Medzi tieto skvosty patrí aj gréckokatolícky kostol v Uličských Krivých (okres Snina), venovaný sv. archanjelovi Michalovi. Bol postavený v roku 1718 na mieste pôvodného staršieho kostola.
V kresťanstve je Michal považovaný predovšetkým za premožiteľa diabla v podobe draka, ako aj za vodcu nebeských vojsk, ktoré stoja na východe pred Božím trónom. Už veľmi skoro sa Michal zobrazoval ako ochranca brány do raja.
Architektúra a konštrukcia
Drevený chrám v obci Uličské Krivé bol vystavaný v zrubovom štýle na kamennom základe. Jednoduchá a zároveň masívna trojpriestorová stavba so zrubovou konštrukciou pozostáva zo svätyne, chrámovej lode a predsiene a dvoch veží. Počas druhej svetovej vojny, v roku 1944, bol tento chrám značne poškodený. Jeho architektonické riešenie vyvoláva dojem masívnosti.
Chrám má dve veže. Vyššia veža je nad predsieňou, nižšia veža je nad svätyňou. Každá chrámová veža má kupolu a trojramenný železný kríž. Chrámové veže a chrámová strecha sú pokryté štiepanými drevenými šindľami. Vo vyššej veži chrámu visia tri zvony. Najstarší z nich pochádza z roku 1811. Hlavný vchod do chrámu je zo západnej časti do predsiene.
Ikonostas a interiér
Dominantou chrámu je vzácny päťradový, bohato vyrezávaný ikonostas z 18. storočia. Chrám má ikonami ozdobenú stenu s tromi dvermi, ktorá stojí medzi chrámovou vežou a svätyňou. Tento ikonostas pochádza z 18. storočia a pozostáva z piatich radov ikon.
V hlavnom rade ikonostasu sú nasledovné ikony: sv. Mikuláš z Myry, sv. Bohorodička Hodegetria (ukazovateľka cesty), Kristus Učiteľ a Majster, Zbor archanjela Michala. Hlavný rad obsahuje ikony sv. Biskupa Mikuláša, Panny Márie Hodegetrie, Krista učiteľa a ikonu sv. Michala archanjela.
Cárske dvere pozostávajú z dvoch krídel s vyobrazeniami Kristovho rodokmeňa (tzv. „Jesseho strom“). V strede hlavnej rady sú dvojkrídlové cárske dvere, na ktorých je atypicky vyobrazených spolu 12 medailónov Stromu Jesseho, teda Kristovho rodokmeňa. Na ostení cárskych dverí je znázornený naľavo sv. Bazil Veľký a napravo sv. Ján Zlatoústy.
Nad hlavným radom ikonostasu je rad ikon veľkých byzantských sviatkov s ikonou Poslednej večere. Ďalší rad tvoria vyobrazenia Ježiša Krista Pantokratora a 12 apoštolov a nad nimi sú 12 starozákonní proroci. Nad radom ikon sviatkov je rad svätých apoštolov s ikonou Kristus Veľkňaz s Božou Matkou a Jánom Krstiteľom. Nad radom svätých apoštolov je rad starozákonných prorokov. Z priestorových dôvodov na tomto ikonostase chýba kríž. Vrch celého ikonostasu, ktorého autor je neznámy, je z dispozičných dôvodov ukončený iba krížom. Ikonostas bol reštaurovaný v rokoch 1988 až 1992.
Piaty rad ikon sa nachádza pod hlavným radom ikonostasu. V ňom sú nasledovné ikony: Zjavenie sa sv. Mikuláša trom vojvodom, modliaca sa Božia Matka (Oranta), sv. Peter a sv. Pavol.
Na bočných stenách chrámovej lode visí niekoľko vzácnych ikon: sv. archanjel Michal, Kristus s nebeskými silami, Božia Matka Hodegetria (ukazovateľka cesty) s niekoľkými scénami z jej života na okrajoch ikony.
Osobitnú pozornosť si zaslúži ikonostas Mandylion - Kristova tvár na obruse na zábradlí chóru. Vo svätyni za ikonostasom je oltár s nádhernou ikonou Piety, teda Bohorodičky, ktorá drží v náručí telo mŕtveho Krista. Tieto ikony pochádzajú zo 16. a 17. storočia. Patrili pravdepodobne k mobliáru predošleho chrámu.
„Táto cerkev sa môže pýšiť niekoľkými ikonami staršími, ako je ona sama," poznamenal kurátor chrámu Ján Kelemeca s tým, že pochádzajú z 15. a 16. storočia. Vzácnosťou sú aj cárske dvierka s vyobrazením štyroch evanjelistov. Tieto časti pochádzajú pravdepodobne z pôvodného chrámu, o ktorom sa hovorí, že stál neďaleko tohto aktuálneho.
Chrám, ktorý pôvodne postavili bez použitia kovového klinca, rekonštruovali podobne ako ikonostas koncom 80. rokov. Ohrozený je podľa Kelemecu hlavne, čo sa týka dreva, červotočom.
Devín - rekonštrukcia veže kostola
Súčasnosť
Kostol je vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku, je súčasťou obecného cintorína a dodnes sa tu konajú pravidelné bohoslužby. Bohoslužby sú v cerkvi každú nedeľu a sviatok, ale aj medzi tým na vyžiadanie veriacich.
Obhliadka dreveného chrámu je možná kedykoľvek, telefónne číslo na oprávnenú osobu je uvedené na dverách chrámu. Kurátor ho sprístupňuje aj turistom, ktorí sem prichádzajú.
Severovýchod Slovenska je oblasť, kde sa stretávajú gréckokatolíci a pravoslávni veriaci. Až do roku 1646 mali pritom ich dejiny spoločné. V tom čase však 63 pravoslávnych kňazov v kaplnke zámku Drugetovcov v Užhorode podpísalo dokument o obnovení plného cirkevného spoločenstva s Rímom. Z takzvanej Užhorodskej únie sa postupne vyvinula Gréckokatolícka cirkev.
Vypočítava, že na Slovensku v súčasnosti stojí okolo 50 drevených chrámov. Aj keď najznámejšie a najpočetnejšie sú cerkvi východného obradu, najstaršími sú drevené rímskokatolícke kostoly z prvej polovice 15. storočia.
Medzi ďalšie zaujímavé drevené kostoly v okolí patria:
- Jalová - drevený kostol postavený v roku 1831
- Hrabová Roztoka - pravoslávny kostol sv. Bazila Veľkého
- Inovce - pravoslávny drevený zrubový kostol sv. Michala archanjela z roku 1836
- Kalná Roztoka - pravoslávny drevený kostol sv. Bazila z konca 18. storočia
- Krásny Brod - pravoslávny drevený kostolík z konca 19. storočia
- Ruská Bystrá - pravoslávny drevený barokový kostol sv. Mikuláša z roku 1730
- Ruský Potok - drevený pravoslávny barokový kostol z roku 1740
- Strihovce - drevený barokovo-klasicistický kostol z 18. storočia
- Šmigovec - drevený kostol z 19. storočia
- Topoľa - drevený zrubový barokový gréckokatolícky kostol sv. Michala archanjela z roku 1780
Gréckokatolícky chrám sv. archanjela Michala v obci Uličské Krivé v Sninskom okrese postavili v roku 1718. Národná kultúrna pamiatka slúži aj dnes na svoje pôvodné účely.