Svätá spoveď: Podmienky, príprava a význam

Svätá spoveď, známa aj ako sviatosť zmierenia alebo sviatosť pokánia, je pre kresťana chvíľou hlbokého vnútorného prežitku. Bežne ju predchádza skľúčenosť z uvedomenia si vlastných skutkov a slabostí, no ihneď ju nahrádza pocit šťastia a vnútornej slobody, pretože veriaci získal novú šancu na radostný a pokojný život. Je to čas, kedy kresťan takpovediac žaluje na seba, čiže hovorí svoje ľahké a ťažké hriechy a kňaz ho pozorne a s láskou počúva pri tzv. ušnej spovedi.

Je to prostriedok k tomu, aby človek dostal zo seba tieto hriechy a cez kňaza ich odovzdal Ježišovi Kristovi, ktorý toto zlo anuluje a odpustí. Kňaz v tej chvíli koná nielen v mene Krista, ale dokonca v osobe Krista, nakoľko len Kristus má moc odpúšťať a zničiť zlo. Kresťan sa tak môže vydať na cestu vnútorného uzdravenia.

Čo je hriech

Hriech v jazyku Biblie znamená „minúť cieľ“. Týmto cieľom je zrealizovať nádherný projekt, pre ktorý nás Boh stvoril ako jednotlivcov i ako spoločenstvo. Z tohto dôvodu nám Ježiš Kristus zanechal svoje slová a skutky, ktoré nás majú viesť, aby sme „neminuli náš cieľ“. Cirkev, ktorú založil ako putujúce radostné spoločenstvo učeníkov milujúcich sa jeho vzájomnou láskou („putujúci Boží ľud“), obohatil darmi, t. z. nástrojmi, ktoré má Cirkev ako Matka používať na sprevádzanie, uzdravenie a obnovenie tých, ktorí v konkrétnej každodennej realizácii tohto životného projektu „minuli cieľ“, teda zhrešili. Hriech totiž zraňuje hriešnika, ľudí okolo neho, celú Cirkev a uráža Boha.

Hriech je teda činnosť (myšlienka, slovo, skutok, zanedbanie dobrého) v rozpore s Ježišovými slovami a usmerneniami jeho Cirkvi. Podľa Ježiša sa rozlišuje medzi hriechom, ktorý spôsobuje duchovnú smrť (tzv. smrteľný: pretrhnutie vzťahu s Bohom), a hriechom, ktorý nespôsobuje duchovnú smrť (tzv. všedný: oslabenie, resp. nalomenie vzťahu s Bohom). Sú aj iné dôležité rozdelenia hriechov. Smrteľný hriech je, ak sú splnené tri podmienky: musí byť vykonaný dobrovoľne, vedome a vo vážnej veci. Ak jedna z týchto podmienok chýba, hovorí sa o hriechu, ale jeho pripočítateľnosť býva obmedzená, čiže chápe sa ako všedný.

Po spáchaní hocijakého hriechu je treba ihneď oľutovať a urobiť akýkoľvek skutok nezištného dobra. Príklad okamžitej ľútosti: Pane, odpusť mne hriešnemu. Alebo príklad dokonalej ľútosti: Pane Ježišu, ďakujem ti za všetko, čo som v živote dosiahol. Boli situácie, keď som na teba zabudol a nemiloval som ťa nadovšetko. Prosím ťa, odpusť mi a pomôž mi napraviť škody, čo som spôsobil. Zverujem do tvojho milosrdenstva seba i všetkých ľudí.

Priebeh svätej spovede

Na základe individuálneho vyznania hriechov, ich úprimnej ľútosti a ochoty sa zlepšiť kňaz veriaceho poučí a uloží mu skutok kajúcnosti, tzv. pokutu, ktorú má vykonať. Môže to byť napr. duchovné čítanie, modlitba, milodar, služba blížnemu, skutok milosrdenstva alebo iné. Súčasťou spovede je náprava spôsobenej škody (ak je to možné), napr. vrátiť ukradnutú vec, ospravedlniť sa za urážky a podobne. Následne veriaci dostáva kňazské rozhrešenie na znak odpustenia hriechov.

Rozhrešenie veriaci dostane spravidla okamžite, okrem niektorých špecifických prípadov.

Príklad úvodného dialógu:

• Pozdrav, prežehnanie sa a predstavenie seba (bez mena): V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen.
• Na poslednej spovedi som bol … (kedy).
• Som slobodný/á, ženatý/vydatá, mám x rokov, pracujem ako …
• Vyznanie hriechov.
• Kňazské poučenie.
• Ľútosť: Bože môj, celým srdcom ťa milujem a preto veľmi ľutujem, že som ťa hriechmi urazil. Chcem sa naozaj polepšiť a hriechu sa chrániť.

Spoveď sa môže konať na hocijakom mieste, kde je zabezpečená ochrana súkromia a dobrého mena kňaza i veriaceho. Cieľom spovede je nielen anulovanie skutku, viny a večného trestu za hriech, ale predovšetkým duchovné vyslobodenie spod vplyvu zla, posilnenie a uzdravenie celého človeka, resp. znovu prijatie Božej milosti potrebnej na pokojný rast v ľudskosti a kresťanskej viere, nádeji a láske.

Ako často pristupovať k spovedi

I keď je stanovené, že kresťan je povinný aspoň raz v roku sa vyspovedať, odporúča sa požiadať o spoveď častejšie, a to v bežnom režime raz za 1-2 mesiace. Ak spolupracuje s Božou milosťou, také obdobie dokáže vydržať bez ťažkého hriechu. V mimoriadnych krátkodobých situáciách osobných či vzťahových ťažkostí sa odporúča spovedať sa častejšie, nakoľko častá Božia milosť človeka posilní v prežívaných ťažkostiach. Potom sa vrátiť do bežného režimu.

Príprava na svätú spoveď

Na sviatosť zmierenia je potrebné pripraviť sa modlitbou, najmä modlitbou k Duchu Svätému. Človek, ktorý túži po zmierení, potrebuje pomoc pri nazeraní na svoje hriechy, aby ich videl v skutočnom Božom svetle, obzvlášť ak na svätej spovedi nebol dlhšie obdobie, niekoľko mesiacov či rokov. Ideálne je v tomto prípade zvážiť generálnu spoveď. Je dôležité vytvoriť si dostatok času a vhodné, pokojné prostredie na spytovanie svedomia. Nie je žiadnou hanbou zapísať si hriechy na papier a takto ísť pripravený na svätú spoveď.

Boh je milujúcim otcom a každé svoje dieťa očakáva s otvoreným náručím. Je vždy pripravený obnoviť vzťah k človeku a svätá spoveď je tým najlepším začiatkom pre túto obnovu. Nebojme sa teda vstúpiť do rozhovoru s Pánom a pristúpiť k Nemu čo najbližšie.

Spytovanie svedomia

Základom dobrej spovede je poznanie vlastnej hriešnosti. Mnohí sa nevedia spovedať, pretože už necítia vinu hriechu. Tu vám ponúkame moderné spovedné zrkadlo vytvorené podľa súčasnej doby. Odporúčam aj ku generálnej sv. spovedi. Touto pomôckou chceme upriamiť pozornosť na niektoré oblasti, na ktoré možno bežne ani nemyslíme. Nie je to kompletný zoznam. Samozrejme, nie všetko musí byť hneď veľký hriech, ale je dobré nevenovať sa len vonkajšiemu prejavu - čiže keď už vznikne skutok, ktorý je veľkým zlom - ale je potrebné odhaľovať aj korene hriechov.

1. prikázanie: Ja som Pán, tvoj Boh!

• Ak milujem to, čo je dobré, tak milujem seba, a všetky ostatné stvorené veci milujem natoľko, nakoľko mi pomáhajú dosiahnuť svoje osobné šťastie a zriekam sa ich natoľko, nakoľko mi v mojom šťastí prekážajú. Takýmto spôsobom sa dá milovať aj Boh.
• Veriť znamená nielen veriť, že Boh existuje, ale veriť tomu, že čo Boh odo mňa žiada je pre mňa to najlepšie. Poznám Božiu vôľu s mojím životom? Hľadám ju? Učím sa ju spoznávať? Komunikujem s Bohom svoje rozhodnutia? Verím všetkému, čo Boh o sebe a o nás zjavil, alebo verím iba tomu, čo sa mne páči?
• Uvedomujem si, že Boh chce moje dobro, alebo ho mám za tyrana, ktorý ma núti žiť nejako, a ja sa musím prispôsobiť, lebo inak pôjdem do pekla? Zažívam Božiu lásku a viem na ňu odpovedať? Alebo som veriaci len preto, lebo sa bojím Božieho trestu, alebo chcem od Boha niečo dosiahnuť - požehnanie, zdravie, úspech…?
• Dokážem vytrvať pri Bohu aj v ťažkostiach a skúškach? Uvedomujem si, že naša vlasť je v nebi, a snažím sa žiť v súlade s tým? Alebo sa sústreďujem len na pozemské skutočnosti?
• Vzdelávam sa ohľadne právd našej viery? Rozmýšľam, hľadám, uvažujem alebo bezducho preberám? Čítam si Sv. písmo? Mám nádej? Neupadám do zúfalstva pri každej ťažkosti? Dokážem problémy a starosti odovzdávať Bohu s vedomím, že on je môj milujúci Otec, ktorý sa o mňa postará? Dokážem trpezlivo prosiť, alebo chcem od Boha všetko a hneď?
• Mám správny obraz Boha? Nemám ho za policajta, sudcu? Vnímam prítomnosť Boha vo svojom živote? Snažím sa ho hľadať? Rozjímam o jeho láske, dobrote, kráse, a tým v sebe vzbudzujem túžbu po zjednotení sa s ním? Nežijem tak ako keby Boh neexistoval? Uvedomujem si, že kresťanom mám byť nielen v kostole, ale aj v práci, v škole, v rodine?
• Nemám spasiteľský syndróm? Dokážem si zachovať čistotu svojej viery alebo preberám aj rôzne iné nekresťanské pohľady, len preto, lebo sa mi páčia? Nevytváram si vieru podľa svojich chúťok? Neodmietam niektoré pravdy viery - napríklad, že milosť Božia je pre spásu potrebná - a nepodlieham pokušeniu, že stačí byť dobrý človek? Neodmietam sviatosti?
• Vedel by som obhájiť pravdy našej viery? Dokážem vydať svedectvo o svojej viere? Ďalšie rozšírené hriechy proti prvému prikázaniu sú rôzne povery. Ide o to, keď rôznym rituálom pripisujem silu, ktorú nemajú. Nepovažujem zdravie za najväčšiu hodnotu a ak ma nevie vyliečiť Boh, tak potom používam rôzne pochybné liečiteľské metódy energiami? Nepoužívam amulety, talizmany pre šťastie? Nenavštívil som veštcov? Nevyvolával som duchov? Nevenoval som sa inej forme mágie?
• Využívam svoj zdravý rozum pri posudzovaní týchto skutočností? Nerozširoval som rôzne údajné súkromné zjavenia, ktoré síce vyzerajú vierohodne, ale neprivádzajú k láske k Bohu, ale len naháňajú strach? Učím sa rozlišovať čo je od Boha a čo od Zlého? Nepodceňujem pôsobenie Zlého? A naopak nepreceňujem jeho pôsobenie?

2. prikázanie: Nevezmeš meno Božie nadarmo!

• Mám úctu k Bohu? Neberiem jeho meno nadarmo? Mám zmysel pre posvätno? Uvedomujem si, že kostol je Boží dom? Správam sa v ňom s príslušnou úctou? Neberiem to ako profánny priestor? Nepoužívam predmety určené na kult na profánne účely? Aké meno - krstné, birmovné si vyberám? Nevyberám si také, ktoré sú cudzie kresťanskému zmýšľaniu?
• Začínam svoj deň a každú činnosť „v mene Otca i Syna i Ducha Svätého“? Mám úctu k zasväteným osobám? Dokážem si uvedomovať, že napriek ich ľudským chybám sú to služobníci Pána? Ak sa dozviem o niečom v súvislosti s nimi, viem zachovať diskrétnosť, alebo hneď mám túžbu všetko podávať ďalej? Nemám na druhej strane prehnanú a nekritickú úctu? Dokážem citlivo a taktne upozorniť? Mám úctu aj ku katechétom?
• Mám patričnú úctu k náboženskému presvedčeniu druhých? Nerobím si posmech z Boha, zo svätých, z náboženstva, zo zasvätených osôb? Nemám predsudky v tejto oblasti? Dokážem sa zastať, ak niekto haní alebo sa neúctivo vyjadruje o týchto veciach? Rešpektujem náboženské presvedčenie aj nekatolíkov?

3. prikázanie: Pamätaj, aby si deň sviatočný svätil!

• Uvedomujem si hodnotu nedele? Patrične ju svätím? Nevynechal som sv. omšu v nedeľu a prikázaný sviatok? Je nedeľná sv. omša vrcholom dňa alebo nejaká nutná povinnosť, ktorú ešte rýchlo musím stihnúť? Nekonal som prácu, ktorá mi bránila svätiť nedeľu? Je to pre mňa prázdny deň, keď nič nemôžem a iba sedím pred PC, alebo sa ho snažím využiť na stretnutie sa s Bohom, prehĺbenie svojej viery, utužovanie rodinných vzťahov, rekreáciu, šport, oddych?
• Nie je to pre mňa deň, keď dobieham zanedbané veci? Nájdem si v ňom čas na Boha, na seba, na druhých? Uvedomujem si, že človek seje, ale vzrast dáva Pán, a preto viem prerušiť svoju činnosť a pustiť Boha k tomu, aby sa mohol o mňa starať? Pestujem náboženský život vo svojej rodine? Sú veci spojené s vierou bežnou súčasťou každodenného života alebo niečo tabuizované - každého súkromná vec? Snažím sa o spoločnú modlitbu v rodine? Starám sa o náboženskú výchovu svojich detí, alebo som spokojný s tým, že sú pokrstení? Viem si nájsť čas na stíšenie?

4. prikázanie: Cti otca svojho i matku svoju!

• Mám úctu k svojim rodičom? Rešpektujem pravidlá domu, ak žijem s nimi v jednej domácnosti? Starám sa o nich, keď to potrebujú? Nezanedbávam ich? Snažím sa dať svojim deťom to, čo je pre nich dobré, alebo sa ich zbavím tým, že im dám to, čo chcú? Viem, čo je pre moje dieťa dobré? Snažím sa ho počúvať, vnímať a rešpektovať? Nezanedbávam jeho výchovu?
• Uvedomujem si celú škálu jeho potrieb: potreba blízkosti, pozornosti, nežnosti, fyzickej aktivity, vzdelania, rast vo viere, materiálne zabezpečenie apod? Dokážem dať deťom hranice? Netrestám v hneve? Snažím sa byť spravodlivý medzi súrodencami a nemám svojho obľúbenca? Vychovávam deti k samostatnosti alebo im poskytujem „full servis“? Zapájam ich do domácich prác? Pripravujem ich na samostatný život?
• Nie som na svoje dospelé deti naviazaný a dokážem im dať patričnú slobodu? Uvedomujem si, že pre mňa najbližšou osobou má byť manžel/ka a nie dieťa? Nezaťažujem svoje deti vecami, ktoré by som mal komunikovať, riešiť s manželom/kou? Nezasahujem príliš do života svojich vydatých detí? Rešpektujem ich výchovné metódy?
• Uvedomujem si hodnotu a dôstojnosť rodiny? Dokážem ju chrániť proti rôznym ideológiám? Čo robím pre upevnenie rodín? Snažím sa byť svedkom toho, ako sa to dá, alebo iba nadávam na to, ako sa to nedá? V rámci svojich možností som ochotný pomôcť iným párom? Je pre mňa rodina na prvom mieste alebo je tam kariéra, práca, šport?
• Snažíme sa v manželstve budovať jednotu, alebo máme dvojkoľajný život, kde sme si našli spôsob spolužitia, ktorý obom vyhovuje, ale pritom žijeme vedľa seba ako cudzinci? Poznám potreby svojho manžela (svojej manželky) a snažím sa ich vnímať? Som pre druhého darom? Kedy som ho/ju naposledy obdaroval, prekvapil? Nachádzame si na seba čas? Komunikujeme spolu?
• Dokážeme riešiť svoje problémy, alebo ich zametáme pod koberec, aby sme zachovali zdanie niečoho? Aj v konflikte sa snažím vnímať hodnotu toho druhého, alebo mi ide o víťazstvo, o pokorenie druhého? Dokážem bojovať o toho druhého a stojím pri ňom aj v ťažkostiach? Mám s ním (s ňou) trpezlivosť? Modlím sa zaňho / za ňu?
• Uvedomujem si svoje miesto aj v širšej spoločnosti? Správam sa ako kresťan aj vo vzťahoch v škole, v práci, vo verejnom živote? Uvedomujem si hodnotu a dôstojnosť každého človeka: podriadeného - nadriadeného, mladšieho - staršieho, chorého - zdravého, bieleho - čierneho, chudobného - bohatého, sympatického - nesympatického, dobrého - zlého apod? Nediskriminujem alebo nespravodlivo neuprednostňujem niekoho?
• Zúčastňujem sa na verejnom živote? Uvedomujem si, že spoločnosť je taká, aký sú jej ľudia? Angažujem sa v občianskych iniciatívach, ktoré sú nasmerované na spoločné dobro? Nie som ľahostajný, apatický, znechutený? Zúčastňujem sa volieb? Snažím sa voliť podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia? Viem, čo je krok správnym smerom, alebo sa rozhodujem len podľa toho, z čoho mám osoh?

5. prikázanie: Nezabiješ!

• Neškodil som si na zdraví - nemiernosťou v jedle, v pití, v obliekaní, zanedbaním zdravia, prehnanou starostlivosťou o svoje zdravie, zanedbaním pohybu, extrémnymi fyzickými výkonmi a pod. Dokážem oddychovať? Umožnil som druhému slobodne žiť, alebo som ho obmedzoval násilím, šikanovaním, vydieraním, zastrašovaním?
• Neohrozoval som niekoho alebo svoj život alebo zdravie nedbanlivosťou, nepozornosťou pri šoférovaní, nerešpektovaním bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci? Úmyselne som sa nepoškodzoval? Uvedomujem si, že hodnota života nezávisí od jej kvality, ale je sama v sebe? Nepohŕdal som svojim životom alebo životom druhého? Uvedomujem si, že život je dar od Boha, ktorý začína počatím a končí prirodzenou smrťou? Ako reagujem na „moderné“ tendencie, ktoré sa snažia o umožnenie, potratu, eutanázie?

6. a 9. prikázanie: Nezosmilníš. Nepožiadaš manželku blížneho svojho!

• Je pre mňa čistota hodnotou alebo bremenom? Teším sa z Božieho plánu, ktorý má s ľudskou sexualitou, alebo to beriem ako nutné bremeno, ktoré musím vláčiť? Boh chce moje dobro a nie ma trápiť a zakazovať to, čo je príjemné? Nepodlieham dnešnému vnímaniu, ktoré veci v tejto oblasti neposudzuje podľa Božej vôle, ale podľa toho, čo sa mne aktuálne páči?
• Nekupoval som si lásku tým, že som vo vzťahu nebol sám sebou, ale som sa správal tak ako sa odo mňa očakáva? Dokážem držať hranice? Vnímam sexualitu ako niečo pozitívne, čo nám Boh daroval preto, aby sme boli šťastní, alebo sa jej bojím a všetko riešim len v oblasti hriechu? Uvedomujem si, že sme mužom a ženou celou svojou osobnosťou - myslením, konaním, správaním, túžbami, komunikáciou, plodnosťou a pod., a preto nie je možné oddeliť sex od vzťahu?
• Nevyberám si z toho druhého len to, čo akurát potrebujem? Vážim si seba samého ako muža/ženu so všetkým, čo k tomu patrí? Poznám svoju hodnotu a dokážem byť na ňu hrdý? Uvedomujem si, že som dar, ktorý sa má darovať zadarmo a nie tovar, ktorý môžem vymeniť za niečo, čo potrebujem? Vážim si sexualitu toho druhého? Prejavuje sa to aj v komunikácii s ním?
• Nemusel by som sa červenať, keby moje myšlienky videl ten druhý? Som k druhému pravdivý? Snažím sa strážiť si svoje myšlienky a pohľady? Nevystavujem sa dobrovoľne pokušeniam? Bojujem s pokušením? Viem ako s ním bojovať? Dokážem poprosiť o pomoc napríklad svojho spovedníka? Neumáram sa neznesiteľnými výčitkami za hriechy proti čistote? Nie je potrebné, aby sa v tomto spytovaní vymenovalo a pýtalo sa na všetky hriechy, ktoré sa dajú v tejto oblasti spáchať.

7. a 10. prikázanie: Nepokradneš. Nepožiadaš majetku blížneho svojho!

• Mám správny rebríček hodnôt? Vnímam peniaze a majetok ako prostriedok k cieľu alebo je mojím cieľom mať? Mám správny vzťah k majetku? Som slobodný od pozemských vecí? Nelipnem na nich? Nezávidím im? Viem im dopriať? Nemám v sebe túžbu pretekať sa vo vlastnení? Neodvádzam svoju hodnotu od toho, čo mám? Uvedomujem si, že je viac byť ako mať? Nedokazujem si majetkom niečo? Neriešim cez túžbu mať stále viac svoje komplexy menejcennosti?
• Dokážem byť spravodlivý, pravdivý, čestný aj vtedy, keď je to materiálne nevýhodné? Rešpektujem aj duševné vlastníctvo? Nešírim nelegálnu hudbu, programy? Vážim si aj verejný majetok? Viem sa aj o spoločné veci starať ako o svoje vlastné? Som šetrný? Neplytvám? Uvedomujem si, že môj nadbytok patrí chudobným? Viem sa podeliť? Neutrácam peniaze na zbytočnosti? Snažím sa radšej investovať do ľudí ako do luxusu pre seba?
• Nespôsobil som niekomu škodu svojou nedbanlivosťou, alebo zanedbaním svojich povinností? Neobohatil som sa na úkor blížneho? Plním si svoje záväzky? Vrátil som, čo som si požičal? Platím spravodlivé dane? Snažím sa čestne podnikať? Neuchyľujem sa k úplatkom, nezneužívam svoje kontakty na získanie nespravodlivých výhod? Snažím sa o vytvorenie zdravého podnikateľského prostredia aj tým, že načas uhrádzam faktúry, nedávam peniaze na ruku, vyhýbam sa čiernej práci?
• Nezadržal som spravodlivú mzdu? Snažím sa byť spravodlivý pri odmeňovaní? Vykonával som svedomito svoju prácu? Nepoškodil som svojho zamestnávateľa neplnením si povinností, nedbanlivosťou a pod.? Nezneužívam sociálny systém? Uvedomujem si, že Zem bola daná všetkým, a preto sa k nej snažím správať tak, aby tu mohli žiť aj generácie po mne? Neničím a neznečisťujem životné prostredie?

8. prikázanie: Nepreriekneš krivého svedectva proti blížnemu svojmu!

• Hľadám pravdu? Verím, že sa dá nájsť? Snažím sa žiť podľa spoznanej pravdy, alebo žijem podľa toho, čo je výhodné? Viem vydať svedectvo o tom, čo som spoznal ako pravdivé? Som pravdivý? Nepretvarujem sa? Viem kto som? Snažím sa žiť aj navonok podľa toho, čo deklarujem o sebe? Snažím sa objavovať svoje masky? Viem povedať pravdu s láskou?
• Nezamlčujem pravdu s vyhováraním sa na lásku a na druhej strane nehovorím pravdu bez ohľadu na to, že s tým môžem niekoho zraniť? Mám silu povedať pravdu, aj keď je nepríjemná? Neklamem? Nezavádzam? Nechvastám sa? Nepoškodil som dobré meno a česť niekoho? Neohováral som? Neosočoval som? Počúvam a šírim neoverené informácie?
• Uvedomujem si, že čítaním, sledovaním bulváru podporujem klamstvo, a že aj to je hriech? Overujem si správy? Odkiaľ čerpám informácie? Dokážem pri hľadaní pravdy používať rozum? Nie som otrokom predsudkov? Nemyslím si, že niečo je pravdivé len preto, lebo je to senzácia, alebo je to v konflikte s nejakou autoritou? Dokážem počúvať druhého a zmeniť svoj postoj, ak ma presvedčí, alebo si len tvrdohlavo opakujem svoje?
• Nie som pod vplyvom nejakej ideológie? Nie som otrokom populizmu, demagógie alebo verejnej mienky? Nesprávam sa ja populisticky alebo nevytváram demagógiu? Viem zachovať tajomstvo? Hovorím pravdu, alebo to, čo je pre mňa výhodné? Nesľubujem nesplniteľné? Nehrám na dve strany, aby bolo aj tu dobre aj tam?

Nedeľa Božieho milosrdenstva a odpustky

Na Druhú veľkonočnú nedeľu si pripomíname sviatok Božieho milosrdenstva. Nedeľa Božieho milosrdenstva alebo sviatok Božieho milosrdenstva sa vďaka sv. Jánovi Pavlovi II. slávi v celej Cirkvi od roku 2000. V tomto Jubilejnom roku bola splnená prosba Pána Ježiša o ustanovení tohto sviatku, ktorú už v roku 1931 adresoval sv. sestre Faustíne Kowalskej v kláštore v Plocku.

Každý, kto si v tento deň pri verejnom vystavení obrazu Božieho milosrdenstva v kostole alebo v kaplnke nábožne uctí tento obraz a splní predpísané podmienky na získanie úplných odpustkov (svätá spoveď, sväté prijímanie, modlitba na úmysel Svätého Otca) a pomodlí sa Modlitbu Pána a Verím v Boha a pridá k tomu nábožný vzdych vzývajúci Božie milosrdenstvo môže získať úplné odpustky pre seba alebo pre duše v očistci.

Úplné odpustky na nedeľu Božieho milosrdenstva môže získať ten, kto splní zvyčajné podmienky (sv. spoveď, sv. prijímanie, modlitba na úmysel Svätého Otca, vylúčenie akejkoľvek záľuby aj v ľahkom hriechu) a splní ešte k tomu odpustkový skutok. A to: Kto sa nábožne zúčastní pobožnosti ku cti Božieho milosrdenstva, alebo aspoň pred verejne vystavenou alebo vo svätostánku uloženou Najsvätejšou oltárnou sviatosťou sa pomodlí Otče náš a Verím v Boha + pridá povzdych napr.

tags: #svata #spoved #april