Rok ubehol ako voda a máme ju tu. Áno, keď si myslíte, že je to jar (či alergia), je to jedna zo správnych odpovedí. Ale spolu s ňou je tu aj najdôležitejší sviatok kresťanov - Veľká noc. Dievčatá, osušky, náhradné sady oblečenia a nejaké to pohostenie pre kúpačov máte pripravené?
Pôvod a význam Veľkej noci
Pôvod Veľkej noci sa odvodzuje zo starožidovského sviatku Pésah (obchádzanie). Vysvetlenie pôvodu slova „veľká“ treba hľadať v časoch židovského otroctva v starovekom Egypte. Faraón nebol ochotný prepustiť svojich izraelských otrokov, a preto Boh trestal krajinu desiatimi ranami. Až po poslednej z nich, keď zomreli všetky prvorodené egyptské deti, faraón prepustil zotročený ľud. Židov, ktorí pomazali veraje svojich dverí krvou baránka, sa táto pohroma netýkala a anjel smrti ich obišiel. Symbolika prechodu z otroctva do slobody sa preniesla aj do kresťanstva ako prechod z hriechu do života v Božej milosti, ktorý zabezpečil Ježiš Kristus svojou smrťou a zmŕtvychvstaním.
Symboly Veľkej noci
Čo všetko patrí k symbolom Veľkej noci?
- Baránok: Ide o tradičný symbol veľkonočných sviatkov. Symbol baránka bol veľmi rozšírený už v predkresťanskej tradícii v celej stredomorskej civilizácii ovládanej po tisícročia pastiermi.
- Kríž: Symbol kríža nevznikol priamo v súvislosti s kresťanstvom a je omnoho starší. Poznali ho už starí Egypťania, Číňania aj Kréťania. Jeho význam bol univerzálny pre mnohé kultúry i náboženstvá. V chápaní prepojenia božského a ľudského sveta sa stal symbolom večnosti.
- Veľkonočný oheň: Zapálenie veľkonočného ohňa je pre kresťanov počas Veľkej noci centrálnou udalosťou. Oheň sa zapaľuje a posväcuje na začiatku liturgie na Bielu sobotu pri obradoch Veľkej noci. Od veľkonočného ohňa sa zapaľujú veľkonočné sviece, ktoré sa potom v slávnostnom sprievode a za trikrát opakovaného spevu „Svetlo Kristovo“ vnesú do temného kostola. Veľkonočná svieca sa v liturgii zapaľuje iba počas 50-denného veľkonočného obdobia, teda od Veľkej noci do Zoslania Ducha svätého a pri krstoch, aby sa naznačilo, že každý krst súvisí s Veľkou nocou.
- Vajíčko: Vajíčko je tiež tradične spájané s Veľkou nocou, pretože vajce obsahuje zárodok života. Už odpradávna bolo vajce symbolom plodnosti, úrodnosti života a vzkriesenia v predkresťanských dobách.
- Zajac: Už v Biblii sa hovorí o zajacovi ako o maličkom stvorení, ktoré je však múdrejšie nad mudrcov. Symbolizuje chudobných, skromných a pokorných, no aj napriek tomu sa kresťanstvo k nemu stavia s istým odstupom pre jeho užívanie ako symbolu zmyselnosti. V zahraničí je zvykom, že kmotrovia pozývajú deti k tzv. naháňačke veľkonočného zajaca.
Veľkonočné tradície a zvyky na Slovensku
Veľký týždeň, veľkonočný týždeň či pašiový týždeň, ktorý sa začína Kvetnou nedeľou, patrí z kresťanského hľadiska k najvýznamnejším obdobiam roka. Vrcholí tzv. posvätným trojdním (Zelený štvrtok, Veľký piatok, Biela sobota), slávnosťou zvanou Vzkriesenie (veľkonočná vigília) a Veľkonočnou nedeľou. Sviatky sa spájajú najmä s kresťanskou tradíciou, pričom ich hlavným motívom je zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, teda symbolika víťazstva života nad smrťou, no ide aj o udalosť úzko spätú s ľudovými zvykmi a tradíciami.
Termín Veľkej noci je viazaný na lunárny kalendár - slávi sa počas prvej nedele po splne Mesiaca, ktorý nasleduje po jarnej rovnodennosti. Dátum Veľkej noci sa teda každý rok mení, pričom sa pohybuje v rozmedzí od 22. marca do 25.
Prípravy na veľkonočné obdobie boli sprevádzané rôznymi magicko-ochrannými či očistnými rituálmi, čistením príbytkov, chystaním výslužky, pôstom a návštevou kostola. Na Zelený štvrtok, Veľký piatok a Bielu sobotu sa ľudia vo vidieckom prostredí skoro ráno, teda ešte pred východom slnka, umývali studenou vodou, aby boli zdraví.
Veľkonočný pondelok bol oddávna tradičným sviatkom mužov, a tak sa naň mládenci zodpovedne pripravovali. Na Veľký piatok či Bielu sobotu oberali púčky z topoľov, z ktorých si varili voňavku. V tieto dni si chystali aj korbáče (šibáky) na pondelkovú šibačku, no nebolo nezvyčajné, ak si ich pripravovali aj týždeň vopred. Korbáče sa plietli z rozličného počtu prútov. Nezaháľali ani dievčatá. V niektorých oblastiach Slovenska začínali maľovať kraslice už na Veľký piatok, inde na Veľkonočnú nedeľu. Vajíčka tvorené zložitejšími technikami sa často robili už pred Veľkou nocou. Kraslicami potom obdarúvali mládencov za šibačku.
V 12. storočí cirkev nariadila ich svätenie, pretože podľa cirkevnej symboliky predstavovali nanebovzatie Ježiša Krista. Názov maľovaných vajíčok (kraslica) pravdepodobne súvisel s červenou farbou (v starej češtine slovo červený znamenalo i krásny), no mohol vychádzať aj z toho, že vajíčka sa krášlia.
Mládenci dostávali za šibačku či oblievačku výslužku. Spočiatku teda prevládali vajíčka maľované na červeno, pričom táto farba mala podporiť ich symboliku plodnosti. Dievčiny boli pri maľovaní a zdobení veľmi precízne, pre svojho milého sa snažili vytvoriť čo najkrajšie vajíčko. Využívali sa i tmavé podklady s jednofarebným alebo viacfarebným motívom. Neraz išlo o kvietky, úponky, lupienky či srdiečka v jednoduchých alebo zložitých kompozíciách.
Využívali sa aj náročnejšie techniky zdobenia. Jednou z nich bolo voskovanie, keď sa na vajíčko špendlíkom, zápalkou alebo husím brkom nanášali vzory pomocou roztopeného farebného vosku. K ďalším rozšíreným technikám patrilo batikovanie, vyškrabovanie či oblepovanie farebnými nitkami, slamou alebo dužinou močiarnej trávy.
Symbolika vajíčka bola počas sviatkov Veľkej noci veľmi dôležitá, mala až magický charakter. Takmer v každom dome sa počas Bielej soboty varili vajíčka, ktoré boli symbolom plodnosti či nového života. Väčšinou sa jedli uvarené na tvrdo, ale aj ako súčasť obradového jedla spolu s údeninami mäsom, so žemľami a strúhankou. Príprava jedla aj jeho názov sa líšili od regiónu k regiónu (veľkonočná alebo vajcová baba, syrek, hrudka, baránek a pod.).
Veľkonočný pondelok bol rušný deň a žila ním doslova celá dedina. Zvyky spojené so šibačkou boli naprieč regiónmi Slovenska rôznorodé, no takmer všade platilo, že sa začínala v skorých ranných hodinách. Na západnom Slovensku napríklad prebiehala bez oblievačky, na východe zase prevažovalo oblievanie nad šibaním. Na Kysuciach sa dievčatá nevyhli jednému ani druhému.
Zvykom v mnohých dedinách bolo, že mládenci chodili na šibačku v skupinách. Každý mal svoj korbáč alebo šibák, no okrem neho mali ešte jeden spoločný, ktorý bol nezriedka dlhý aj dva metre. Za vyšibanie im potom dievčatá na dlhý korbáč priväzovali stužky. Výslužkou za šibanie a oblievanie boli aj maľované vajíčka, štamperlík pálenky, niečo chutné pod zub, napríklad koláče, a zvyčajne aj pár koruniek.
Peniaze šibačom rozdávali najmä mladé dievčatá súce na vydaj, aby mali za čo mládenci zorganizovať večernú zábavu. Mládenci chodili na šibačku aj samostatne, a to najmä vtedy, ak mali s dievčinou vážnu známosť.
Oblievačka a šibačka sa na celom Slovensku končili spravidla pred obedom, popoludní sa už polievať nepatrilo.
Tradícia šibania a oblievania sa v istom zmysle zachovala do dnešného dňa, no v minulosti bola vnímaná ako istý magický rituál, pri ktorom sa využíva mágia dotyku. Jej pôvod môžeme hľadať ešte v predkresťanskom období, keď sa sviatky jari slávili ako symbol plodnosti. Naši predkovia verili, že ak dievčina nebude vyšibaná či poliata, môže jej to počas roka privodiť choroby, stratí čosi z krásy či pružnosti. Dotyk ženského tela s korbáčom, ktorý sa plietol z mladých prútov vŕby, mu mal zabezpečiť pružnosť, ohybnosť a krásu. Podobne to bolo s vodou pri oblievaní.
Veľkonočné sviatky sú najvýznamnejším obdobím roka, symbolizujú víťazstvo života nad smrťou, ale spájajú sa aj s ľudovými zvykmi a tradíciami našich predkov. Oblievačka a šibačka boli v minulosti vnímané ako uzdravujúce, očisťujúce a omladzujúce a ľudia im pripisovali magickú silu.
Dodržiavate aj dnes tradície našich predkov?
Zaujímavý pohľad na to, ako rôzne rodiny prežívajú Veľkú noc, ponúkajú nasledujúce citáty:
- „Zelený štvrtok sa u nás doma tradične nesie v duchu dokončovania príprav na Veľkú noc - pečie sa veľkonočný baranček a pascha, varí sa šunka a syrek, zdobia sa veľkonočné perníky. Na obednom stole, samozrejme, nesmie chýbať špenát a vajíčka. Na Veľký piatok je u nás v rodine prísny pôst, keď nekonzumujeme nielen mäso, ale ani vajíčka, mlieko a mliečne výrobky. V tento deň ideme do kostola na krížovú cestu, ale ja osobne som si posledné roky obľúbila živú krížovú cestu v centre mesta. Na Bielu sobotu veľkonočné jedlá nechávame posvätiť v kostole a stále dodržiavame pôst, ale už len od mäsa. Pôst sa u nás končí Veľkonočnou nedeľou, keď si na obed vychutnáme všetky veľkonočné dobroty.“
- „Sviatky trávime tak klasicky, v kostole na veľkonočných obradoch a v rodinnom kruhu. V piatok sa väčšinou poberieme spoločne na poklonu k božiemu hrobu. Po posviacke jedál, ešte v sobotu večer, sa najeme do sýtosti. V nedeľu ráno sa poberieme na omšu, popoludní ideme ešte po návštevách. Pondelkové dopoludnie sa po omši tradične zídeme chlapci z dediny a ideme od domu k domu a oblievame dievčatá, no rok čo rok je ich menej, lebo sa pomaly vydávajú.“
- „Veľkonočné sviatky budem tráviť predovšetkým v kruhu rodiny a nájdem si čas aj na stíšenie sa, ktoré podľa môjho názoru, je súčasťou veľkonočných slávností, pretože Veľká noc nie je len o oblievačke a prestretom stole.“
- „Ak bude počas sviatkov pekné jarné počasie, pôjdeme s rodičmi niekam do prírody. Z náboženskej stránky veľkonočné sviatky doma veľmi neslávime, ale tradičné špeciality si nenecháme doma ujsť (hrudka, šalátik, údeninky).“
- „Na veľkonočné sviatky sa veľmi teším, pretože sú po Vianociach mojimi najobľúbenejšími sviatkami. Tradične trávim sviatky v kruhu rodiny, pričom väčšinu času trávime v našom kostolíku. Osobne mám najradšej modlitbovú adoráciu, ktorú mávame so sviečkami o tretej ráno na Veľkonočnú nedeľu. Doobeda v nedeľu mávame ešte svätenie veľkonočných košíkov, ktoré sú plné dobrôt. Na veľkonočnom stole nesmie chýbať pascha, veľkonočná hrudka, šunka, slaninka, klobáska či chren. Dokonca do košíka prihodíme aj zopár maľovaných vajíčok. V pondelok očakávam kúpačov, ktorí nás chodia oblievať vodou."
Kraslice: Umenie a symbolika
Kraslice boli používané už v predkresťanskom období a mali obetnú a obradnú funkciu. V slovanských národoch boli symbolom jari, života, plodnosti a jednoty rodiny. Pripisovali im magický význam a u našich predkov mali svoje nezastupiteľné miesto. Použitie vajec môžeme nájsť na jar, keď sa vyorávala prvá brázda a škrupinky sa zahrabávali do zeme, aby sa plodnosť vajíčka preniesla aj do pôdy a zabezpečila hojnú úrodu. Vajíčka sa objavujú aj v období dušičiek, kedy ich ako obradné jedlo nosili na hroby svojich zosnulých predkov.
Symboliku kraslíc prevzala cirkev a v 12.stor. nariadila aj ich svätenie na Veľkú noc. Táto stará kresťanská tradícia sa praktizuje dodnes. Obetovanie a darovanie kraslíc je neoddeliteľnou súčasťou veľkonočných tradícií. Všeobecne práve kraslice pre kresťanov symbolizujú prázdny hrob Ježiša Krista, ktorý vstal z mŕtvych. Dokonca aj v Starobylom Egypte či Mezopotámii a na Kréte boli vajíčka spájané so smrťou a znovuzrodením, odkiaľ sa tento zvyk preniesol s prvými kresťanmi.
Na zdobenie vajíčok sa používajú slepačie, kačacie aj husacie vajíčka. Čo región, to iné zdobenie. Existuje mnoho techník zdobenia vajíčok. Ručne zdobené kraslice na Veľkonočný pondelok sa stali odmenou pre šibačov a kupačov a aj symbolom lásky, keďže dievčatá tie najkrajšie kraslice darovali chlapcom, ktorých ľúbili. Práve tieto kraslice sa volali aj „písanky“, lebo obsahovali vyznanie lásky.
Aj farebné prevedenie kraslíc má svoju symboliku. Spočiatku to bolo hlavne červená farba. V predkresťanskom období sa v období Veľkej noci slávili sviatky solárneho kultu a práve červená farba pripomínala farbu Slnka, života a krvi. Neskôr sa pridali aj iné sýte farby, ktoré sa najviac odzrkadľovali vo farbách jari. Čo bola zelená, žltá a modrá farba. Všetky farby sa získavali z prírody a rastlín. Červená zo slivkového dreva, žltá z rasce, alebo obilia, hnedá zo šupiek cibule, zelená z trávy a modrá z čučoriedok.
V 19.stor. sa začali objavovať aj iné možnosti farbenia kraslíc a to nie len pomocou rastlinných odvarov. Medzi najstaršie techniky zdobenia patrí voskovanie, ale aj vyškrabávanie, leptanie octom, alebo šťavou z kyslej kapusty, ďalej to bolo aj batikovanie alebo oblepovanie nitkami, špagátikmi či slamou alebo dokonca dužinou močiarnej trávy.
Veľkonočný pondelok: Oblievačka a šibačka
Veľkonočný pondelok je posledný deň veľkonočných sviatkov a už roky sa spája s oblievačkou či so šibačkou. Oblievanie a šibanie dievčat sa považovalo za očistné, dievčatám sa tým malo zabezpečiť na celý rok zdravie, ale i plodnosť. Šibači boli následne odmenení, a to bohatým pohostením, maľovaným vajíčkom, teda kraslicou, či stuhou na korbáč.
Na západnom Slovensku napríklad prebiehala bez oblievačky, na východe zase prevažovalo oblievanie nad šibaním. Na Kysuciach sa dievčatá nevyhli jednému ani druhému. Zvykom v mnohých dedinách bolo, že mládenci chodili na šibačku v skupinách. Každý mal svoj korbáč alebo šibák, no okrem neho mali ešte jeden spoločný, ktorý bol nezriedka dlhý aj dva metre. Za vyšibanie im potom dievčatá na dlhý korbáč priväzovali stužky.
Výslužkou za šibanie a oblievanie boli aj maľované vajíčka, štamperlík pálenky, niečo chutné pod zub, napríklad koláče, a zvyčajne aj pár koruniek. Peniaze šibačom rozdávali najmä mladé dievčatá súce na vydaj, aby mali za čo mládenci zorganizovať večernú zábavu. Mládenci chodili na šibačku aj samostatne, a to najmä vtedy, ak mali s dievčinou vážnu známosť.
Oblievačka a šibačka sa na celom Slovensku končili spravidla pred obedom, popoludní sa už polievať nepatrilo.
Tradícia šibania a oblievania sa v istom zmysle zachovala do dnešného dňa, no v minulosti bola vnímaná ako istý magický rituál, pri ktorom sa využíva mágia dotyku. Jej pôvod môžeme hľadať ešte v predkresťanskom období, keď sa sviatky jari slávili ako symbol plodnosti. Naši predkovia verili, že ak dievčina nebude vyšibaná či poliata, môže jej to počas roka privodiť choroby, stratí čosi z krásy či pružnosti. Dotyk ženského tela s korbáčom, ktorý sa plietol z mladých prútov vŕby, mu mal zabezpečiť pružnosť, ohybnosť a krásu. Podobne to bolo s vodou pri oblievaní.