Komárno je jedným zo slovenských miest, ktoré disponujú najbohatšími maďarskými divadelnými tradíciami. V 17. a 18. storočí bolo baštou maďarskej školskej divadelnej tvorby a školskej drámy, ale aj prvé predstavenie profesionálneho súboru v maďarskom jazyku, Kotzebue Papelli, alebo Zázračného stretnutia v prevedení podľa Józsefa Beke, sa pred takmer 200 rokmi, 8. mája 1811, uskutočnilo práve tu. Odvtedy sa mesto stalo s väčšou či menšou pravidelnosťou zastávkou maďarských kočovných súborov - boli časy, keď tých najsilnejších.
Zároveň, v druhej polovici 19. storočia sa severná, historická časť mesta, v predvojnovom rozsahu, prinavrátila k Československu, čo jej obyvateľom prinieslo inferno prenasledovania Maďarov, deportácií a presídľovanie, znamenalo to úplné peklo bezprávia, kedy bolo maďarské slovo a jeho inštitúcie - vrátane divadla a divadelníctva- odsúdené k úplnej nemote. Československým Maďarom postupne vrátili ich ľudské a občianske práva, mohli si na novo organizovať školstvo, kultúru, maďarské slovo dostalo opäť občianske právo.
Znovu-spustenie a znovu-organizovanie (česko-)slovenského divadelníctva prebehlo v zápätí po skončení druhej svetovej vojny. Komunistický zvrat v roku 1948 znamenal centralizáciu divadelného riadenia a dohľadu, ale došlo aj k rozšíreniu siete divadiel na Slovensku. Už v rámci Českého Štátneho Obecného Divadla založeného v roku 1945, vznikol jeden slovenský súbor, z ktorého - doplnením o ďalšie súbory- k 1. augustu 1949 mohlo vzniknúť Slovenské Štátne Obecné Divadlo, ktoré pokladalo za svoj prvoradý cieľ a poslanie vytvárať a upevňovať prepojenie vzťahu profesionálneho (úradného) divadelníctva s vidiekom, dedinou.
Vznikom Csemadok-u sa na južnom Slovensku zakorenené ochotnícke hnutie divadelníkov stalo generátorom maďarskej divadelnej kultúry v Československu po druhej svetovej vojne. Väčšinou z neškolených a málo skúsených síl bola založená 1. augusta 1950 maďarská sekcia bratislavského Štátneho Obecného Divadla, ktorá päť rokov po skončení vojny predstavovala prvý profesionálny maďarský súbor na Slovensku. Maďarská sekcia Obecného Divadla plnili najmä politické úlohy na úkor umeleckých cieľov, aj keď tie si ani veľmi nemohla stanovovať keďže k tomu neboli zabezpečené ani najzákladnejšie podmienky. A nielen v dôsledku nepriaznivého smerovania osvetovo-vzdelávacej politiky štátu, nielen vinou chabých vedomostí a nepripravenosti čerstvo naverbovaných poväčšine mladých a neskúsených členov súboru maďarskej sekcie, ale aj vzhľadom na základné organizačné a funkčné obmedzenia pracovných podmienok.
V podstate (až do konca pretrvávajúce) neriešenie ostatne spomínaných viedlo k zrušeniu Štátneho Obecného Divadla, v roku 1959, a preradeniu jeho súborov do dovtedy vybudovaných oblastných divadiel - resp. Predsedníctvo KSS vo februári 1952 rozhodlo o vytvorení komárňanského Maďarského oblastného divadla (MATESZ). V zmysle tohto rozhodnutia dostal 27. augusta 1952 István Fellegi, sekretár ústrednej komisie Csemadok-u, poverenie na vykonanie potrebných opatrení súvisiacich so založením a organizáciou divadla. Úradne bolo Maďarské oblastné divadlo v Komárne založené 1. októbra 1952, a 30. januára 1953 sa konala prvá slávnostná premiéra predstavenia Erno Urbán: Krst ohňom.
Odvtedy, až do rozpustenia Obecného Divadla v 1959, navštevovali Maďarmi obývané oblasti dve maďarské divadlá, resp. súbory. Zo šestnástich členov súboru Istvána Fellegiho prišlo jedenásť z maďarského oddelenia Obecného divadla: Zsuzsa Bottka, Béla Bugár, Gyula Fekete, Anna Ferenczy, Gyula (Grébner) Gábor, Mihály Gyurkovics, Mária H. Budai, Ferenc Husvár, Lajos Kiss, Magda Lelkes, Zsigmond Turner - a k nim sa pridal vynikajúci ochotnícky režisér - divadelník Dezso Király, tiež Anna Udvardy, Margit Lorincz, József Konrád a Jeno Síposs.
Zakladajúcu gardu ešte do prvého predstavenia doplnili Imre Budai, Irén Kovács a Antal (Lipták) Lehotay, činný už počas druhej svetovej vojny. Podľa tohto je zrejmé, že len tretina členov začínajúceho súboru disponovala divadelnou praxou spred roku 1945, či ukončila nejakú školu s dramatickým zameraním, ostatných naverbovali spomedzi ochotníkov. Ale k novému začiatku nestačilo vyriešiť hereckú otázku: bolo treba zabezpečiť režiséra, vytvoriť dielne na výrobu kulís, rekvizít a masiek, atď.
Prvé sezóny Maďarského oblastného divadla - približne do konca desaťročia - uplynuli vo formovacom snažení divadla a súboru, vo vytváraní optimálneho programu, v pomenovaní a zhostení sa svojej úlohy v duchovnom a umeleckom živote novo-organizujúcej sa československej (maďarskej) spoločnosti, vysporiadaní sa s prvými výsledkami a neúspechmi boja o vytvorenie vlastnej (svojskej) duševno-umeleckej tváre. Od počiatku bolo každému jasné, že založenie Maďarského oblastného divadla znamená oveľa viac než len založenie ďalšieho nového divadla, pretože tu sa jedná o zrodenie jediného profesionálneho divadla, aj keď centrálne riadeného ale s vlastným vedením, národnostnej menšiny donedávna ešte prenasledovanej, zbavenej najzákladnejších občianskych a spoločenských, kultúrnych práv.
Ale svojské poslanie Maďarského oblastného divadla sa prejavilo aj v tom, že bolo činohrou inštitúciou s najširšou oblasťou záberu v rámci Slovenska, ktorej dva divadelné súbory (komárňanský a košický) odohrali ročne dve tretiny svojich predstavení mimo svojho sídla, na území celého južného Slovenska, od Veľkého Medera po Veľké Kapušany, v okruhu 400 - 500 kilometrov, na takmer 100 miestach. Čo prestavovalo z večera na večer sa meniace nároky a zloženie publika, premenlivé javiskové podmienky, rôznu úroveň technického vybavenia divadelných sál. V tomto smere sa situácia nezmenila ani po sformovaní košického Javiska Thália, keďže jeho organizácia bola povolená len ako súčasť inštitúcie Maďarského oblastného divadla, aj vytvorené bolo len zo zdrojov, ktoré malo k dispozícii Maďarské oblastné divadlo, či už materiálnych alebo vecných, resp.
Čoskoro bolo všetkým zrejmé, že pilierom činnosti Maďarského oblastného divadla je jeho zameranie a charakter, Achilovou pätou je jeho dramaturgia, resp. nedoriešené vzdelávanie a príprava maďarských divadelných odborníkov a hercov v Československu. Prvú radikálnu zmenu v živote divadla priniesol rok 1959. Keď sa stalo zrejmým, že v dôsledku celoslovenskej reorganizácie divadelnej siete ukončí svoju činnosť Štátne Obecné Divadlo, dlho sa to javilo tak, že popri Maďarskom oblastnom divadle ostane funkčná (aj keď možno s východoslovenským sídlom) aj druhá profesionálna činohorná inštitúcia. Nestalo sa tak - maďarská sekcia Obecného Divadla začiatkom sezóny 1959-1960 splynula s Maďarským Oblastným Divadlom, čo prinieslo nový rad starostí, ktoré bolo treba riešiť a nové napätie, ktoré bolo treba uvoľňovať.
Ani Maďarské Oblastné Divadlo neobišli snahy o „divadlo služieb“ , ktoré malo v prvom rade plniť politické úlohy. V rokoch spustenia malo divadlo v dramaturgickej oblasti v celku obmedzené možnosti. Naše teáter sa rozbiehal ako druh divadla vychovávajúceho ľud v znamení Stanislavského divadelnej estetiky. Výchovné tendencie divadla boli určujúce pre programovú štruktúru až do zvratu v roku 1989. Ale vplývali aj na činnosť a tvorbu Józsefa Konráda, ktorý sa z ochotníka stal profesionálnym divadelníkom, režisérom a už od počiatku písal články o otázkach divadelnej politiky, organizácie, teórie i estetiky a jeho osoba je neoddeliteľná od formovania charakteru divadla v prvých tridsiatich rokoch existencie Maďarského oblastného divadla. Základy hereckej pedagogiky a rovnako hereckej štylizácie však položil jeden slovenský herec-spevák a režisér, Štefan Munk.
Jeho najlepšími réžiami - Moliére: Lakomec (1953), resp. v Munkovom prevedení ponatá ako ľudová dráma Ede Szigeti: Pastier koní (1953) - boli už prvé prijateľné predstavenia, ďalšie Sándor Bródy: Učiteľka (1955), Jeno Heltai: Nemý junák (1957), Leonid Rahmanov: Búrlivý súmrak (1957) a Shiller: Láska a nenávisť (1957) dláždili cestu k umeleckému úspechu divadla. Ostatné štyri spomínané predstavenia režíroval popredný tvorca maďarskej divadelnej scény Ferenc Lendvay, ktorého režisérske vedenie nabité hustou divadelnou atmosférou znamenalo zároveň aj kus práce v hereckej pedagogike nevyčísliteľne hodnotnej v kruhu komárňanských hercov pasujúcich sa so základnými problémami ochotníctva. Rola učiteľky bola odrazovým mostíkom pre Margit Lorincz, v dvoch hlavných úlohách hry Nemý junák vynikli Kató Cséfalvay a László Tóth.
Popri nich boli ešte určujúcimi členmi súboru spomedzi zakladajúcej gardy Dezso Király, József Konrád, Anna Udvardy, Zsigmond Turner a Gabi Palotás, Anna Ferenczy, Ferencz Lengyel, Béla Bugár, Béla Várady a Mihály Gyurkovics, ktorí sa sem dostali z Bratislavy. Na prelome desaťročia sa pomaly začal rozširovať okruh režisérov divadla, režisérskej práce sa nezľakli ani herci-vedenie-technici súboru - István Fellegi, Lajos (Kisbán) Klimits, László Rinzdorfer, Dezso Király, János Tarics, Zoltán (Krausz) Kozma. Okrem Istvána Munka aj iní celoštátne významní slovenskí režiséri ako - Martin Gregor, Viktor Lukáč, Martin Hollý, Juraj Šeregi, Igor Ciel - boli čoraz častejšími hosťami v Komárne.
Heroickým pokusom tohto obdobia bolo divadelné spracovanie Jókaiho Zlatého človeka (1955). Tlač pokladala za významnú udalosť prihlásenie sa dramaticky, divadelnej scenáristky Teréz Dávid v roku 1958 ( jej drámu Bludička v bratislavskom Divadle Pavla Országha Hviezdoslava po Slovensky a hru Dódi v Komárne po maďarsky uviedli takmer súčasne). Koncom desaťročia vynikol opäť István Munk, tento raz svojským novátorským poňatím komédie Beaumarchais: Figarova svadba, hru priniesol na javisko spolu so starými francúzskymi piesňami a tancami.
Začiatkom 1960-tych rokov, v júli roku 1962, nečakane poslali do dôchodku zakladajúceho riaditeľa divadla, Istvána Fellegiho. Fellegiho miesto, až do vymenovania dr. Istvána Krivošíka 1. marca 1963, zastávala trojčlenná riadiaca rada v zložení Štefan Munk, József Konrád a János Tarics. Novopecený riaditeľ, dr. István Krivošík - predtým šéfredaktor maďarského vysielania Československého Rozhlasu - presadil v divadle istý úradnícky prístup (on sám bol právnik), je fakt, že počas jeho prvého komárňanského pôsobenia (1963-68) sa ním vedená inštitúcia stala organizačne súdržnejšou, obnovila sa a dramaturgicky sa otvorila smerom k hodnotám súčasnej dramatickej literatúry, divadlo sa ako-tak vymanilo z izolácie, k začiatku 1960-tych rokov čoraz čitateľnejšej a aj kritikou odsudzovanej, medzi múrmi divadla sa spustila generačná výmena, omladzovanie vnímateľné vo všetkých smeroch.
Pamätnými, resp. pokrokovými premiérami tohto desaťročia boli: Vítezslav Nezval: Manon Lescautová (1963), John Steinbeck: Ľudia a myši (1964) a dráma Arthura Millera Pohľad z mosta (1965), Shillerova tragédia Zbojníci (1966), Garcia Lorca: Dom Bernardy Alby (1966) ale predovšetkým Shakespeare: Rómeo a Júlia (1968) a Gyula Háy: Boh, cisár, sedliak (1969). V Millerovej hre ponúkol vynikajúci výkon Béla Bugár v úlohe Eddieho Carbone, ako Lennie z hry Ľudia a myši exceloval Károly Nádasdy a Aranka Szentpéteri ako Curlyová. Medzi najdôležitejšie prínosy tohto desaťročia patrí zmena povolania Józsefa Konráda: významný tvorca sa onedlho po svojom prvom režijnom pokuse v roku 1960 (Peter Karvaš: Polnocná omša) natrvalo obrátil chrbtom k herectvu.
Po hereckých začiatkoch zmenil svoje zameranie aj Sándor Beke, ktorý v histórii Maďarského Oblastného...Prosíme prijímateľov, aby nám poslali info o podujatiach, ktoré vznikli s našou podporou.
Program Podujatí a Svätých Omší
Nasledujúci zoznam uvádza program podujatí a svätých omší v rôznych obciach a mestách Slovenska v priebehu roka. Tento zoznam zahŕňa rôzne udalosti, od moravských besied po divadelné predstavenia a náboženské slávnosti.
Príklady podujatí:
- Moravské Besedy
- Výstavy
- Prednášky spojené s besedami
- Divadelné predstavenia
- Semináre
- Púte
- Folklórne festivaly
- Koncerty
- Oslavy
- Tábory
Tieto podujatia sa konajú v kostoloch, kultúrnych centrách, námestiach a iných verejných priestoroch. Cieľom týchto podujatí je posilniť kultúrne a duchovné hodnoty v spoločnosti.
Každý rok o takomto čase médiá prinášajú informácie o prvých bábätkách narodených v novom roku. Prvým novorodencom vo zvolenskej nemocnici je dievčatko Adelka a narodila sa 25 minút po polnoci. V Banskej Bystrici sa 28 minút po polnoci narodil chlapček Emil a v Košiciach sa malá Suela narodila o 1.30 h. Dievčatko Kristínka sa na svet vypýtala v žilinskej nemocnici o 2:05 hod. Prvým bábätkom, ktoré sa v roku 2021 narodilo v Nemocnici Svet zdravia v Galante dostalo meno Daniel. Chlapček mal hmotnosť 2852 g a prišiel na svet o 9:20 hodine.
Náboženský Život v Žihárci
Sporov sa z rozhodnutia Ferdinanda III. v 17. storočí 90 kostolov. Šaľa zostala katolícka. Do roku 1878 sa v kostole spievalo a modlilo po slovensky. Počas svetovej vojny bol život poznačený všade chýbajúcou mužskou silou. V rodine sa hovorilo "Pane Bože, pomáhaj". Priúčali ich k modlitbe a mravnému životu. Všetkých žiakov sa pred a po jedle, ako aj pred spánkom pomodlila. V nedeľu sa konala "Malá Aleluja".
Spolky a akcie zahŕňali:
- Združenie mužov Božského Srdca
- Spolok sv. Ruženca
- Jednota katolíckej mládeže
- Mariánska kongregácia dievčat
Význam pôstu sa postupne menil. Veriacich aj školskej mládeže sa vyzývalo celoročne zachovávať piatok, ako bezmäsitý deň. 40-dňový veľký pôst vyvrcholil slávnosťou Vzkriesenia. Procesia na oslavu zmŕtvychvstania Krista so spevom verejne prejavila a vyznala svoje náboženské presvedčenie. Desať dní po Turícach (po sv. Jáne) sa konala oslava Srdca Ježišovho s procesiou cez mesto. V roku 1700 sa veriacich aj z Diakoviec, Kráľovej a Dlhej zhromaždilo na svätú omšu.
V chrámovom parku sa prejavovalo nacionalistickou maďarskou provokáciou. Vec cestou okresného sudcu Dr. sa konala len v maďarskom jazyku. Pútnikov sa rozrástol na 6 - 7 tisíc veriacich. Celá oslava sa konala tiež len v maďarskom jazyku. Za nového kaplána prichádza Michal Ryšavý, Slovák z Trnavy. V ďalších rokoch sa týchto osláv pod vedením dekana Herodeka z Vlčian zúčastňuje 10 - 12 tisíc pútnikov z celého okresu.
Katedrála svätého Martina v Bratislave, kde sa konala spomienková svätá omša za obete rómskeho holokaustu.
Organ a Spevokol
V 15. storočí bolo potrebné nahradiť starý organ novým. Zorganizovala sa peňažná zbierka a dobrovoľné príspevky boli vystavené v kostole k verejnému nahliadnutiu a kontrole. V rokoch sa prikročilo k realizácii podniku Rieger Krnov. V roku 1930 prišiel do Šale za farára Pavel Macháček.
V obci aj ďalšie funkcie - ako obecný parlament. Najviac využívala priestory mládež. Vlastných mládežníckych podnikoch, obecných aj cirkevných akciách. Jednoduchý názov Dalárda. Založil ho organista - učiteľ Rím. kat. školy, Jozef Peter v roku 1910. Počas svätej omše, na výročité sviatky. Zbor s počtom asi 40 členov spieval maďarské cirkevné piesne. Neskôr sa spievali aj piesne svetské, slovenské aj maďarské. Cecília chórus získal 2. cenu. Verejnom účinkovaní vystupovali pod názvom Katolícka mládež.
Divadelné Aktivity
Roľník Štefan Hatvany bol veľmi sčítaný, erudovaný samouk. Bol hercom v premiére už v roku 1922. Funkciu dramaturga, -režiséra, scenáristu ba aj herca. Detský divadelný súbor Úsmev pri Mestskom kultúrnom stredisku Šaľa a Divadle ŠOK ponúkne Alicu v krajine zázrakov, Divadelný súbor Minót pri Cirkevnej ZUŠ sv. Lukáša v Topoľčanoch predstaví Tajný výlet, Daniel Hayden z Preselian sa bude prezentovať Lietajúcou rozprávkou.
V sobotu 28. júla sa na Gorazdove uskutoční večerná svätá omša, ktorú bude celebrovať trnavský arcibiskup Ján Orosch. Po omši sa začne prehliadka kresťanského umenia a ľudovej tvorby Gorazdovský dvor. Program festivalu vyvrcholí v nedeľu 29. júla.
Ďalšie udalosti:
- Letné oratko v Námestove
- Duchovné cvičenia pre katechétov v Pezinku
- Výstava "Ján Pavol II. a Slovensko"
- Púť k Panne Márii Snežnej v Trlenskej doline
- Rehoľná profesia saleziánov dona Bosca v Poprade-Veľkej
- Oslavy svätogorazdovskej tradície v Kútoch
- Odpustová slávnosť Nanebovzatia Panny Márie v Košiciach
- Spomienková svätá omša za obete rómskeho holokaustu v Bratislave
Tieto udalosti ukazujú živý náboženský a kultúrny život na Slovensku, s mnohými príležitosťami pre veriacich a širokú verejnosť na účasť a zapojenie sa do spoločenských aktivít.
Mons. Stanislav Zvolenský, bratislavský arcibiskup metropolita a predseda KBS.
„Nestačí ich milovať, mladí musia vedieť, že sú milovaní“. Aj táto myšlienka svätého Jána Bosca inšpirovala námestovských saleziánov pri príprave letného oratka. Pápež František na sviatok sv. Ignáca z Loyoly poskytol rozhovor, v ktorom okrem iného upozornil aj na politické dôsledky zdravotnej krízy COVID-19 ohrozujúce demokraciu.
Diecézny katechetický úrad v Bratislave zorganizoval duchovné cvičenia pre katechétov Bratislavskej arcidiecézy v kláštore kapucínov v Pezinku. Výstava "Ján Pavol II. a Slovensko" bola pri príležitosti stého výročia narodenia pápeža Jána Pavla II.V tomto roku si pripomíname sté výročie narodenia P. Ferdinanda Takáča SJ (27. jún 1920).
Jezuiti z Ružomberka pozývajú aj tento rok na tradičnú púť k Pannne Márii Snežnej v Trlenskej doline, ktorá bude v nedeľu 2. augusta 2020. V sobotu 15. augusta 2020 zložia traja mladí muži zo Slovenska svoju prvú rehoľnú profesiu ako saleziáni dona Bosca. Blížiaci sa Uspenský pôst aj v tomto roku sústreďuje našu pozornosť na posledné dva veľké a dôležité sviatky nášho cirkevného roka, ktorými sú sviatky Premenenia Pána a Zosnutia Presvätej Bohorodičky, ktoré vo svojej najhlbšej podstate poukazujú na zmysel a cieľ existencie kresťana - premenenie sa alebo zbožštenie.
Sv. Ignác z Loyoly (1491-1556), ktorého sviatok slávime 31. júla vo výročný deň jeho smrti, je známy ako muž veľkej životnej konverzie, cez ktorú ho Boh priviedol k hĺbkam duchovného života a apoštolskej horlivosti. Edukačný projekt má antropologickú štruktúru a vznikol v spolupráci s Katolíckou univerzitou sv. Antona v španielskej Murcii. Františkánska komunita bude v nedeľu sláviť sviatok Porciunkuly, keď môže ktokoľvek získať úplné odpustky.
"Ignác nás mnohých naučil ako hľadať a nachádzať Boha vo všetkých veciach. Uplynulo 65 rokov od úmrtia prvej slovenskej blahoslavenej sr. Zdenky Cecílie Schelingovej SCSC. Projekt denných svätých omší (svätých liturgií) pokračuje napriek obbmedzeniam. Originálnu výstavu východokresťanských ikon môžu záujemcovia navštíviť v priestoroch OZ IKONY v Žiline.
Pri príležitosti Pamätného dňa rómskeho holokaustu bude v nedeľu 2. augusta 2020 o 16:00 spomienková svätá omša za obete rómskeho holokaustu. Rožňavská diecéza pozýva k modlitbe Deviatnika k Rožňavskej Panne Márii. V slovenčine vyšiel životopis prvého misionára Spoločnosti Božieho slova, pátra Jozefa Freinademetza SVD. Katolícka cirkev v Nemecku v minulom roku investovala 591,6 milióna eur do pomoci svetovej Cirkvi.
Svätý Otec František vymenoval za pomocného biskupa pre Arcidiecézu Matky Božej v Moskve pátra Nikolaja Gennadeviča Dubinina z rehole minoritov, doterajšieho gvardiána Konventu sv. Antona Divotvorcu v Sankt Peterburgu. Na dnes, 30. júla, pripadá Medzinárodný deň boja proti obchodovaniu s ľuďmi. Katolícka cirkev v Ríme poskytne časť svojich priestorov štátnym školám, aby sa tak po ústupe akútnej fázy epidémie COVID-19 mohlo obnoviť školské vyučovanie v rozšírených priestoroch, v súlade s preventívnymi zdravotnými opatreniami.
„Sme znepokojení z tohto návrhu zákona, ktorý v sebe skrýva úklady voči slobode vzdelávania a slobode názoru“ - takto komentoval nový predseda Komunity pápeža Jána XXIII. Giovanni Paolo Ramonda návrh zákona o tzv. „homotransfóbii“, ktorého legislatívny proces dostal v stredu 29. júla zelenú v jednej z komisií parlamentu. "Ocenila som ich prínos pre spoločnosť, obzvlášť počas náročných mesiacov pandémie. Bratia dominikáni v Košiciach pozývajú do pútnického chrámu Nanebovzatia Panny Márie v Košiciach pričleneného k bazilike Santa Maria Maggiore v Ríme na odpustovú slávnosť Nanebovzatia Panny Márie, ktorá bude v sobotu 15. augusta 2020 o 11:00.
Kniha, pôvodne zamýšľaná pre úzky okruh kňazov, ktorí sú v cirkvi poverení touto službou, sa tak stáva príležitosťou pre všetkých záujemcov, aby získali znalosti o tejto službe, opradenej senzáciachtivými či hororovými historkami. Prefekt Kongregácie pre kauzy svätých kardinál Giovanni Angelo Becciu počas liturgickej spomienky na sv. Martu slávil v Ríme svätú omšu, pri ktorej zložili sľuby tri desiatky rehoľníčok z Kongregácie Marty a Márie. Tento limit je stanovený na 10 osôb.
Je považovaný za jednu z najväčších osobností Gréckokatolíckej cirkvi na Ukrajine. Obnovený mariánsky stĺp na pražskom Staromestskom námestí požehná na slávnosť Nanebovzatia Panny Márie v sobotu 15. augusta kardinál Dominik Duka. „Odpustenie je najväčšia vec v živote“ - to sú jej slová, ktoré vyslovila vo väzení.
Zbierku „Pápež pre Ukrajinu“ vyhlásil Svätý Otec František v apríli 2016. Svätý Otec v deň liturgickej spomienky sv. Ignáca z Loyoly poskytol rozhovor. V Brazílii sa 25. júla slávil deň roľníkov. Fórum kresťanských inštitúcii zverejnilo svoju výročnú správu za rok 2019, kedy oslávilo 15. výročie svojej existencie. Prispieť k vytváraniu priateľského prostredia, ktoré na jednej strane vytvára atmosféru prijatia pre znevýhodnené deti, na druhej strane vedie deti, ktoré nie sú znevýhodnené, k prijímaniu "odlišnosti" ako prirodzenej súčasti života.
Vytvoril ho brat Márius Dismas. V posledných rokoch pribudla nová kategória ľudí bez domova - seniori, ktorých dôchodky sú také nízke, že ak nemajú rodinu, ľahko skončia na ulici. Pustovníka brata Máriusa Dismasa to trápilo - Boh mu však dal nápad a n...
Svätý Ján Bosco, inšpirácia pre letné oratko v Námestove.