Zemplínska Teplica, v minulosti známa aj ako Kerestúr, je obec s bohatou históriou, ktorá sa odráža v jej kultúrnych a architektonických pamiatkach. Nachádza sa asi 25 km západne od Trebišova. Obec leží v nadmorskej výške 202 m n. m. a časť jej katastrálneho územia tvorí okresnú hranicu medzi okresmi Trebišov a Košice-okolie.
Osídlenie lokality je známe už z 13. storočia ako usadlosti na križovatke poľných ciest. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1263 pod názvom Cristúr. Názov obce bol určený podľa termálneho prameňa Teplica, ktorý sa nachádza v obci.
História a Vývoj Názvu Obce
Obec sa v listinách po prvýkrát spomína v roku 1263 pod názvom Cristúr, neskôr Santa Crux, Kereztur, Kiskeresztur, Kerežtur, Križovany, Kerestúr, Zemplínsky Svätý Kríž a od roku 1955 sa volá Zemplínska Teplica.
Archeologické Nálezy a Osídlenie
Obsidiánová lokalita, teplica, jaskynné zvyšky a paleolitické archeologické nálezy nasvedčujú, že tu žil človek, ktorý po stáročia zúrodňoval pôdu, menil ortáše na oráčiny a dorábal poľnohospodárske produkty. V chotári sa nachádzajú stopy po osídlení v 9. - 10. storočí.
Pôvod Názvu Keresztúr (Kríž)
V písomnostiach zo 14. - 17. storočia sa vyskytuje pod maďarským názvom Keresztúr, teda Kríž. Východiskom či motívom názvu bol duchovný patrón miestneho chrámu, zasväteného Svätému Krížu.
Vznik Dediny a Pôsobenie Mníchov
Vznik dediny môže súvisieť s prítomnosťou mníchov krížovníkov v 13. storočí a s ich vlastníctvom dediny. Od konca 16. storočia a ešte okolo roku 1684 v tamojšom chráme slúžili bohoslužby evanjelickí reformovaní kazatelia. Neskôr tam opäť pôsobili katolícki farári.
Vlastnícke Vzťahy a Vývoj Sídla
V 15. - 16. storočí patrila dedina ku hradnému panstvu Cejkov, kedy ju vlastnili najmä šľachtici Šóšovci. V 16. storočí časť dediny vlastnili postupne šľachtici z Perína a Bátoriovci, v 17. storočí Šóšovci a Drugetovci. V chotári sa nachádzali aj vinice, o ktorých sú doklady od 15. storočia. K dedine patril vodný mlyn.
Na prelome 16. - 17. storočia bol Kerestúr veľkou dedinou, najväčšou v okolí. Mal farské, ale najmä poddanské obyvateľstvo. V 17. storočí sa rozsah sídliska zmenšil na úroveň stredne veľkej dediny.
Súčasné Dominanty Obce
V súčasnom období výškové dominanty obce tvoria dva chrámy. V juhozápadnej časti obce gréckokatolícky zo začiatku 19. storočia a v severovýchovnej časti rímskokatolícky z roku 1947. Kaštieľ z 1. polovice 18. storočia už v súčasnosti nestojí. Na vrchu Varheď sa nachádzajú zvyšky hrádku z obdobia stredoveku.
Gréckokatolícky Kostol Narodenia Presvätej Bohorodičky
Gréckokatolícky kostol Narodenia presvätej Bohorodičky je jednoloďová barokovo-klasicistická stavba so segmentovým ukončením presbytéria a mierne predstavanou vežou z roku 1790. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Zariadenie kostola pochádza zo začiatku 20. storočia. Kostol má fasády členené lizénami, polkruhovo ukončenými oknami so šambránami.
Rímskokatolícky Kostol Narodenia sv. Jána Krstiteľa
Rímskokatolícky kostol Narodenia sv. Jána Krstiteľa je jednoloďová neogotická stavba s prvkami secesie s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z roku 1947. Kostol má predstavený portikus ukončený lomeným oblúkom. Veža je členená priebežným lizénovým rámom ukončeným štítom s lomeným oblúkom a ihlancovou helmicou.
Dňa 22. decembra 1947 predložený plán novostavby rímskokatolíckeho kostola vo vtedajšom Zemplínskom sv. Kríži osobne „odobril a potvrdil” košický biskup Jozef Čársky. Hoci úradne bola novostavba rímskokatolíckeho kostola vo vtedajšom Zemplínskom sv. Kríži kolaudovaná až 25. januára 1950, cirkevne bol kostol odovzdaný 10.
Starý kamenný kostol pre nevyhovujúci stav bol zbúraný a na jeho mieste dal v roku 1779 Tomáš Szirmay postaviť nový barokový kostol s troma oltármi zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi.
V roku 1947 pripadla neľahká úloha novému farárovi Andrejovi Szijartovi, zbúrať vojnovými udalosťami vážne poškodený filiálny kostol Narodenia sv. Jána Krstiteľa a poveriť známeho michalovského staviteľa Juraja Byrtusa vypracovaním plánu stavby nového kostola.
Pamätník Východoslovenskému Roľníckemu Povstaniu
V obci sa nachádza aj Pamätník Východoslovenskému roľníckemu povstaniu, stéla na pôdoryse obdĺžnika z roku 1962.
Významné Udalosti v Okolitých Obciach
Rímskokatolícka farnosť Sečovce má bohatú históriu, ktorá sa prelína s dejinami regiónu Zemplín. Po prieniku myšlienok reformácie v Sečovciach pribudli aj prívrženci evanjelickej cirkvi a v rokoch 1623 až 1718 sa dostáva sečovský kostol do rúk protestantov.
Po návrate kostol prešiel veľkou prestavbou v roku 1730. Získal barokové prvky, strecha dostala nový krov aj krytinu. Bola opravená zvonica, v ktorej boli nainštalované tri zvony, vežové hodiny aj organ.
Kostol bol však zničený v druhej svetovej vojne v roku 1944. Zrútená veža poškodila východnú časť hlavnej lode kostola spolu s hlavným oltárom. Súčasnú podobu získal po prestavbe v roku 1952. Po vojne bol kostol opravený.
V kostole sa nachádzajú tri vzácne oltáre z konca 19. storočia. Pôvodné oltáre boli zničené v roku 1944. Krásna je pôvodná kazateľnica, ktorá je datovaná do roku 1770. Organ je z roku 1887. Najstaršou pamiatkou je zvon vo veži, ktorý je z roku 1667. Nástenné maľby a súbor vitrážových okien pochádzajú z druhej polovice 20. storočia.
V Zemplínskej Teplici sa nachádza aj gréckokatolícky kostol Narodenia Presvätej Bohorodičky, jednoloďová barokovo-klasicistická stavba z roku 1790.
Veľké Ozorovce
Archeologické a písomné doklady svedčia, že Ozorovce jestvovali už pred 11. storočím. Vo Veľkých Ozorovciach bol nepochybne kostol pred 14. storočím, avšak písomné doklady o ňom sú od 14. storočia. Okolo roku 1335 v ňom pôsobil farár Ján a duchovným patrónom bol sv. Michal.
Ďalšia zmienka o kostole je z roku 1889, kedy bol tento malý kostol sotva pre 300 ľudí v dezolátnom stave. Múry tohto rozpadajúceho kostolíka zbúrali v roku 1890 a na jeho mieste bol postavený priestranný kostol v románskom slohu. Zo začiatku mal len hlavný oltár, v roku 1898 v ňom umiestnili aj bočné oltáre. Tento nový kostol, v románskom slohu, zasvätený „Narodeniu Panny Márie“ nám slúži dodnes.
Tabuľka Vývoja Názvu Obce
Pre lepšiu prehľadnosť uvádzame tabuľku s vývojom názvu obce:
| Rok | Názov |
|---|---|
| 1263 | Cristúr |
| Neskôr | Santa Crux, Kereztur, Kiskeresztur, Kerežtur, Križovany, Kerestúr, Zemplínsky Svätý Kríž |
| 1955 | Zemplínska Teplica |
Zemplínska Teplica je obec s bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom, ktoré sa prejavuje v jej architektonických pamiatkach a historických udalostiach.