História a Význam Kostola sv. Gorazda a Spoločníkov v Košiciach

Košice, mesto s bohatou históriou a kultúrou, sa môže pochváliť desiatkami kostolov rôznych vierovyznaní. Aj napriek klesajúcemu počtu veriacich, sa aj v súčasnosti v meste stavajú nové chrámy.V tomto článku sa pozrieme na históriu a význam kostolov v Košiciach, s dôrazom na rímskokatolícky kostol sv. Gorazda a spoločníkov na Terase a nový evanjelický kostol.

Počet veriacich v Európe klesá. Napriek tomuto trendu sa kostoly v Košiciach naďalej stavajú. Z roka na rok tu žije aj menej obyvateľov, čo má vplyv taktiež na úbytok veriacich.

Vďaka svojej bohatej histórii multireligiózne Košice majú pestrú skladbu sakrálnych stavieb, ktoré patria piatim denomináciám. Na Slovensku postavili po Nežnej revolúcii 450 nových rímskokatolíckych kostolov. Väčšinou neboli až tak esteticky zvládnuté, skôr sa pozeralo na to, aby ich výstavba nebola drahá. Výnimkou je košický kostol sv. Gorazda a jeho spoločníkov na Terase.

V tomto článku sa pozrieme na históriu a význam kostola sv. Gorazda a spoločníkov na Terase, ako aj na ďalšie významné kostoly v Košiciach.

Medzi významné kostoly v Košiciach patria:

  • Dóm svätej Alžbety
  • Kostol Nanebovzatia Panny Márie
  • Kaplnka svätého Michala
  • Kostol svätého Antona Paduánskeho, Františkánsky
  • Kostol Najsvätejšej Trojice, Premonštránsky
  • Kostol svätého Michala archanjela, Uršulínsky
  • Kostol svätého Ducha
  • Kalvínsky kostol
  • Kostol Sedembolestnej Panny Márie
  • Evanjelický kostol
  • Ortodoxná synagóga
  • Gréckokatolícky chrám Narodenia presvätej Bohorodičky
  • Kostol Božského Srdca Ježišovho
  • Kostol Krista kráľa
  • Kostol Kráľovnej pokoja
  • Kostol svätých košických mučeníkov
  • Kostol svätého Ondreja
  • Kostol svätého Gorazda a spoločníkov
  • Gréckokatolícky chrám Božej Múdrosti
  • Gréckokatolícky chrám svätého Petra a Pavla
  • Kostol Svätej Rodiny
  • Kostol Božieho Milosrdenstva

Rímskokatolícky kostol sv. Gorazda a spoločníkov na Terase

1. júla 1991 Mons. Alojz Tkáč, diecézny biskup, zriadil novú farnosť na sídlisku Terasa v Košiciach. Dovtedy táto západná časť Košíc bola súčasťou farnosti sv. Začiatok stavby: 1993; posvätený bol 14. novembra 1999 arcibiskupom Alojzom Tkáčom.

Kostol sv. Gorazda mal byť pôvodne zasvätený sv. Cyrilovi a Metodovi. Prišlo sa však na to, že v diecéze už kostol týmto svätcom zasvätený máme, dokonca priamo v jednej z košických mestských častí Košíc, v Krásnej nad Hornádom. A tak ho zasvätili učeníkovi sv. Metoda - sv. Gorazdovi a jeho spoločníkom, ktorí sa volali Kliment, Naum, Angelár a Sáva.

Autormi návrhu sú Jozef Fabián, Ivan Rozdobuďko a Štefan Zahatňanský z košického architektonického štúdia ARZ. Ich návrh vyhral v konkurencii 31 ďalších. Vybrala ho medzinárodná komisia, v ktorej bol i slávny maďarský architekt Imre Makovecz, niekdajší predseda Maďarskej akadémie umení.

Niektorí z nich boli pôvodom Slovania. Žili v 9. storočí, a tak kostol sv. Gorazda nás do tejto doby vovádza aj svojou podobou. Je kruhový, veď ranokresťania si stavali románske rotundy s takýmto pôdorysom. Tiež má len malé štrbinové okná, čo bolo v románskom štýle bežné. Takisto jeho areál je jemne oddelený od rušnej Toryskej ulice pergolou.

Je to stena s veľkými otvormi. Síce takto oddeľuje areál od okolia, ale cez otvory aj láka, aby ľudia dostali chuť podísť bližšie ku kostolu. Táto stena tak pripomína stenu kláštorných komplexov u raných kresťanov. Kostol má vežu, ktorá meria 35 metrov a javí sa ako najvyššia v meste.

Ale to je len klam, keďže Terasa je na kopci a centrum mesta v kotline. Veža Dominikánskeho kostola v Starom Meste je totiž o 33 metrov vyššia!

je vo farbách Košickej arcidiecézy, modrej a žltej. Päť pruhov predstavuje patrónov farnosti. Svätého Gorazda pripomína stredný biely pás s krížikom - časť arcibiskupského pália. Sv. Gorazd a jeho spoločníci - sv. Kliment, sv. Angelár, sv. Naum a sv. Sáva. Najznámejší z nich je sv. Gorazd, ktorý bol žiakom sv.

Kapacita na sedenie: 750 miest; maximálna kapacita: 2200 miest. Vnútorný priemer kostola 31 m; interiérová výška kostola: 12,5 m; exteriérová výška: 14,5 m; zastavaná plocha 1300 m2.

Prestížne ocenenie Výnimočná stavba už v roku 2000, teda rok po dobudovaní, získala prestížnu cenu Slovenskej komory architektov. Je to veľká vec, to sa súčasným kostolom stáva len zriedka. Ocenenie potešilo architektov z košického architektonického štúdia ARZ Jozefa Fabiána, Ivana Rozdobuďka a Štefana Zahatňanského.

Kostol sv. Gorazda a spoločníkov v Košiciach

Dóm svätej Alžbety v Košiciach

Dóm svätej Alžbety v Košiciach, sídlo košického arcibiskupa metropolitu, najvýchodnejšia gotická katedrála v Európe, je po Dóme svätého Martina v Bratislave druhým najväčším kostolom na Slovensku.

Dóm svätej Alžbety je impozantnou stavbou, ktorá reprezentuje mesto Košice. Tento kostol má prvenstvo nielen v tom, že je najväčším na Slovensku, ale isto aj jedným z najkrajších. Stavba dómu začala koncom 14. storočia a dokončená bola začiatkom 15. storočia.

Kostol je zasvätený Alžbete, ako patrónke mesta Košice. Pôvodný kostol, ktorý stál na tomto mieste, a ktorý sa spomína už v 11. storočí, bol ale zasvätený Michalovi. Až po osídlení Nemcov v Košiciach ho zasvätili Alžbete. Po prvom požiari kostola v roku 1380, sa rozhodli vybudovať z neho veľkolepý chrám, ktorý si v tom čase stredoveké mesto zaslúžilo. Kostol je postavený v gotickom štýle, ale nachádzajú sa tu prvky pôvodného románskeho slohu.

Dóm svätej Alžbety v Košiciach

Nový evanjelický kostol na Terase

Posviacka nového kostola a slávnostné služby Božie otvoria členom Evanjelického a. v. cirkevného zboru Košice - Terasa zo západných mestských častí mesta Košice v nedeľu 30. septembra 2018 o 10:00 hod. Pred posviackou o 9:30 hod. zasadia pred novým kostolom symbolický strom. Posviacku vykoná dôstojný brat biskup Mgr. Slavomír Sabol, biskup Východného dištriktu ECAV, kázať bude dôstojný brat emeritný biskup Mgr. Igor Mišina, liturgovať vznešený brat senior Košického seniorátu ThDr. PaedDr. Ján Hruška, PhD., Mgr. Ondrej Kolárovský, zborový farár, Mgr. Katarína Tomčiková, námestná farárka, Mgr. Ivan Havassy, kaplán - novokňaz z cirkevného zboru Košice - Terasa za účasti ďalších duchovných.

Zo zahraničia pozdravia prítomných Dr. Kimmo Kääriäinen, výkonný riaditeľ oddelenia pre medzinárodné vzťahy Evanjelickej luteránskej cirkvi Fínska a Markus Lochstampfer, reprezentant medzinárodnej diakonie Diakonického diela vo Württembergu. Viac ako 200 rokov delí košických evanjelikov od historicky poslednej vysviacky svätostánku, keď známy kostol na Mlynskej ulici bol posvätený v roku 1816. Vzhľadom na rozsiahly rast mesta v druhej polovici 20.

„Prvé služby Božie v západnej časti Košíc sa uskutočnili v priestoroch Magistrátu mesta Košice 22. apríla 2000 s farárom Dušanom Havrilom a dôstojným biskupom Júliusom Filom st.. Veriaci na ne prichádzali až do augusta 2018,“ povedal Mgr. Kostol bol vybudovaný podľa projektu Ing. Arch. Mariána Ferja a okrem priestorov samotného chrámu disponuje kanceláriami farského úradu, zborovej siene, priestormi pre mamičky s deťmi, detskú besiedku a služobný byt.“

Zaujímavosťou kostola je veža, ktorá však nie je zvonicou, ale v noci bude svietiť príslušnými liturgickými farbami v súlade s cirkevným rokom. Nový evanjelický kostol dnes zaujímavo dotvára trojlístok kresťanských chrámov na Toryskej ulici, keď v susedstve je rímskokatolícky chrám sv. Gorazda a spoločníkov a gréckokatolícky kostol sv.

„Budeme sa spoločne tešiť, keď po dobudovaní nášho chrámu Božieho vznikne v sídliskových častiach mesta Košice unikátny kresťanský priestor, ktorý by som charakterizoval ako Námestie Ekumény,“ povedal pri posviacke základného kameňa dňa 17.

História evanjelických kostolov v Košiciach začala okolo roku 1528, kedy, krátko po Reformácii Martina Luthera, navštevovali veriaci služby Božie v priestoroch kostolov, ktoré stáli na miestach dómu sv. Alžbety a kaplnky sv. Michala. Prvý drevený kostol bol postavený v areáli cintorína na Žriedlovej ulici v roku 1687 ale zničil ho požiar. Ďalšie, v rovnakom priestore, boli postavené v rokoch 1713 a 1724.

Evanjelický cirkevný zbor ECAV Košice - Terasa získal renomé aj zahraničnými aktivitami. V úzkej spolupráci s cirkevným zborom Slezské církve evangelické a. v. v Třinci participuje na misijnom projekte Deti Afriky, orientovanom na adopciu detí na diaľku, ktorá podporuje ich vzdelávanie v africkej Tanzánii.

Súčasný stav Cirkví v Košickom Kraji

Dnes majú na území KSK svoje farnosti tri rímskokatolícke cirkevné územné jednotky: Spišská diecéza (20 farností), Rožňavská diecéza (34 farností) a Košická arcidiecéza (153 farností). Stoja tam dva sídelné chrámy rímskokatolíckych hierarchov: košická Katedrála svätej Alžbety arcibiskupa metropolitu východnej cirkevnej provincie Bernarda Bobera a rožňavská Katedrála nanebovzatia Panny Márie biskupa Stanislava Stolárika.

Gréckokatolícke farnosti patria pod Košickú eparchiu, ktorú vedie arcibiskup Cyril Vasiľ. Jeho katedrálny Chrám narodenia Presvätej Bohorodičky sa nachádza v centre krajského mesta.

Reformovaná kresťanská cirkev, ktorá má v Košickom kraji dôležité postavenie najmä v oblastiach s výraznou maďarskou menšinou, je, čo sa týka svojej organizácie v kraji, súčasťou širšej štruktúry cirkvi na Slovensku. Má biskupský systém, no na rozdiel od Rímskokatolíckej cirkvi je jej zriadenie synodálno-presbyteriálne. Na čele synody, ktorej predsedníctvo sídli v Komárne, stojí ako duchovný predseda Róbert Géresi, pôsobiaci v Seni pri Košiciach. V kraji sa nachádza päť seniorátov s desiatkami cirkevných zborov a s takmer polovicou našich kalvínskych kostolov: Abovsko-turniansky reformovaný seniorát, Michalovský reformovaný seniorát, Ondavsko-hornádsky reformovaný seniorát, Užský reformovaný seniorát a Zemplínsky reformovaný seniorát.

Evanjelická cirkev augsburského vyznania (ECAV) na Slovensku je v Košickom kraji organizovaná v rámci Rimavského seniorátu (1 kostol), súčasti Západného dištriktu ECAV, na čele ktorého stojí biskup Ján Hroboň. Ostatné kostoly v rámci Gemerského (36 kostolov), Košického (23 kostolov), Šarišsko-zemplínskeho (6 kostolov) a Tatranského seniorátu (5 kostolov) patria do Východného dištriktu ECAV vedeného biskupom Petrom Mihočom.

Pravoslávne cirkevné obce kraja patria pod Michalovsko-košickú eparchiu, na ktorej čele stojí arcibiskup Juraj (Rudolf Jiří Stránský). Oba jeho katedrálne chrámy - košický Chrám usnutia Presvätej Bohorodičky, svätého Jána Milostivého, alexandrijského patriarchu a svätej Rozálie z Palerma i michalovský Chrám svätých apoštolov rovných Cyrila a Metoda - boli postavené po Nežnej revolúcii.

Konfesionálna Charakteristika

Kraj má pestré národnostné zloženie, čo nie je - ako sme už naznačili - bez vplyvu na konfesionálnu príslušnosť jeho obyvateľov. Dominujú v ňom rímskokatolíci (48,39 percenta - 378 520), nasledujú gréckokatolíci (9,49 percenta - 74 240), po nich kalvíni (4,82 percenta - 37 731), luteráni (3,76 percenta - 29 409) a pravoslávni (1,91 percenta - 14 954). Viac než pätina (161 922) obyvateľov je bez náboženského vyznania.

V 440 mestách a obciach kraja stojí 796 kostolov a chrámov patriacich piatim denomináciám, z toho v krajskom meste je 43 kostolov a chrámov, ktorým sme venovali samostatný článok. Vyše dve tretiny kostolov a chrámov kraja patria katolíkom latinského a byzantsko-slovanského obradu, ale v období reformácie bola situácia v regióne výrazne odlišná v prospech Evanjelickej cirkvi helvétskeho vyznania (kalvínov).

Počet a podiel kostolov podľa denominácie

  • rímskokatolícke kostoly: 381 (47,86 percenta)
  • gréckokatolícke chrámy: 157 (19,72 percenta)
  • kostoly Reformovanej kresťanskej cirkvi: 150 (18,84 percenta)
  • evanjelické kostoly: 71 (8,92 percenta)
  • pravoslávne chrámy: 37 (4,65 percenta)

Pôvodné datovanie kostolov a chrámov

  • 12. storočie: 4
  • 13. storočie: 61
  • 14. storočie: 43
  • 15. storočie: 21
  • 16. storočie: 10
  • 17. storočie: 18
  • 18. storočie: 139
  • 19. storočie: 182
  • 20. storočie: 251 (z toho po Nežnej revolúcii 96)
  • 21. storočie: 67

Ekumenické Spoločenstvo v Košiciach

Ekumenické spoločenstvo vzniklo r. 1994 dobrovoľne, neformálne. Sú to tieto subjekty: Apoštolská cirkev, Bratská jednota baptistov, Cirkev bratská, Československá cirkev husitská, Evanjelická cirkev a.v., Gréckokatolícka cirkev, Reformovaná kresť. cirkev a Rímskokatolícka cirkev. Stretávania sú pravidelné. Miestom stretnutí býva Teologická fakulta v Košiciach, Katolíckej univerzity v Ružomberku. V budove TF KU je aj sídlo Ekumenického spoločenstva na území mesta Košice.

Každoročne konáme niekoľko významných bohoslužieb a aktivít. Sú to Ekumenická bohoslužba koncom januára, Pašiový sprievod na Veľký piatok a ďakovná bohoslužba slova za úrodu v jeseni. Mesto Košice už tradične pripravuje Festival sakrálneho umenia, do ktorého aktívne vstupujeme koordinovanými bohoslužbami v rámci každej cirkvi. V mesiaci júni Ekuména Košice sa zúčastňuje na spomienke na výročie počiatku deportácií židov z mesta na Židovskom cintoríne.

Na návrh Komisie cirkví schválili poslanci Mestského zastupiteľstva a primátor mesta cenu mesta Košíc, ktorá bola odovzdaná spoločenstvu dňa 7.

Ďalšie Významné Kostoly v Košiciach

Košice majú bohatú históriu a množstvo významných kostolov, medzi ktoré patria:

  • Dóm svätej Alžbety (Hlavná ul.)
  • Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Dominikánske nám.)
  • Kaplnka svätého Michala (Hlavná ul.)
  • Kostol svätého Antona Paduánskeho, Františkánsky (Hlavná ul.)
  • Kostol Najsvätejšej Trojice, Premonštránsky (Hlavná ul.)
  • Kostol svätého Michala archanjela, Uršulínsky (Mäsiarska ul.)
  • Kostol svätého Ducha (Južná tr.)
  • Kalvínsky kostol (Hrnčiarska ul.)
  • Kostol Sedembolestnej Panny Márie (Kalvária)
  • Evanjelický kostol (Mlynská ul.)
  • Ortodoxná synagóga (Puškinova ul.)
  • Gréckokatolícky chrám Narodenia presvätej Bohorodičky (Moyzesova ul.)
  • Kostol Božského Srdca Ježišovho (Komenského ul.)
  • Kostol Krista kráľa (Moysesova ul.)
  • Kostol Kráľovnej pokoja (Ul. Milosrdenstva)
  • Kostol svätých košických mučeníkov (Nad jazerom)
  • Kostol svätého Ondreja (Podhradová)
  • Kostol svätého Gorazda a spoločníkov (Terasa)
  • Gréckokatolícky chrám Božej Múdrosti (Furča)
  • Gréckokatolícky chrám svätého Petra a Pavla (Terasa)
  • Kostol Svätej Rodiny (Furča)
  • Kostol Božieho Milosrdenstva (KVP)

Kostol sv. Gorazda a jeho spoločníkov na Terase

Na Slovensku postavili po Nežnej revolúcii 450 nových rímskokatolíckych kostolov. Väčšinou neboli až tak esteticky zvládnuté, skôr sa pozeralo na to, aby ich výstavba nebola drahá. Výnimkou je košický kostol sv. Gorazda a jeho spoločníkov na Terase. Prestížne ocenenie Výnimočná stavba už v roku 2000, teda rok po dobudovaní, získala prestížnu cenu Slovenskej komory architektov. Je to veľká vec, to sa súčasným kostolom stáva len zriedka. Ocenenie potešilo architektov z košického architektonického štúdia ARZ Jozefa Fabiána, Ivana Rozdobuďka a Štefana Zahatňanského. Ich návrh vyhral v konkurencii 31 ďalších. Vybrala ho medzinárodná komisia, v ktorej bol i slávny maďarský architekt Imre Makovecz, niekdajší predseda Maďarskej akadémie umení.

Rímskokatolícky kostol na Terase mal byť pôvodne zasvätený sv. Cyrilovi a Metodovi. Prišlo sa však na to, že v diecéze už kostol týmto svätcom zasvätený máme, dokonca priamo v jednej z košických mestských častí Košíc, v Krásnej nad Hornádom. A tak ho zasvätili učeníkovi sv. Metoda - sv. Gorazdovi a jeho spoločníkom, ktorí sa volali Kliment, Naum, Angelár a Sáva.

Niektorí z nich boli pôvodom Slovania. Žili v 9. storočí, a tak kostol sv. Gorazda nás do tejto doby vovádza aj svojou podobou. Je kruhový, veď ranokresťania si stavali románske rotundy s takýmto pôdorysom. Tiež má len malé štrbinové okná, čo bolo v románskom štýle bežné. Takisto jeho areál je jemne oddelený od rušnej Toryskej ulice pergolou. Je to stena s veľkými otvormi. Síce takto oddeľuje areál od okolia, ale cez otvory aj láka, aby ľudia dostali chuť podísť bližšie ku kostolu. Táto stena tak pripomína stenu kláštorných komplexov u raných kresťanov.

Kostol má vežu, ktorá meria 35 metrov a javí sa ako najvyššia v meste. Ale to je len klam, keďže Terasa je na kopci a centrum mesta v kotline. Veža Dominikánskeho kostola v Starom Meste je totiž o 33 metrov vyššia! Autormi návrhu sú Jozef Fabián, Ivan Rozdobuďko a Štefan Zahatňanský z košického architektonického štúdia ARZ.

Prehľad významných udalostí

Pre lepšiu orientáciu v spomínaných udalostiach uvádzame tabuľku s prehľadom:

Udalosť Dátum
Narodenie sv. Imricha 1007
Svätorečenie sv. Imricha 1083
Poprava Pétera Császára 4. marec 1632
Prvá návšteva Františka Jozefa I. v Košiciach 10. august 1852
Druhá návšteva Františka Jozefa I. v Košiciach 31. august - 3. september 1857
Tretia návšteva Františka Jozefa I. v Košiciach 9. september 1877
Získanie ceny Slovenskej komory architektov kostolom sv.

tags: #kostol #sv #gorazda #a #spolocnikov #kosice