pohľad do Biblie

Viera v Ježiša Krista ako Pána je základným kameňom kresťanskej viery. Biblia obsahuje mnohé verše, ktoré potvrdzujú túto pravdu a ukazujú jej význam pre život veriaceho. Poďme sa spoločne pozrieť na niektoré z týchto veršov a ich hlbší význam.

Skutky apoštolov 1, 1-11: Nanebovstúpenie Ježiša Krista

Prvé čítanie z dnešnej slávnosti nám v každom liturgickom cykle trojročného rozpisu čítaní na nedele a slávnosti prináša úvod do Skutkov apoštolov, ktorý obsahuje aj jeden z opisov Ježišovho nanebovstúpenia. Prvé čítanie dnešnej slávnosti nám v každom liturgickom cykle trojročného rozpisu čítaní na nedele a slávnosti prináša úvod do Skutkov apoštolov, ktorý obsahuje aj jeden z opisov Ježišovho nanebovstúpenia (ďalšie opisy Ježišovho nanebovstúpenia nachádzame v Mk 16,19 a Lk 24,50-52; za potvrdenie Ježišovho nanebovstúpenia môžeme považovať aj Petrove slová v Sk 2,33-34 a v 1Pt 3,22, alebo Pavlove slová v Ef 4,8-10, a nepriamo Ježiš hovorí o svojom nanebovstúpení v Jánovom evanjeliu - ale náznakovo aj v iných evanjeliách, por. napr. Mt 10,32-33; 19,28; 20,21-23; 22,43-44, atď. - všade tam, kde hovorí o svojom oslávení od Otca - hoci pod oslávením tu môžeme chápať aj samotné Ježišovo zmŕtvychvstanie, keďže tieto dve tajomné skutočnosti do veľkej miery významovo splývajú - alebo o svojom vyzdvihnutí v súvislosti so svojou smrťou, alebo o svojom odchode k Otcovi - por.

Z úvodných slov Skutkov apoštolov vyplýva, že obsahom tohto druhého Lukášovho spisu, ktorý s tým prvým vlastne tvorí jeden celok, jedno dielo s dvoma časťami, bude to, čo sa dialo s Ježišovými učeníkmi a s Ježišovým dielom po jeho odchode k Otcovi (po jeho nanebovstúpení). Lukáš tento prechodný čas spája súčasne s očakávaním príchodu Ducha Svätého. Až Duch Svätý, ktorého Lukáš nazýva „Otcovým prisľúbením“, naplno zavŕši Ježišovo dielo. Stredom tejto prípravy bolo stále hlbšie chápanie tajomstva Božieho kráľovstva (... hovoril o Božom kráľovstve), ktoré Ježiš zjavil svojím slovom, životom, smrťou aj zmŕtvychvstaním. Dá sa povedať, že od Ježišovho zmŕtvychvstania sa všetko začína nanovo, Ježiš akoby nanovo povoláva svojich učeníkov a zhromažďuje z nich nový Izrael, Cirkev, ktorá sa zrodí z Ducha Svätého, ktorý bude pre učeníkov novým Učiteľom. V skutočnosti tým Učiteľom bude stále Ježiš, ale bude apoštolov učiť novým spôsobom - v Duchu Svätom.

Zmyslom tohto „krstu“ alebo naplnenia Duchom Svätým teda nie je nejaký extatický zážitok ale jednoduché otvorenie sa pôsobeniu Ducha Svätého v našom živote, ktoré môžeme uskutočniť pri každej modlitbe alebo bohoslužbe, osobitne pri prijímaní sviatostí, napr. sviatosti Pokánia (teda nielen pri birmovke), a samozrejme pri každej sv. omši. Lukáš celé Ježišovo pozemské účinkovanie predstavuje ako výstup k Otcovi (z Galileje do Jeruzalema a následne z Jeruzalema do neba), ako exodus, ktorý sa teraz definitívne naplnil (iní komentátori Lukášovho evanjelia Ježišov pozemský život podľa tohto evanjelia delia na dve etapy: do verša Lk 9,51 ako príchod do sveta, o po spomenutom verši ako návrat k Otcovi). Ježišovým nanebovstúpením podľa tohto výkladu vrcholí Ježišova „pascha“, prechod k Otcovi.

Lukáš k tejto svojej správe o Ježišovom viditeľnom odchode k Otcovi (Ježišov „neviditeľný prechod“ k Otcovi a jeho oslávenie u Otca sa uskutočnili už jeho zmŕtvychvstaním) pridáva aj proroctvo o Ježišovom slávnom návrate od Otca späť na zem, vtedy príde tak, ako ste ho videli do neba odchádzať, teda „v nebeských oblakoch“, čiže v Božej sláve. Toto proroctvo vkladá do úst „dvoch mužov v bielom odeve“ (anjelov, resp. nebešťanov).

Žalm 47: Boh vystupuje do neba za hlaholu poľnice

Žalm 47 je hymnický žalm, ktorý oslavuje Boha ako kráľa nad celou zemou. Je súčasťou "druhej knihy" Žaltára (Ž 42-72), ktorá obsahuje len tzv. "elohistické" žalmy (Božie meno Jahve sa v nich často nahrádza všeobecným označením božstva Elohim). Podľa hebrejského nadpisu vo v. 1 (hebr. Lamnaseah. Libne Qorach. Mizmor; t.j. „Pre zbormajstra. Korachových synov. Žalm“ - podľa prekladu A. Boteka) tento žalm zaraďujeme do malej zbierky dvanástich tzv. korachovských žalmov (alebo žalmy Koreho synov; ide o Ž 42-49 z druhej a Ž 84-85 a Ž 87-88 z tretej knihy Žaltára - viac o tejto malej zbierke pozri v katechéze na 15. cezročnú nedeľu B; mimochodom, polovicu z nich môžeme zaradiť medzi tzv. „sionské piesne“ - por. katechézu na 30. cezročnú nedeľu B), ide teda pravdepodobne p...

Žalm 47 vyjadruje radosť a chválu Bohu, ktorý vystupuje do neba.

Spasenie: Najvzácnejší dar pre veriaceho

Hovoriť o spasení alebo o záchrane človeka má zmysel vtedy, keď človek vie alebo pochopí, že je stratený. Veď nemá zmysel zachraňovať niekoho, kto si myslí, že záchranu nepotrebuje. Pán Ježiš Kristus to vyjadril slovami: „Zdraví nepotrebujú lekára, ale nemocní. Tento verš neznamená, že Ježiš Kristus rozpoznal, že na Zemi žijú spravodliví ľudia, a že týchto netreba volať k pokániu. Nieto spravodlivého ani jedného (pozri tiež Rímskym 3:10). Toho však, ktorý si o sebe myslí, že je spravodlivý, takého je ťažko volať k pokániu a hovoriť mu o tom, že potrebuje spasenie.

Človek je ďalej stratený pre lásku k svetu, k spôsobom a veciam na svete: „Nemilujte sveta ani vecí, ktoré sú na svete. Keď niekto miluje svet, nie je v ňom lásky Otcovej. Hlavný dôvod, prečo je človek stratený, je však ten, že je hriešny. Hriech je veľkou, ba tou najväčšou a najdôležitejšou prekážkou, prečo sa človek nemôže priblížiť k Bohu, ktorý je svätý a dokonalý. Človek je hriešny, nedokonalý a stratený vo svojich hriechoch.

Rovnako ani naše deti sa nestanú kresťanmi len preto, že ich budeme vodiť do zhromaždenia. (Odporúčame pozrieť článok Od viery rodičov k viere detí, Solas číslo 6, str. 9 až 13 - poznámka redakcie). Alebo u niektorých ľudí existuje presvedčenie, že zachraňujú dobré skutky, ktoré konajú voči svojim blížnym. Vymenovali sme niektoré chybné názory na spôsob spasenia a niektoré problémy, ktoré bránia človeku dostať Božie spasenie. Tým sme sa dostali k otázke: Aký je Jeho plán spásy?

Predovšetkým Boh má vo svojom pláne spasenie od počiatku. Všade v Písme nachádzame rôzne predobrazy Spasiteľa, Krista. V Starom zákone rôzne predobrazy toho, čo má prísť a v Novom zákone sa opieranie o to, čo sa už stalo. Všetko v Písme sa sústreďuje okolo Krista, jeho diania, jeho smrti na kríži. Už tu je prvé zasľúbenie, že bude niekto, kto vyrieši problém ľudského hriechu, a kto porazí pôvodcu hriechu a zvodcu do hriechu. Božie spasenie je z milosti - to vieme všetci, ak sme to pochopili. A keď ho prijmeme, tak nám prináša veľkú radosť a veľké oslobodenie, pretože človek, ktorý si chce spasenie zaslúžiť, sa veľmi namáha vo svojom živote, a nejde mu to.

To, že spasenie je z milosti, je dobré aj v tom, že spasenie je bezpečné. Tým prichádzame aj k tomu, že ďalšia vlastnosť spasenia je tá, že spasenie je večné. Nie je totižto nič a nikto, kto by nám ho mohol zobrať. Biblia hovorí, „kto nás môže odlúčiť od lásky Kristovej?” A tam je celý zoznam rôznych vecí. To je istota, o ktorú sa môžeme oprieť. Kazateľ mu tým chcel povedať to, že ty už nemusíš robiť nič, pretože spasenie je už urobené a aj dokončené - je úplné. Je iba v Kristovi. To je ďalšia vec, ktorú nachádzame v Biblii: „A nieto v inom nikom spasenia, lebo ani nieto iného mena pod nebom, ktoré by bolo bývalo dané niekomu medzi ľuďmi, v ktorom by sme mali byť spasení.“ (Skutky 4:12).

Pavol dokonca hovorí, že keby nebolo Kristovho zmŕtvychvstania, tak je daromná naša viera. Že jedine kresťanstvo ponúka večný život, ktorý je zabezpečený tým, že Spasiteľ, Ježiš Kristus, vstal z mŕtvych. V Jánovi 3:36 čítame: „Kto verí v Syna, má večný život; ale kto nie je vo viere poslušný Synovi, neuzrie života, ale hnev Boží zostáva na ňom.“ Jedno miesto som si vybral, ktoré je nádherne povzbudzujúce: „To som napísal vám veriacim v meno Syna Božieho nato, aby ste vedeli, že máte večný život a aby ste verili v meno Syna Božieho.“ (1. Jánov 5:13). Nie, že večný život budete mať, ale že ho už máte.

Príklad obrátenia a spoznávania Boha

Predtým, ako som sa obrátil, bol som presvedčený ateista. Po čase som však už ani ja nebol presvedčený o pravdivosti evolúcie. Vadili mi jej mnohé nedostatky a nedokonalosti. Ale nebol to dôvod, prečo som sa stal kresťanom. Dôvod bol ten, že som bol zavolaný na evanjelizáciu, kde kázal kazateľ a ja som mal pocit, že on rozpráva o mne. Pretože to slovo, ktoré kázal, bolo z Biblie a všetko čo hovoril, sa týkalo môjho života a dobre opisovalo, aký som. Presne takúto moc má Božie slovo. Dokáže človeka zasiahnuť do špiku kostí, úplne tam, kde si pred ostatnými skrýva to najtajnejšie.

Tak som aspoň išiel dozadu sa s kazateľom modliť a rozprávať. Premena u mňa nenastala hneď, zrazu. Bolo to tak, že som postupne v Písme objavoval, čo sa vlastne stalo a tešil som sa z toho každý deň. Odvtedy viem, že nie je krok späť, ale nie je ani chuť ísť späť. Viem komu som uveril a kam smerujem. Moje spasenie bolo a je v Božích rukách. On ho naplánoval, On ma pritiahol a viem, že bolo z milosti. Ja som neurobil nič pre to, aby som si ho zaslúžil, a predsa som videl, že jeho milosť je veľká, pretože mi odpustil všetky hriechy. Takže večný život môžeme mať už teraz. A to je povzbudzujúce, že spasenie začína už tu na zemi.

Galatským 1:6-7: Výzva k vernosti evanjeliu Krista

Písmo nás na to upozorňuje od začiatku po koniec. Srdiečko si máme strážiť viac ako oko v hlave, tie máme dve, srdce len jedno. Naše duševné srdce treba sýtiť zdravým pokrmom, vlastne liekom, ktorým nie je nič iné ako Božie Slovo. Naše srdce je totiž od narodenia choré. Choré je však po stránke odlúčenia od Boha a uzdraviť ho môže len liek pre neho určený. Je ním Božie slovo. Obsahuje toľko odporúčaní, rád, záverov, návodov, príkazov, podmienok a hlavne uistení a zasľúbení, že vo svojej podstate zdanlivo tvorí ten najzložitejší recept na život, v skutočnosti je však tým najjednoduchším a najjasnejším receptom. Najdôležitejšia ingrediencia je Pán Ježiš Kristus.

Tento recept na večný život však počíta aj s našou voľbou. Máme úplnú slobodnú voľbu, môžeme ho dokonca pokrčiť, zahodiť, spáliť. Odmietame liek Božie Slovo vo svojej plnosti a chceme večný život dosiahnuť takpovediac po svojom. Preto sa stáva, že niektorú časť Písma máme radšej, inú ani neotvárame, a ak na nás niekde vyskočí obviňujúci veršík, ktorý zasiahne naše svedomie, rýchlo hľadáme iné verše, ktoré by ho popreli, ospravedlnili nás, alebo, a to je častejšie, strčíme ho do posledného šuflíka v pamäti, a budeme sa tejto pasáži vyhýbať, ako sa len dá.

Všetci sme chorí a nemusíme sa za to hanbiť. Veď sám Pán Ježiš povedal, že prišiel liečiť chorých, teda nás, zdraví nepotrebujú lekára. Ani nemôžu potrebovať, na tejto zemi ani žiaden zdravý v tomto smere nikdy nebol a ani nie je. Jediný zdravý bol lekár, ktorý nám dal možnosť uzdravenia, berme teda jeho liek každý deň. Modlime sa jedni za druhých, aby sme spoločne obstáli a ustrážili jeho večný účinok.

1 Timoteovi 6:11: Výzva k nasledovaniu spravodlivosti a pobožnosti

Žijeme vo svete a ten ako vieme je pod panstvom diabla. Bojuje proti svojmu oponentovi Bohu a snaží sa čo najviac ľuďom zabrániť prísť k Nemu. U neveriacich sa snaží dosiahnuť, aby ľudia nemali čas Boha hľadať, namiesto obrazu Boha ponúka ľuďom jeho náhradu, ktorá vyzerá ako Boh, ale nie je to Boh. Keď už človek začne hľadať Stvoriteľa, zaobaľuje svoje lži do Jeho pravdy takže človek neplní vôľu Otca, ale vôľu diabla. U tých, ktorí Boha nehľadajú používa všetky dostupné nástrahy a lákadlá sveta, aby im ani nezišla na um myšlienka na Spasiteľa.

Obrátený človek to nemá o veľa ľahšie, tu sa diabol snaží znepríjemniť ich život a čo viac, ak veriaci zlyhá, okamžite na neho žaluje u Boha. Preto na veriacich číha pokušenie na každom kroku. Zvyčajne začne hlodať červík pokušenia v prvotnej myšlienke a od nej je len krôčik k uskutočneniu hriechu.

Diabol a Boh sú ako dva magnety nastavené tak, že sa vzájomne odpudzujú. My sme tretí magnet. Uprostred nich. Máme dve strany, ktoré majú opačnú polarizáciu. K jednému z tých dvoch magnetov (diabol, Boh) nás to priťahuje, naopak vo vzťahu ku druhému odpudzuje. Ak teda príde pokušenie od magnetu diabol, musíme byť nastavený tak, aby k tej strane z ktorej prichádza pokušenie sme boli otočení tou odpudzovanou plochou. Tým automaticky nastavíme druhú stranu, ktorá nás ťahá k druhému magnetu, Bohu. V Písme sa píše, že Boh nedopustí, aby sme boli skúšaní nad naše možnosti. Skúsme vyskúšať princíp troch magnetov a keď príde pokušenie naše každodenné, obráťme sa k Bohu.

Rast vo viere: Cesta k podobe s Kristom

Je rozdiel, ak človek vo svojej viere s Bohom starne, alebo rastie. Bod zlomu - zrodu nastáva vo chvíli, keď uverí a odovzdá svoj život Bohu. Mal by nasledovať rast vo viere, ktorý je však vo veľkej miere závislý od vôle obráteného človeka. Vzťah k Bohu si nenárokuje génia s vysokým IQ. Rast by však mal po narodení nasledovať.

Keď prichádza na svet dieťa, nielen rodičia ale celé okolie sa na jeho príchod pripravujú. Niečo podobné sa deje aj v nebi. Očakáva sa znovuzrodenie jedinca, všetci sa tešia na ten Bohom predzvedený okamih. V nasledujúcich dňoch a rokoch pozorne sledujú, ako to ich Božie dieťa rastie. Tešia sa z každého krôčiku, každej zloženej skúšky, z každého vyhraného boja i z toho ako dieťatko vyrastá v dospeláka viery a čím ďalej sa viac podobá na svojho Pána a Kráľa.

Sú však bežné prípady, kedy dieťa ostane dieťaťom. Ostane na tej istej úrovni, ako po narodení. Nerastie ani vo viere a tým pádom ani v službe. Je pre život s Pánom nepoužiteľný. Tu sa nedá vyhovárať na nedostatočné vedenie zo strany Boha skrze Ducha svätého, tu veci treba jasne pomenovať. Taký človek dar spásy prijal, ale netúži poznať svojho Darcu viac. Bojí sa, že ho ten dar bude niečo stáť. Ak by však Boh za svoj dar niečo očakával, potom by to nebol dar. Ten je darom len vtedy, keď nie je ničím podmienený zo strany obdarovaného.

U daru spásy je to však iné, každý by ho chcel, ale nie každému prinesie takú radosť, akú očakávajú v nebi. Niekto s darom spásy vo viere iba starne, iný práve vďaka nemu vo viere rastie.

Lukáš 21:34-36: Výzva k bdelosti a modlitbe

Osídlo, pred ktorým varuje Lukáš vo verši 35 je trvalou hrozbou pre všetkých ľudí. Je poukazom na nástrahy, návnady tohto sveta, ktoré nás dokážu k sebe pripútať natoľko, že si ani nevšimneme aké nebezpečenstvo nám hrozí. Ak nám pasca okamžite nezlomí väzy, potom máme ešte čas volať o pomoc. Paradoxom je, že keby sme volali na pomoc iných ľudí, nedokážu nám z pasce pomôcť.

Predstavte si, že okolo myši v pasci by sa zbehlo sto, dvesto iných myší. Dokázali by myšku oslobodiť? Určite nie. Pomoc musí prísť zhora, od mocnejšieho, múdrejšieho, milujúceho. Len On vie ako nás z pasce dostať. Nech si už kdekoľvek vo svete, všade navôkol sú jeho (satanove) lákadlá. Nech si už do niektorého zahryznutý, alebo len ovoniavaš, nech už je strunka napnutá na maximum alebo pasca sklapla a uviazol si v nej, volaj k Bohu. Aj tá najkrajšia návnada tohto sveta je v porovnaní s tým čo ponúka On iba falošným šmejdom.

Výsady a práva kresťana

Boh, ako vymyslená barlička pre slaboduchých a núdznych, cirkev ako dobročinná nadácia, ktorá čas od času dá okúsiť slasti pozemského života aj svojim príslušníkom. Znakom kresťana nie je chudoba a slaboduchosť, znakom kresťana je pokoj v duši, pokoj v súvislosti s majetkom, aj vo vzťahu k ľuďom. Znakom kresťana je empatia, zhovievavosť, porozumenie a láska. Okrem týchto znakov má kresťan aj práva a výsady.

Má právo kedykoľvek a odkiaľkoľvek pristúpiť pred Boha a predniesť mu svoje radosti, starosti, vďaky a prosby. Jeho výsadou je, že každá srdcom prednesená modlitba bude vzatá na vedomie samotným Stvoriteľom. A to dokonca aj v prípade ak by prosil za nepriateľov. Samozrejme, ak je niekto nepriateľ kresťana, na 90% je aj nepriateľom Boha! A len kresťan má tú výsadu, že za takéhoto človeka môže prosiť a žehnať mu dobro v prítomnosti samotného Boha.

Využijem opäť naplno výsadu, ktorú nám dal. Modliť sa za iných. Využijem istotu, ktorú nám zasľúbil, že každá modlitba bude vypočutá, ani jedna sa po ceste do neba nestratí. Pravda, vypočutá neznamená splnená. Ak je však pred Pána predložená, je len na Jeho rozhodnutí čo s ňou ďalej.

Lukáš 20:1-47: Ježišova autorita a podobenstvo o vinici

V každej spoločenskej formácií sa vytvárajú 3 základné vrstvy: najvyššia vládnuca, stredná, ktorá slúži tým, ktorí majú moc a najnižšia, otroci systému. Túto zákonitosť potvrdzuje aj Biblia, ”Nič nového pod slnkom, čo bolo je a bude.”/ Kazateľ 1/9/. Tak fungovala spoločnosť za feudalizmu, kapitalizmu, komunizmu a tak funguje i dnes. Aká je kvalita života jednotlivých vrstiev závisí od toho, akú filozofiu či ideológiu vyznávajú tí, ktorí sú pri moci. Pilierom ľudskej civilizácie sú vlády ovplyvňované ideológiou kresťanstva, alebo filozofiou sekulárneho humanizmu.

Keďže kresťanstvo je jedným z najstarších a najrozšírenejších ideologických prúdov, ktoré formovali vedomie spoločnosti, môžeme prehlásiť, že cirkev je prvým pilierom našej civilizácie. Cirkev Kristova vznikla na Letnice. Hlavou cirkvi je Ježiš Kristus a cirkev je jeho telom. /Kol.1/18, Efez.1/22/ Pán Ježiš buduje svoju cirkev skrze služobnosti, ktoré v nej ustanovil. /1.Kor.12/28/ Kresťanské zbory fungujú nezávisle od štátu.

Je tu však ešte jedna cirkev, ktorá tvrdí, že je tou pravou cirkvou Kristovou a to je RKC. Hlavou tejto cirkvi je pápež, uctievaný ako námestník Krista. Biblia takúto pozíciu v cirkvi nepozná. Pán Ježiš tu nenechal svojho námestka, On odišiel k Otcovi a na zem poslal Ducha Sv. Jeho poslaním je privádzať pohanov ku Kristovi, svedčiť o Kristovi, viesť zbory a dokonať dielo spásy, obnovy celého človeka.

Veľkňazom cirkvi Kristovej je Ježiš a preto, že žije Jeho kňažský úrad neprešiel na nikoho, ani na pápeža. /Žid. Spôsob fungovania RKC je ten istý ako u politických strán. Dotuje ju štátny rozpočet, rozdiel je len v tom, že ich centrála je vo Vatikáne. Ich program--ideológia--nepodlieha kritike členov, nie sú závislí na ich súhlase, o svojich členov sa nemusia uchádzať, oni ich tam jednoducho zapíšu už pri narodení. /Famózne !/ Ideológiou je náboženstvo založené na filozofii Tomáša Akvinského--Tomizmus.

Zdrojom viery je Biblia, k jej textom nesmie nič pribudnúť. Články viery možno formulovať podľa potreby. Náboženské kresťanstvo vychádza z Biblie. Vedie ľudí k viere v trojjedinného Boha, verí v ukrižovaného Krista a v Jeho vzkriesenie i nadprirodzené počatie. Prijíma Ho ako svojho Spasiteľa. Každý, kto v Neho verí a dodržiava články viery formulované cirkvou bude spasený. Po smrti ho čaká nebo, prípadne očistec. Naozaj to myslí RKC s tým zákazom o pridávaní k textom Biblie vážne?

Prvé prikázanie z Desatora znie: “Ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý ťa vyviedol z Egyptskej zeme, z domu sluhov. Nebudeš mať iných bohov...

Tabuľka: Porovnanie princípov RKC a kresťanských zborov

Viera v Ježiša Krista ako Pána je teda nielen vyznaním, ale aj životným štýlom, ktorý sa prejavuje v našich skutkoch, postojoch a vzťahu k Bohu a ľuďom.

tags: #tym #ktory #vyznaju #slovami #ze #jezis