Farnosť Turany nad Ondavou má bohatú históriu, ktorá siaha až do 14. storočia. V priebehu storočí prešla farnosť mnohými zmenami a udalosťami, ktoré formovali jej duchovný život.
Kostol v Turanoch nad Ondavou
Cirkevné Dejiny Obce
Prvé písomné záznamy o cirkevných dejinách obce sú zachované z tridsiatych rokov 14. storočia, keď silvašskí podaní odovzdávali desiatok do pápežskej pokladnice. Popri dani kráľovi odovzdávali títo poddaní v 14. storočí aj cirkevný desiatok jágerskému biskupovi, zemplínskemu arcidiakonovi a miestnemu farárovi. Z desiatku, ktorý dostávala od poddaných cirkev, putovala štvrtina miestnemu farárovi, druhá zemplínskemu arcidiakonovi a zostávajúca polovica jágerskému biskupovi.
Uhorský kráľ Karol Róbert však povolil okolo roku 1335, aby desatina z vyberaného cirkevného desiatku plynula do pápežskej pokladnice. Tak vznikli pri vyberaní tohto pápežského desiatku veľmi cenné registre z rokov 1332 - 1337, ktoré dokumentovali vtedy existujúci stav rímskokatolíckych farností v Zemplínskej župe i v hornom Uhorsku /na Slovensku/. Z tohto obdobia existujú najstaršie písomné záznamy o silvašskej rímskokatolíckej farnosti, ktorá bola v registri uvedená ako Nová Villa.
Najstaršie Záznamy o Kostole
Prvé poznatky o existencii kostola v Novej Ville sú z rokov 1332 - 1337, keď vyberači pápežských desiatkov zanechali záznam o tom, že v dedine existoval kostol, v ktorom vysluhovali Sväté omše farári Ján /“Johannes de Nova Villa“/ a vikár Mikuláš /“Nicolas vicarius de Nova Villa“/. V texte uvedeného registra sa okrem názvu sídla Nova Villa používajú aj ďalšie, ako „de Wyfolu“ a „de Vyuola“, čo naznačuje, že dedina nemala ešte ustálené pomenovanie, a preto sa vyskytovalo v rôznych obmenách. Všetko nasvedčuje tomu, že rímskokatolícki farári v ňom vysluhovali bohoslužby do druhej polovice 16. storočia.
Kňazi Pôsobiaci vo Farnosti Slivník (Silvaš)
Životné osudy kňazov, ktorí výrazne vstúpili do duchovného života rímskokatolíckych veriacich v Slivníku /Silvaši/:
- Andrej Novotný /1778 - 1780/ zomrel 6. januára 1781.
- Adam Vitlinský sa narodil 9.12.1754 v Košiciach, zomrel 28.11.1823 vo Forró. Pôsobil v rokoch 1781- 1783 ako farár v Szilvási /Slivníku/.
- Štefan Jelenffy prišiel do Szilváša v jeseni roku 1783.
- Stanislav Vornáč sa stal farárom v Szilváši roku 1790. Počas jeho pôsobenia bola pristavaná k farskému kostolu namiesto drevenej kamenná veža. Vo farnosti pôsobil do jesene 1797.
- František Vajnarovits sa narodil 9.9.1772 v Kurime, okres Bardejov, zomrel 20.3.1819. Po prechodnom pôsobení v Humennom /1797/ sa stal kňazom v Silvaši /1797-1812/, odkiaľ odišiel do Sabinova /1812-1819/.
- Ján Zsiffcsay sa narodil 6.12.1784 v Hodkovciach na Spiši, zomrel 19.11.1837. Pôsobil: 1812 - 1817 - farár Slivník, december1817-1837 - administrátor - farár Červenica.
- Ján Henn sa narodil 23.10.1790 v Bočiari, zomrel 3.10.1833. Vyše dvanásť rokov /1817-1829/ bol farárom v Szilvási /Slivníku/.
- Roku 1829 sa stal silvašským farárom Jozef Dollák, ktorý zomrel roku 1838.
- Po ňom spravoval silvašskú faru dva mesiace Raimund Zideg.
- Ľudovít Dick, rodákom z Košíc, bol v rokoch 1838 - 1848 farárom - administrátorom v Silvaši /Slivníku/.
- Po ňom dostal silvašskú faru bardejovský kaplán Eduard Kaczvinszký, ktorý v Silvaši /Slivníku/ pôsobil v rokoch 1848 - 1857.
Pri analýze života rímskokatolíckej cirkvi v obci nemožno vynechať ani kňazov pôsobiacich v tejto farnosti po roku 1951, teda po odchode dlhoročného tamojšieho kňaza Vojtecha Sedláka. Predstavme teda tých, ktorí prišli po ňom a rozhodujúcou mierou ovplyvnili ďalší duchovný život rímskych katolíkov v Slivníku.
- Vojtecha Sedláka vystriedal v jeho dušpastierskej službe Karol Džupina / nar. 22. 12. 1919/, ktorý do Slivníka prišiel ako farár v roku 1951 a pôsobil tam necelé dva roky.
- František Šárocký /nar. 1. 12. 1924, Petrovany/. Administrátorom v Slivníku sa stal roku 1953.
- František Cicholes /nar. 23. 3. 1919, Košice - Barca/. Slivnickým farárom bol veľmi krátko, od 1.6.1954 do 12. 6. 1954, keď bol zatknutý a väznený.
- Roman Blaščík /nar. 5.1.1919 Chicago (USA)/ Do Slivníka nastúpil ako administrátor v januári 1954 a v kňazskej službe tam pôsobil dva roky.
- Ján Glinský /nar. 12. 5. 1911 v Stropkove/ Do Slivníka nastúpil na uprázdnené kňazské miesto roku 1956 a pôsobil tam vyše štrnásť rokov.
- Ján Záles, Rozár OP /nar. 27.1.1919 Košice - Myslava/ Od roku 1970 nastúpil ako administrátor do Slivníka, kde pôsobil až do odchodu do dôchodku roku 1993.
- Mgr. Jozef Mager /nar. 1. 1. 1957 v Bardejove/ Roku 1993 nastúpil na svoje prvé farárske miesto do Slivníka. Po desiatich rokoch pôsobenia v Slivníku bol preložený roku 2003 do obce Turany nad Ondavou.
- Mgr. Igor Čellár /nar. 28. 9. 1967 v Sečovciach/ Na prvé kňazské miesto nastúpil roku 1997 v Haniske.
Farnosť Turany nad Ondavou v 21. storočí
Obec Nová Kelča do roku 2002 patrila do farnosti Holčíkovce. Správcom farnosti bol vdp. Ján Mazúr, ktorý pôsobil na tejto fare 33 rokov. Od júla 2002 bola obec pričlenená k farnosti Turany nad Ondavou, kde bol správcom farnosti Mgr. Jozef Mager. Svoj úrad na tomto mieste zastával do 30.10. 2012.
Od 01.11.2012 bol rozhodnutím arcibiskupského úradu v Košiciach preložený do mesta Giraltovce a na jeho miesto bol pridelený administrátor Mgr. Peter Kassai, ktorý pôsobil v tejto funkcii do 30.06.2016. Od 01.07.2016 došlo k zmene správcu farnosti a odchádzajúceho Mgr. Petra Kassaia nahradil Mgr. Peter Nemec, ktorý pôsôbil ako administrátor farnosti Turany nad Ondavou a zároveň spravuje aj filálky Nová Kelča a Vyšný Hrabovec. Dňa 16.02.2018 bol uvedený do funkcie farár. Do tejto funkcie ho uviedol pán dekan zo Stropkova Miroslav Kyšeľa. Vo farnosti Turany nad Ondavou pôsobil do 30.06.2019 a od 01.07.2019 je novým správcom farnosti Ing. Mgr.
Kostoly v Obci
V obci sa nachádzajú dva rímskokatolícke kostoly:
- Starý barokovo-rokokový kostol sv. Štefana, ktorý zostal zo zatopenej obce Kelča. Je to národná kultúrna pamiatka. Bol postavený v roku 1780, do roku 1993 sa tam konali bohoslužby. V súčasnosti sa tam konajú bohoslužby iba sporadicky počas letnej turistickej sezóny a tradičná odpustová slávnosť, ktorá pripadá na sviatok sv. Štefan kráľa 16. augusta.
- Novopostavený kostol najsv. Srdca Ježišovho. Základný kameň na výstavbu tohto kostola posvätil pápež Ján Pavol II. počas návštevy Slovenska v roku 1990. S výstavbou sa začalo v roku 1991, konsekrovaný bol košickým arcibiskupom Mons. Alojzom Tkáčom 7. novembra 1993.
Administrácia farnosti Ondavské Matiašovce
Administrácia farnosti Ondavské Matiašovce - kňazi vo farnosti:
| Meno | Roky pôsobenia |
|---|---|
| Szombathy, Joachim | 1745 - 1747 |
| Jantsik, Ľudovít | 1747 - 1749 |
| Pribóczy, Adam | 1749 - 1752 |
| Klembárszky, Ján | 1752 - 1760 |
| Pribóczy, Adam | 1760 - 1762 |
| Nagy, Ján | 1762 - 1763 |
| Hoderman, Adam | 1763 - 1768 |
| P. Leander | 1768 - 1769 |
| Novák, Michal | 1769 - 1770 |
| Maxim, Ján | 1770 - 1800 |
| Ichnát, Ján OFMConv. | 1800 - 1801 exc. |
| Morvay, Peter | 1801 - 1821 |
| Rády, Jozef | 1822 - 1863 |
| Ratkó, Andrej | 1863 - 1898 |
| Thain, Štefan | 1898 - 1933 |
| Deák, Ladislav | 1933 - 3. 12. 1952 |
| Szöcs, Jozef | 1953 - 1959 |
| Arvai, Ján | 1959 - 23. 12. 1976 |
| Koromház, Štefan | 1977 - 1990 |
| Bujdoš, Ján, Mgr. | 1990 - 1998 |
| Senaj, Albín, ml. | 1998 - 2007 |
| Rebjak, Pavol | 2007 - 2015 |
| Lipka, Luboš, Mgr. | 2015 |
Kostol sv. Mikuláša v Matiašovciach
Na mieste dnešnej budovy obecného úradu bol postavený drevený kostol, ktorý sa spomína už v roku 1437. Kostol sv. Mikuláša je zapísaný v zozname národných kultúrnych pamiatok Slovenskej republiky. Výstavbu terajšieho matiašovského kostola sv. Mikuláša z roku 1773 financovala grófka Zuzana Barkóczyová rodená Sirmaiová, ktorá nechala v obci v roku 1768 vystavať školu. V rokoch 1778/1779 obec postihlo zemetrasenie.