Eucharistia, čiže svätá omša, je súčasne a neoddeliteľne obetnou pamiatkou, v ktorej pretrváva obeta kríža a posvätnou hostinou účasti na Pánovom tele a jeho krvi. Vieroučná náuka o Eucharistii (že je obeta a pokrm) má základ v teológii sv. Eucharistia je prameň a vrchol celého kresťanského života. Pán Ježiš vyzval svojich nasledovníkov, aby ho sviatostne prijímali: „Veru, veru, hovorím vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život“ (Jn 6, 53).
História a Význam Obetných Darov
Prinášanie obetných darov pri slávení svätej omše má v Cirkvi veľmi dlhú tradíciu. Už v prvotnej Cirkvi kresťania prinášali na liturgické slávenie nielen chlieb a víno, ale aj iné dary na pomoc kňazom a núdznym. Každá skutočná obeta je vlastne odpoveďou na Ježišovu obetu z lásky, a preto je slávenie svätej omše ako Kristovej obety aj našou obetou, obetou Cirkvi.
Od 4. storočia boli obetné dary známe v celej Cirkvi. V Ríme ich prijal aj samotný pápež. Okrem chleba a vína sa priniesli: hrozno, zelenina, olivový olej, vosk, syr, maslo, med, kvety, vtáky a zvieratá; aj liturgické predmety. Peniaze sa ako dar prinášali od 11. storočia. Táto forma obetného daru existuje dodnes. Aj dnes sa praktizuje procesia s darmi zeme a prácou ľudských rúk, najmä počas slávnostných omší.
Príprava Darov
Všeobecné smernice Rímskeho misála (VSMR) predpisujú: „Duchovní pastieri nech berú do úvahy najmä tých, ktorí z príležitosti pohrebu sú prítomní na liturgických obradoch alebo počúvajú evanjelium, či už sú to nekatolíci alebo takí katolíci, ktorí sa na Eucharistii nikdy alebo sotvakedy zúčastňujú, alebo stratili azda aj vieru.
Všeobecné smernice Rímskeho misála (bod 73) hovoria o príprave obetných darov vo svätej omši nasledovne: „Je chválitebné, keď veriaci sami prinášajú chlieb a víno. Kňaz alebo diakon ich prevezme na vhodnom mieste, aby ich priniesol k oltáru. Hoci chlieb a víno, určené na bohoslužbu, veriaci už neprinášajú zo svojho ako kedysi, jednak obrad prinášania týchto darov si zachováva duchovnú silu a význam. Možno prijať aj peniaze alebo iné dary pre chudobných alebo na kostol, ktoré veriaci prinášajú alebo ktoré sa vyberajú v kostole.
Rozhodnúť o procesii a daroch má kňaz (farár, resp. kaplán). Nikdy však ako obetný dar nemá byť prinášané niečo, čo si dotyční obetujúci chcú opäť vziať pre seba späť, ako napr. futbalová lopta či horolezecké lano a iné.
Pre prinášanie obetných darov sa nutne nevyžaduje posväcujúca milosť, ale iste by - vzhľadom na ostatných prítomných veriacich v kostole - nebolo dobré, keby obetné dary prinášal nejaký človek, ktorý nežije príkladným kresťanským životom alebo je verejný hriešnik.
V sakristii kňaz určí miništranta zodpovedného za prinášanie darov. Tento miništrant sa po skončení spoločných modlitieb veriacich odoberie k stolíku, pri ktorom sú už zhromaždení tí, ktorí ponesú dary. Osoby prinášajúce dary sa stavajú do dvojíc, posledná dvojica prináša obetnú misku s hostiami a víno s vodou. Pritom si nekľakajú, ani sa neukláňajú.
Počas prinášania a odovzdávania darov má mať každý prítomný veriaci na mysli, že pri odovzdávaní darov sa odovzdáva každý človek Ježišovi Kristovi so všetkými radosťami a trápeniami ako Bohu milá obeta.
Symbolika a Dôležitosť Obetných Darov
S týmito darmi odovzdávame Bohu svoju prácu a námahu. Chlieb je symbolom každej ľudskej práce. Či je to práca v továrni, oceliarni, kancelárii. Ježiš prijíma každú ľudskú prácu, posväcuje ju, dáva jej zmysel, ukazuje na jej dôstojnosť. Chce posvätiť ľudské pretváranie zeme.
Víno v liturgii je symbolom všetkého, čo človeka bolí, ľudského utrpenia. Hroznové bobule je treba vylisovať a nechať vykvasiť. S týmto darom spája Kristus všetky miesta, kde ľudia trpia: nemocnice, väzenia, bitevné polia. Kristova Krv spája v sebe všetko ľudské utrpenie. On ho očisťuje a spája so svojím.
Kňaz sa preto modlí: „Dobrorečíme ti, Bože, Pane svetov, že sme z tvojej štedrosti prijali tento chlieb. Obetujeme ho tebe ako plod zeme a práce ľudských rúk, aby sa nám stal chlebom života." Prosíme, aby Boh vstúpil do všetkých oblastí nášho života.
Pri prinášaní obetných darov môžeme Pánovi ponúknuť svoju fyzickú alebo intelektuálnu prácu z celého dňa alebo týždňa - všetko, čo sme robili pre dobro ľudí. Veď svoju prácu máme konať ako by patrila samotnému Pánovi. A Kristus, ktorému ju odovzdávame, ju prijíma a dáva jej večnú hodnotu, ak je konaná s láskou.
Omšové Milodary
Kedysi obetné dary pre kňazov a chudobných mali skôr podobu naturálií, dnes sú to prevažne peňažné príspevky veriacich. Zmysel či cieľ tejto obety však zostáva rovnaký. Veriaci chcú takýmto spôsobom podporovať svojich kňazov a ich pastoračné poslanie.
Pre niekoho omšové milodary môžu na prvý pohľad pôsobiť ako „obchodovanie“, prípadne „kupovanie si“ svätej omše. Omšové milodary sa priamo dotýkajú Najsvätejšej sviatosti, ktorá je „srdcom“ našej viery, a teda akékoľvek „predávanie“, „kupovanie“ alebo „získavanie profitu“ je v tejto oblasti absolútne neprípustné; bolo by dôvodom na veľké pohoršenie. Svätá omša nikdy nesmie byť predmetom (hoci len zdanlivého) obchodovania či zárobku.
Každý milodar má byť dobrovoľným skutkom a venovaním darcu, ktorý sa preň rozhoduje na základe vlastného svedomia. Súčasne má byť vyjadrením pocitu zodpovednosti voči Cirkvi, do ktorej sám patrí. Pri omšových milodaroch nikdy nejde o „cenu“ svätej omše či „poplatok“ za vyslúženú sviatosť.
Áno, kánonické právo uvádza, že provinčný koncil alebo zhromaždenie biskupov provincie môže dekrétom určiť, aký milodar sa má venovať na slávenie a obetovanie svätej omše. Odporúčané sumy sa zvyčajne líšia podľa jednotlivých krajín, zodpovedajú miestnym podmienkam a zvyklostiam. Omšový milodar vždy zostáva dobrovoľným príspevkom, ktorý závisí od možností, dobrej vôle a štedrosti darcu.
Západná i Východná provincia Rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku dňa 15. júna 2011 upravili výšku milodaru na slávenie svätej omše na 5,- €. Táto výška platí od 1. Kto z veriacich bude chcieť dobrovoľne obetovať nižší či vyšší milodar, môže tak urobiť v zmysle kán. 952 § 1 CIC.
Kňazom pripomíname, že nemôžu odmietať prijať od veriacich intencie. Odmietanie porušuje ich právo, por. Lumen gentium 37.
Konkrétne Dary, Ktoré Môžeme Bohu Odovzdať
- Dar uzmierenia: Zmierenie je jasnou podmienkou, aby Boh mohol prijať našu obetu. Je to cesta odpustenia a zmierenia.
- Dar hmotný: Dávame zo svojho prebytku pre tých, ktorí to viac potrebujú. To čo dávam, darujem Cirkvi. To nie je vlastníctvom kňaza, to je nás všetkých. To patrí Cirkvi - a my sme Cirkev.
- Ochota k službe: Sami sa máme stať chlebom. Ježiš nám hovorí:„Vy im dajte jesť!" Teda dať sa Bohu k dispozícii.
- Čisté srdce: Zachovať si srdce nepoškvrnené týmto svetom, vyžaduje častokrát veľké úsilie, vnútorný boj a prácu na sebe.
Praktické Aspekty a Usmernenia
Svätú omšu za ľud má slúžiť farár (farský administrátor), por. kán. 540 § 1 CIC. Len ten, kto je v tejto povinnosti zákonne hatený, má ju obetovať v tých istých dňoch cez iného alebo v iné dni sám (kán.
Kódex dovoľuje kňazovi raz za deň sláviť eucharistickú obetu (kán. 905 CIC). Miestny ordinár môže dovoliť, aby kňazi, z oprávneného dôvodu, slávili dvakrát (t.j. binovali); ako napr. pri slávení svätej omše s biskupom, pri kňazských rekolekciách, pri kňazskom pohrebe... Ba čo viac, ak to vyžaduje pastoračná potreba, v nedeľu a prikázané sviatky (ale len v tieto dni) aj trikrát (trinácia).
V plnom rozsahu platí smernica KBS zo dňa 28.1.2004, že intencie s milodarom nemožno priamo dávať kňazom iných diecéz.
V súkromných kaplnkách sa vyžaduje povolenie ordinára k slúženiu svätých omší, por. kán. 1226; 1228 CIC.
tags: #sv #omsa #prinasanie #obetnych #darov