Žalm 92: Výklad a Hlbší Pohľad

Kniha žalmov patrí medzi najobľúbenejšie kresťanské a židovské spisy. Po tisícročia učí a povzbudzuje veriaceho človeka komunikovať s Bohom, volať k nemu, prosiť či chváliť ho, a to najmä v náročných životných situáciách. Vďaka svojmu poetickému a intímnemu charakteru sú žalmy atraktívne aj pre nenábožensky orientovaných ľudí a od svojho vzniku inšpirujú umelcov z každej oblasti. Ich obsah a forma sú preto stálym predmetom skúmania nielen biblistov a teológov, ale aj filológov, psychológov či antropológov.

Žalm 92, ako to dodáva dávny titul skladby, používala židovská tradícia „v sobotný deň”. Hymnus sa začína obšírnou výzvou na oslavu a chválu Pána spevom a hudbou (porov. v. 2-4). Je to prúd modlitby, ktorá - ako sa zdá - sa nikdy neprerušuje, pretože Božia láska musí byť velebená ráno, keď sa začína deň, ale musí byť ešte ohlasovaná aj cez deň, ale aj vtedy, keď nadídu nočné hodiny (porov. v. 3).

Práve zmienka o hudobných nástrojoch, ktorú robí žalmista v úvodnej výzve, podnietila svätého Augustína na túto meditáciu v jeho výklade Žalmu 92: „Čo znamená, bratia, oslavovať citarou. Citara je hudobný nástroj opatrený strunami. Našou citarou sú naše skutky. Každý, kto rukami koná dobré skutky, velebí Boha citarou. Každý, kto vyznáva ústami, spieva Bohu. Spievaj ústami! Kto sú teda tí, čo spievajú? Tí, čo konajú dobro s radosťou. Spev je totiž znakom veselosti. čo hovorí apoštol? „Veselého darcu Boh miluje” (2 Kor 9, 7). Čokoľvek robíš, rob to s radosťou. Vtedy konáš dobro a robíš to dobre. Ak, naopak, robíš niečo so smútkom, aj keď skrze teba sa koná dobro, nie si to ty, čo to robíš; držíš citaru, no nespievaš”.

Cez slová svätého Augustína môžeme vstúpiť do srdca našej úvahy a zamerať sa na základnú tému žalmu: na otázku dobra a zla. Jedno i druhé hodnotí spravodlivý a svätý Boh, „najvyšší naveky” (v. Konfrontujú sa tak opakovaným spôsobom protikladné správania. Život verného sa zameriava na oslavu Božích činov, na prenikanie do hĺbok myšlienok Pána a touto cestou sa jeho život prežaruje svetlom a radosťou (porov. v. 5-6). Naopak, zvrátený človek je vykreslený vo svojej tuposti ako neschopný chápať skrytý zmysel ľudských osudov. Chvíľkové šťastie ho robí domýšľavým, no v skutočnosti je vnútorne krehký a po efemérnom úspechu odsúdený na pád a záhubu (porov. v. 7-8).

Žalmista, ktorý nasleduje interpretačný model, obľúbený v Starom zákone, onen model odplaty, je presvedčený, že Boh odmieňa spravodlivých už v tomto živote a dáva im šťastnú starobu (porov. v. V skutočnosti však, ako potvrdí Jób a bude učiť Ježiš, nemožno dejiny vysvetľovať tak priamočiaro. Žalmistova vízia stáva sa preto prosbou k Bohu spravodlivému a „najvyššiemu” (porov. v.

Modliaci sa človek sa znova vracia k protikladu medzi spravodlivým a ničomníkom. Na jednej strane sú to „nepriatelia” Pána a „zločinci” ešte raz odsúdení na rozprášenie a záhubu (porov. v. 10). Na druhej strane sa v celom jase objavujú veriaci, stelesnení žalmistom, ktorý vykresľuje sám seba malebnými obrazmi vzatými z orientálnej symboliky. Spravodlivý má neporaziteľnú silu byvola a je pripravený čeliť akémukoľvek protivenstvu; jeho slávne čelo je posvätené olejom Božej ochrany, ktorá sa stáva akoby štítom chrániacim vyvoleného a dáva mu istotu (porov. v. 11). Modliaci sa z výšky svojej moci a bezpečnosti vidí ničomníkov, ako sa rútia do priepasti svojej záhuby (porov. v.

Náš hymnus, založený na hlbokom pokoji, ktorý ho napĺňa, vrhá záverečný pohľad na dni staroby spravodlivých a predvída, že budú rovnako pokojné. Aj keď týchto dní bude vždy menej, duch modliaceho sa človeka bude ešte živý, veselý a aktívny. Cíti sa podobný palmám a cédrom, ktoré sú zasadené v nádvoriach sionského chrámu (porov. v.

Korene spravodlivého sú vhĺbené v samom Bohu, z ktorého prijímajú miazgu Božej milosti. Pánov život ho živí a pretvára, robí ho kvitnúcim a sviežim, takže je schopný dávať sa iným a svedčiť o svojej viere. Posledné slová žalmistu pri tomto opise spravodlivého a činného života a intenzívnej a aktívnej staroby sú totiž spojené s ohlasovaním Pánovej večnej vernosti (porov. v. 16).

Mohli by sme preto v tomto bode skončiť zvolaním spevu, ktorý stúpa k slávnemu Bohu v poslednej knihe Biblie, v Apokalypse: v knihe o hroznom boji medzi dobrom a zlom, ale aj v knihe nádeje na konečné Kristovo víťazstvo: „Veľké a obdivuhodné sú tvoje skutky, Pane, Bože všemohúci; spravodlivé a správne sú tvoje cesty, Kráľ národov... Veď ty jediný si Svätý; prídu všetky národy a budú sa ti klaňať, lebo sa zjavili tvoje spravodlivé súdy... Spravodlivý si ty, ktorý si a ktorý si bol, Svätý, že si vyniesol taký rozsudok. Áno, Pane, Bože všemohúci, správne a spravodlivé sú tvoje súdy!”

Výzva k Modlitbe so Žalmami

Žalmy sú piesne, ktoré sám Duch Svätý vložil do úst Cirkvi. Ježiš sa ich modlil. Urobme z nich aj my svoju modlitbu. V Novom zákone mali žalmy výnimočné miesto. Aj Ježiš podľa Lukášovho evanjelia opúšťa svet s veršom na perách: „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha“ (Lk 23, 46; porov. Na používanie žalmov v Novom zákone nadväzujú cirkevní otcovia a celá Cirkev, ktorá z nich robí pevnú súčasť slávenia svätej omše a liturgie hodín.

Prečo sa nám najviac odporúčajú žalmy, je, že sa ich modlil Ježiš, Mária, apoštoli a všetky kresťanské generácie pred nami. Keď ich recitujeme, Boh ich počúva s tou veľkolepou „orchestráciou“, ktorou je spoločenstvo svätých.

Žalmy sú modlitby „na všetky ročné obdobia“: neexistuje stav duše alebo potreba, ktorá by v nich nenašla tie najlepšie slová, aby ich premenila na modlitbu. Na rozdiel od všetkých ostatných modlitieb žalmy opakovaním nestrácajú svoju účinnosť, naopak, zvyšujú ju.

Žalmy nám umožňujú, aby sme neochudobnili našu modlitbu tým, že ju zredukujeme len na prosby, na neustále opakovanie „daj mi, daj nám...“. Učme sa z modlitby Otčenáš, ktorá predtým, ako prosí o „každodenný chlieb“, hovorí: „Posväť sa meno tvoje, príď kráľovstvo tvoje, buď vôľa tvoja“.

Ilustrácia z Knihy Žalmov

Duch Svätý, ktorý dal Neveste Cirkvi tieto slová modlitby k jej božskému Ženíchovi, nech nám pomáha, aby vďaka nám znova zazneli v Cirkvi aj dnes a aby sa tento prípravný rok na Jubileum stal symfóniou modlitby.

Žalm 92 • Dal si mi silu, Hospodine

tags: #svate #pismo #zalm #92