Slovanská mytológia je bohatá na bohov a bytosti, ktoré ovplyvňovali život starých Slovanov. Jedným z najvýznamnejších bol Svarog, boh Slnka a ohňa. V tomto článku sa pozrieme na jeho charakteristiku, symboly a miesto v panteóne slovanských bohov.

Slovanskí bohovia
Pôvod a význam mena
Meno Svaroga sa odvodzuje od staroindického slova "svar", čo znamená svetlo, žiara, slnko alebo nebo. Podľa niektorých odborníkov vzniklo meno tohto slnečného božstva od praslovanského koreňa „dadj“, „daj“, vo význame dávať. Vzhľadom na to, podľa Dubenskija, Obnovskija a Niederleho Dažbog je dávajúci boh, boh - darca. Iní však vykládajú prvú časť z koreňa*dag, ktorého význam je žiara, svetlo. Slovo bog má veľmi starobylý pôvod a súvisí zrejme so staroiránskym (árijským) bhaga- boh.
Svarog bol synom praboha Roda a jeho manželkou bola bohyňa Lada. Mal dvoch bratov, Velesa a Perúna. Svarog bol všeslovanským bohom, najlepšie je jeho kult doložený u východných Slovanov. Postupne ho ale nahradili bohovia Dažbog na východe a Svarožič na západe. Na Slnko (Svaroga) sa v dnešnom Poľsku prisahalo dokonca ešte v 16. storočí.
Svarog ako tvorca sveta
Podľa slovanskej mytológie bola na začiatku sveta veľká tma. Svarog ukončil stvorenie sveta a vytvoril Nebeské cárstvo. Podľa jednej z legiend Svarog hádzal na zem hrudy, z ktorých sa rodia ľudia. Ďalšia legenda tvrdí, že ľudia vznikli z potu mocného boha.
V jednom zo staroruských prekladov kroniky Jána Malalu zo 6. storočia sa uvádza:
...potom zažala vláda Foesta (Hefaystus), ktorého Egypťania volali Svarog, počas jeho vlády spadli z neba kováčske nástroje a po prvý krát sa začali kuť zbrane, pred tým ľudia bojovali s kyjakmi a kameňmi. Feosta(Svarog) taktiež prikázal ženám, že môžu mať iba jedného manžela.
V gréckom texte sú mená Bohov: Hefaistos (Svarog) a Helios (Dažbog). Neznámy ruský prekladateľ prerozprávať príbeh (vsadený do Egypta) pričom nahradil antické božstvá slovanskými, ktoré boli bližšie staroruskému prostrediu.

Svarog
Symboly Svaroga
So Svarogom je úzko spojený symbol svargy, známy aj ako slnečný (solárny) znak alebo Perúnov kvet. Tento symbol sa často vyskytuje na starých chalupách, trámoch, nábytku a odevoch. Svarga je symbolom ochrany obydlia a ochrany pred negatívnymi vplyvmi. Znak sa údajne dostal na naše územie z Ázie, takže je to taký euroázijský symbol ochrany a u nás spájaný so slovanskými bohmi.
Ďalším obľúbeným znakom je kolovrat, ktorý symbolizuje kolobeh života, striedanie dňa a noci, leta a zimy, života a smrti.

Kolovrat
Svarog a jeho potomkovia
Svarog mal syna Svarožiča. Ten mu potom, čo Svarog prišiel po celodennej práci unavený domov, ukladal nohy do postele. Podľa mnohých religionistov je Svarožič a Dažbog to isté božstvo. V.V. Ivanov a V. Toporov majú iný názor, podľa nich je Svarožič druhým synom Svaroga. Dažbog je bohom nebeského ohňa (Slnka) a Svarožič pánom pozemského ohňa.
Jeho menom je preložený grécký boh Slnka Hélios. Je nazvaný cárom Slnka a je označený ako syn Svaroga. Ak predpokladáme, že Svarog je Dažbgovym otcom, vyvstáva otázka vzťahu medzi Svarogom a Svarožičom, bohom ohňa a vojny, ktorý bol uctievaný u polabských Slovanov. Jeho meno nás logicky privádza k domnienke, že Svarožič je Svarogov syn. (Kráľ - Kráľovič).
Uctievanie Svaroga
Kult slnka je dokázaný u mnohých Indo - európskych národov. Špeciálnu pozornosť mu venovali napr. starovekí Iránci, Peržania, ale rovnako veľkej sa tešili solárne božstvá aj u Skýtov a Sarmatov. V prípade Slovanov je ťažké jednoznačne prisúdiť stupeň dôležitosti slnečného kultu, ale podľa dochovánach písomných zmienok bolo postavenie slnečných božstiev vysoké. Je možné, že „solarizácia“ náboženstva bola významnejšia u východných Slovanov vzhľadom na to, že mali bližšie kontakty so Severo - Iráncami. Zvyk tzv. pozdrav Slnku bol ešte v novoveku spomínaný po celom Rusku, Ukrajine i Bielorusku, menej často u južných a západných Slovanov. Spoľahlivé stredoveké pramene východných Slovanov spomínajú vidiecky zvyk klaňania sa juhu (Slnku) na poludnie.
Arabský historik a zemepisec Al Masudi, ktorý navštívil v polovici 10. stor. územia Slovanov napísal vo svojich poznámkach z ciest: Slovania sú uctievači Slnka a majú chrámy s otvorom v streche aby mohli pozorovať východ slnka. Išlo skôr o prírodnú svätyňu s prístreškom ako o chrám v pravom zmysle slova, kedže existencia chrámov je písomne i archeologicky dokázaná len u Polabských Slovanov v 11 - 12. stor. Meno Boha Al Masudi nespomína, ale mohlo ísť aj o Dažboga.
Svarog, rovnako ako ostatní slovanskí bohovia, zohrával dôležitú úlohu v živote starých Slovanov. Jeho uctievanie bolo spojené s úrodou, teplom a ochranou pred temnotou. Aj dnes sa môžeme inšpirovať odkazom našich predkov a vrátiť sa ku kultúrnym koreňom, ktoré nám pomáhajú lepšie pochopiť našu identitu.
| Boh | Funkcia |
|---|---|
| Svarog | Boh Slnka a ohňa, tvorca sveta |
| Dažbog | Boh nebeského ohňa (Slnka) |
| Svarožič | Pán pozemského ohňa |
| Perún | Boh hromu a blesku |
| Veles | Boh čried, ochranca pastierov |
| Lada | Bohyňa lásky a harmónie |