Slovensko je krajina bohatá na prírodné krásy a historické pamiatky. Zvláštne postavenie v rámci Slovenska má región Spiš, na ktorého území sa rozprestierajú takmer celé Vysoké Tatry, Slovenský raj, veľká časť Levočských vrchov, ako i Spišsko-gemerské rudohorie. Historickou metropolou Spiša je Levoča, ktorá sa nachádza približne uprostred regiónu, na križovatke významných európskych obchodných ciest. V stredoveku jej početné výsady umožnili dostať sa medzi popredné európske mestá s veľkorysou urbanistikou, architektúrou i kultúrnym životom. Medzi najvýznamnejšie klenoty patrí Chrám sv. Jakuba - mestský farský kostol, obsahujúci unikátnu zbierku stredovekých gotických krídlových oltárov, ktorých časť je zahrnutá do dvoch národných kultúrnych pamiatok.
Chrám sv. Jakuba v Levoči, ktorý bol v roku 2015 vyhlásený za Baziliku minor, patrí medzi najväčšie gotické chrámy na Slovensku. Má bohatú históriu a je klenotnicou mnohých umeleckých pamiatok. Svedčí o tom aj fakt, že je trojnásobnou národnou kultúrnou pamiatkou. Rímskokatolícky farský kostol sv. Jakuba patrí k najvýznamnejším pamiatkam sakrálneho umenia na Slovensku. Bazilika aj jej interiérové vybavenie je národnou kultúrnou pamiatkou od roku 1965.
Kostol je zasvätený sv. Jakubovi staršiemu, Apoštolovi, ochrancovi bojovníkov, pútnikov a robotníkov, ktorého si uctievala celá stredoveká Európa. Jeho sviatok sa slávi 25. júla.
Veža baziliky sv. Jakuba - Levoča
História a vývoj chrámu
Písomné dokumenty o dejinách Levoče sa zachovali len od polovice 16. storočia. Dovtedy sme odkázaní len na jednotlivé údaje, na tradíciu a na výsledky archeologického výskumu, ktorý však bol urobený len v sakristii a čiastočne v okolí chrámu. Doterajšia literatúra kladie vznik terajšieho Kostola sv. Jakuba zhruba do rokov 1290-1400. Je známe, že Levoča sa po prvý raz písomne spomína roku 1249 a že roku 1271 sa stala hlavným mestom - civitas capitalis - Spoločenstva spišských Sasov.
Z tradície i z archeologického výskumu vieme, že Levoča už predtým mala aspoň dva kostoly: Kostol sv. Ducha - románska rotunda z 11. storočia stojaca na mieste dnešného minoritského kostola pri Košickej bráne, a Kostol sv. Mikuláša nachádzajúci sa južne od dnešného mesta, pri lokalite nazvanej Stará Levoča. Druhý kostol pochádza z konca 11. a začiatku 12. storočia a stavebne bol zväčšený ešte v polovici 13. storočia a v 14., prípadne 15. storočí. vpáde, asi do roku 1245. Keď v tom čase vzniklo mesto, musel vzniknúť aj tento farský kostol, pretože starý Kostol sv. Ducha sa na tomto mieste nenachádzal. Je isté, že dnešná sakristia stojí na murive z polovice 13. storočia. Okolo roku 1270 bola prebudovaná.
Isté je, že rozvoj mesta, najmä po udelení rozsiahleho práva skladu roku 1321, si vyžiadal postavenie väčšieho a honosnejšieho kostola. Podľa toho možno konštatovať, že dnešný Chrám sv. Jakuba bol postavený asi v rokoch 1330-1350 až 1370. Z tohto obdobia sa totiž zachovali nástenné maľby, ktoré predstavujú terminus ad quem. Či bola stavba postavená odrazu, alebo v dvoch etapách, nie je podstatné. Dôležité je, že v poslednej tretine 14. Najstaršou prístavbou je kaplnka sv. Juraja umiestnená na severnej strane kostola.
V druhej polovici 15. storočia bola Levoča v najväčšom rozmachu. Roku 1474 ju navštívil kráľ Matej Korvín a predpokladá sa, že z tejto príležitosti vznikla južná predsieň s kaplnkou umiestnenou nad ňou, nazývanou korvínovské oratórium. Približne v tom istom čase bola postavená aj severná predsieň, možno na náklady rodiny Turzovcov, a západná organová empora. Interiér kostola už bol zariadený oltármi a mal aj organ.
Ďalšia veľká udalosť Levoče a aj tohto chrámu bola roku 1494, keď sa stretli štyria bratia Jagelovci, medzi nimi uhorský a poľský kráľ. So svojimi sprievodmi tu strávili dlhší čas. Pamiatkou na to stretnutie je lavica umiestnená vzadu strednej lode, a tiež oltár Panny Márie Snežnej. Krátko potom nastal veľký ruch v zariaďovaní kostola. Spôsobili ho nielen vynikajúce ekonomické podmienky mesta, ale aj skutočnosť, že mesto dostalo vysoko vzdelaných farárov, na čele s dr. Jánom Henckelom, významným humanistom. Vznikali nové bočné oltáre, ale mesto pritom objednalo aj nový hlavný oltár. Kostol dostáva nový organ a vznikajú nástenné maľby. Roku 1519 je postavená účelová budova knižnice, tvoriaca nadstavbu nad severným portálom a na kostole sú umiestnené aj nové vežové hodiny.
V tomto období prichádza do mesta vynikajúci rezbár Majster Pavol z Levoče, ktorý je autorom mnohých výtvarných diel v meste a okolí. Možno povedať, že najvýznamnejšie diela, ktoré kostol má, vznikli práve v prvej štvrtine 16. storočia. Je to šťastná náhoda, že sa zachránili počas požiarov v rokoch 1538 a 1550 i v neskorších rokoch. Ani reformácia, ktorá v meste zvíťazila roku 1544, sa na zariadení kostola neprejavila. Krídla oltárov ostali zatvorené, a tak nebol dôvod odstraňovať z nich sochy.
Roku 1622 sa začala stavať nová organová empora za severným vchodom a krátko nato dostal kostol aj bohato zdobený organ, zavesený na empore zvonka. Oproti organu vznikla drevená kazateľnica. Je samozrejmé, že kostol bol po celý čas podľa potreby opravovaný (krytina, zvony, strecha), len poškodenie veže bolo tak závažné, že v polovici 17. storočia bola pre zvony postavená osobitná zvonica a vežu neskôr rozobrali. Roku 1667 bola stará organová empora prepojená s novou emporou, tzv.
Pre mesto i kostol bola veľmi pohnutým obdobím posledná štvrtina 17. storočia. Roku 1674 bol kostol, v rámci rekatolizácie, odňatý evanjelikom a katolíci ho začali nanovo zariaďovať. Stavovské povstania spôsobili, že kostol v priebehu rokov niekoľkokrát zmenil majiteľa, pričom nejeden pôvodný oltár bol poškodený, prípadne vyhodený. Odstránené boli tiež svetské zástavy, brnenia, štíty, ostrohy a podobne, ktoré boli zavesené nad hrobmi. Koncom 17. storočia niektorí farári umiestňovali na prázdne miesta po zničených oltároch barokové oltáre.
Ani po týchto zásahoch v interiéri kostola to nebol stav konečný, pretože v rokoch 1706-1710 bol kostol rozdelený medzi evanjelikov a katolíkov. Veľký požiar mesta roku 1747 vnikol troma južnými vchodmi aj do kostola, pričom na zariadení spôsobil len menšie škody. Vchody do kostola, potom boli, okrem jedného, zamurované. Najväčším zásahom do interiéru po tomto požiari bolo odstránenie turzovských hrobiek spred hlavného oltára a vydláždenie kostola pieskovcovou dlažbou. Koncom 18. storočia bola rozobraná, až po úroveň strechy, kostolná veža a začalo sa uvažovať o výstavbe novej veže. Došlo k tomu až v rokoch 1852-1857 a následne boli postavené bočné zadné kaplnky.
V týchto rokoch prvý raz upozornil Václav Merklas svet na hodnotu interiéru levočského chrámu. Identifikovaný bol aj autor hlavného oltára, ktorým bol Majster Pavol z Levoče. Do kostola pribudol neogotický oltár sv.Alžbety s uplatnením pôvodných tabuľových malieb z konca 15. storočia. V rokoch 1866-1867 bol reštaurovaný slávny organ, pričom bol aj premiestnený na svoje terajšie miesto. Pri tejto príležitosti boli objavené a reštaurované aj nástenné maľby na severnej stene a neskôr aj v presbytériu. V súvislosti s generálnymi opravami dostal kostol v sedemdesiatych a potom v deväťdesiatych rokoch 19.
Po vzniku ČSR bola plánovaná väčšia oprava kostola. Začalo sa s ňou po roku 1923 po požiari mesta, kedy zhorela strecha kostola. Opravy sa predĺžili až do konca tridsiatych rokov 20. Nová generálna oprava kostola sa začala v rokoch 1948-1949. Vymenená bola krytina strechy, očistené stĺpy a klenby kostola, opravený bol krov i kamenné články. Pôvodne sa plánovalo s rekonštrukciou elektroinštalácie a so zavedením vykurovania kostola, tiež sa mala vymeniť dlažba. Proticirkevné opatrenia štátu však rekonštrukciu interiéru kostola znemožnili.
Dlhodobejšie organizovanie reštaurátorských prác sa začalo roku 1952. Bratia Kotrbovci takto zreštaurovali na náklady štátu hlavný oltár. Ďalšie oltáre boli zreštaurované farárom Františkom Dlugošom po roku 1989. Možno teda povedať, že sú zreštaurované všetky oltáre, kazateľnica i organ, prakticky celý interiér kostola. Reštaurovanie vonkajšej časti kostola ďaleko presahuje možnosti farského úradu.
Chrám sv. Jakuba v Levoči je dôležitým článkom v dejinách slovenskej architektúry. Umeleckohistorická analýza dokazuje, že touto stavbou prišiel na Slovensko vyspelý typ gotickej sieňovej architektúry v modifikácii stupňovitého trojlodia, t. j. pseudobazilikálnej haly. Medzi strednou loďou a bočnými loďami je určitý výškový rozdiel, ktorý je však podstatne menší ako majú baziliky. Pôdorysná dispozícia levočského chrámu pôsobí neobyčajne vyváženým dojmom a tak isto aj jeho architektúra. Je výsledkom činnosti jednej alebo viacerých veľmi vyspelých stavebných hút, pravdepodobne ovplyvnených architektúrou Podunajska.
Vyváženosť architektúry, pomerne jednoduché stĺpy štvorcového pôdorysu i jednoduchá krížová klenba vytvárajú dojem jednoduchosti tejto stavby. V skutočnosti ide o dielo naozaj vyspelej huty, čo dokazuje nielen dôsledná práca staviteľov, ale aj skutočnosť, že tento chrám je postavený podľa zásad stredovekej symboliky čísel, ktoré možno obdivovať najmä na francúzskych katedrálach. Trojlodie, symbol najsvätejšej Trojice, je bežné aj v iných kostoloch. Dôležitejšie je, že klenba chrámu (symbol neba) spočíva na dvanástich stípoch, tak ako spočíva Cirkev na dvanástich apoštoloch. V latinčine sa význam slov ecclesia - kostol stotožňuje aj so slovom cirkev. Do chrámu sa vchádzalo pôvodne piatimi portálmi - symbol piatich rán Kristových. Vnútorné rozmery kostola sú: dĺžka 49,5 m, šírka 22 m a výška strednej lode 19 m, zásluhou ktorých patrí levočský chrám medzi priestorovo najväčšie na Slovensku.
Architektonické prvky
Samostatný celok tvorí dnešná sakristia, tvorená tiež ako svätyňa majúca klenbové polia. Kostol je osvetlený trojdielnymi gotickými oknami vyplnenými rôznymi geometrickými kružbami, zloženými z trojlistov a štvorlistov. Nad južným portálom je gotická rozeta. Z dvoch hlavných portálov je honosnejší južný, ktorým vstupoval do kostola mestský magistrát i významné návštevy. Je bohato profilovaný a na hlaviciach stĺpov sú umiestnené maskaróny s ľudskou a zvieracou podobou, ktoré mali symbolicky zabrániť vniknutiu nečistých síl do chrámu.
Južná predsieň z druhej polovice 15. storočia má zaujímavú hviezdicovú klenbu, ktorej rebrá boli zvýraznené maľovaným ornamentom. Severná predsieň mala pôvodne trámový strop, ale v prvej štvrtine 16. storočia dostala sieťovú klenbu, postavenú pravdepodobne na náklady vtedajšieho farára Jána Henckela. On dal postaviť aj účelovú budovu knižnice nachádzajúcu sa nad vchodom a kaplnkou sv. Juraja. Predpokladá sa, že erb na konzole patrí jemu a nie Turzovcom, ktorým sa pôvodne pripisoval. Severný portál má jednoduchšiu profiláciu ako južný.
Málokto si uvedomuje, že zbierkou dvanástich gotických oltárov vlastnej proveniencie, stojacich zväčša na pôvodných miestach, sa môže v Európe pochváliť len Levoča a Bardejov. Ani najväčšie svetové galérie nevlastnia takéto množstvo gotických oltárov, pričom hlavný oltár je nielen dokonalým umeleckým dielom, ale aj najvyšším gotickým oltárom na svete. Okrem oltárov má Chrám sv. Jakuba ešte mnoho epitafov a iných umeleckých diel.
Hlavný oltár je súčasne najvyšším gotickým oltárom na svete a jeho autorom je známy neskoro gotický rezbár Majster Pavol z Levoče.
Levočská púť
Levočská púť patrí medzi najvýznamnejšie duchovné udalosti na Slovensku. Každoročne pritiahne tisíce veriacich na Mariánsku horu pri historickom meste Levoča. Toto miesto má hlboké korene v náboženskej tradícii - prvé záznamy o púti siahajú až do stredoveku. Ústrednou postavou púte je Panna Mária, ktorej je zasvätená aj tamojšia bazilika. Mnohí pútnici sem prichádzajú peši zo vzdialených miest, nesúc si duchovné úmysly, prosby či poďakovania.
Program púte je pestrý a duchovne bohatý. V priebehu niekoľkých dní sa konajú sväté omše, adorácie, pobožnosti, krížové cesty, modlitby ruženca a katechézy. Mimoriadny dôraz sa kladie na sviatosť zmierenia, keďže spoveď je pre pútnikov dôležitou súčasťou ich duchovnej prípravy. Organizácia púte je zabezpečená vo veľkej miere vďaka spolupráci cirkvi, dobrovoľníkov a miestnych autorít. Logistika púte zahŕňa orientačné miesta, zdravotnú službu, informačné stánky a organizačný tím, ktorý pomáha pútnikom pri ich presune či usádzaní. Program je dostupný vopred prostredníctvom médií ako TV LUX a rôznych farských oznámení, čo umožňuje účastníkom lepšie sa pripraviť.
Levočská púť má výrazný duchovný, kultúrny aj spoločenský význam. Z duchovného hľadiska je to čas stíšenia, modlitby a obnovenia vzťahu s Bohom. Výzvou do budúcnosti je udržať púť živú pre ďalšie generácie, zachovať jej tradičné hodnoty, no zároveň ju otvoriť moderným formám komunikácie, napríklad cez živé prenosy a online katechézy. Rastie tiež potreba ekologickej udržateľnosti a zlepšovania infraštruktúry.
Tohtoročná Levočská púť sa uskutoční od 29. júna do 6. júla 2025 a ponesie výnimočný duchovný odkaz - 30. výročie návštevy svätého Jána Pavla II. Program púte je bohatý na sväté omše, liturgie, modlitby i duchovné slávenia. Vrcholom bude slávnostná odpustová svätá omša v nedeľu 6. júla o 10:00, ktorú bude celebrovať Mons. Osobitná pozornosť bude patriť spomienkovému programu „30 rokov od návštevy sv. Jána Pavla II. v Levoči“, ktorý sa uskutoční v sobotu 5. júla o 21:00. Veriaci budú mať zároveň možnosť prijať sviatosť pokánia v dňoch 2. a 5.
Levoča je najstarším pútnickým miestom východného Slovenska. Korene mariánskeho kultu siahajú až do XIII. storočia.
Informácie pre návštevníkov
Zakúpením vstupenky prispievate na opravu Chrámu sv. Jakuba v Levoči. Počas liturgických slávení v chráme nie je možné navštíviť katedrálu na účely turizmu.
Otváracie hodiny:
- Pondelok - Nedeľa: 10:00, 10:30, 11:00, 11:30, 12:00, 13:00, 13:30, 14:00, 14:30, 15:00, 15:30, 16:00, 16:30, 17:00 hod.
- Utorok - Nedeľa: 10:00, 10:30, 11:00, 11:30, 12:00, 13:00, 13:30, 14:00, 14:30, 15:00, 15:30 hod.
Svätá spoveď:
- V Bazilike sv. Jakuba: pol hodinu pred svätou omšou, vo štvrtok a piatok od 18:00.
Bohoslužby:
Október 2013
- 1. okt. utorok Sv. Terézie z Lisieux, panny a učiteľky Cirkvi, spomienka.
- 2. okt. streda Svätých anjelov strážcov, spomienka.
- 4. okt. piatok Sv. Františka Assiského, spomienka a súčasne Prvý piatok v mesiaci októbri. Sv. spoveď pred prvým piatkom počas ranných i večerných sv. omší, a okrem toho v stredu a vo štvrtok od 17.00 hodiny (vo štvrtok predovšetkým birmovanci), v piatok od 16.00 hodiny v Chráme sv. Jakuba. Chorých a starých z príležitosti prvého piatku navštivíme v piatok od 8.00 hodiny dopoludnia. V tento deň je súčasne celoslovenská púť pracovníkov katolíckej charity na Mariánsku horu.
- 5. okt. sobota Fatimská sobota na Mariánskej hore so začiatkom o 9.30 hodine.
- 6. okt. nedeľa Púť bohoslovcov zo spišského seminára na Mariánsku horu. Modlitba sv. ruženca o 14.00 hodine. Slávnostná sv. omša ku cti Panny Márie Ružencovej o 14.30 hod. Odpustová slávnosť ružencovej Panny Márie v Levočskej Doline. Slávnostná sv. omša o 10.30 hodine.
- 7. okt. pondelok Panny Márie Ružencovej, spomienka.
- 13. okt. nedeľa Dvadsiata ôsma nedeľa v cezročnom období - na Mariánskej hore stretnutie Rytierov Nepoškvrnenej Panny Márie. Spoločná modlitba sv. ruženca o 14.00 hodine a slávnostná sv. omša o 14.30 hodine.
- 18. okt. piatok Sv. Lukáša, evanjelistu, sviatok.
- 20. okt. nedeľa Misijná nedeľa - svetový deň modlitieb za šírenie Evanjelia vo svete, za misionárov a misionárske povolania. V túto nedeľu okrem modlitieb, prosieb a obiet môžeme a máme podporiť dielo evanjelizácie vo svete aj finančnou výpomocou. Pri každej sv. omši bude zbierka na tento úmysel. V túto nedeľu si už tradične vykonajú farskú púť na Mariánsku horu veriaci so svojimi kňazmi z farnosti Spišská Nová Ves.
- 26. okt. sobota Výročie posviacky Chrámu sv. Jakuba v Levoči. Sv. omše o 6.30, 8.00 a 19.00 hodine. V noci z 26. na 27. októbra sa mení čas. Z letného času na čas európsky. Posúva sa čas o jednu hodinu späť.
- 27. okt. nedeľa Posledná nedeľa v októbri - Tridsiata nedeľa v cezročnom období. Na Mariánskej hore záverečná sv. omša v tohoročnej letnej sezóne. Sv. omše na Mariánskej hore za účasti veriacich počas zimného obdobia budú včas oznámené vo farských oznamoch.
- 28. okt. pondelok Sv. Šimona a Júdu, apoštolov, sviatok
Mapa Spiša