Veriaci oslavujú najväčší kresťanský sviatok v roku. Na Veľkonočnú nedeľu si pripomínajú zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, teda najväčší Kristov zázrak. Oslavy sa tradične začali už v sobotu večer po západe slnka slávnostnou vigíliou. Veľká noc je príležitosťou uctiť si tradíciu i rozvíjať ďalej zručnosť našich predkov, ale najmä urobiť si život krajší a pestrejší.
V Bardejove sa vytvorila doslova košíková reťaz. Veriacich s košíkmi stretla RTVS pri kostoloch či kaplnkách aj na vidieku i na sídliskách. Požehnávať sa bude aj v nedeľu skoro ráno v gréckokatolíckych chrámoch.
Sväteniu košíkov sa venovala redaktorka RTVS Diana Murdziková: „To že máme čo jesť, že máme pokrm nie je náhoda, nie je to len niečo čisté obyčajné, je to Božie dobrodenie,“ uviedol Marek Kreheľ, dekan, Rímskokatolícka farnosť Bardejov.
„Je to naozaj tá symbolika znovuzrodenia a to posvätenie jedál má posilniť tú silu rodiny, súdržnosť rodiny a tú vitalitu do nového ťažkého pracovného roka,“ povedal Lukáš Jonov, Šarišské múzeum, Bardejov.
Na Šariši býval aj takýto zvyk: „Dievčatá s posvätenými košíkmi utekali domov a ktorá prišla prvá domov po vysvätení košíka, tá sa ako prvá vydala,“ dodal Jonov.
Veľká Noc na Slovensku
História a význam Veľkej Noci
Veľká noc je kresťanský sviatok. Tradíciu poznáme z čias prijatia kresťanstva. Presne tento sviatok, kedy sa ustanovil, nie je celkom známe, je ale známe to, že veľkonočné sviatky sú staršie ako vianočné sviatky a keďže vieme, že už prví Kresťania slávili spomienku na umučenie a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, dá sa povedať, že tie korene sviatku sú v ranej cirkvi, aj keď dátum sa menil. Napokon sa stanovilo, že Veľká noc je pohyblivý sviatok, každý rok nám pripadne na iný dátum, najskôr môže byť začiatkom marca a najneskôr koncom apríla. Vypočítava sa to podľa prvého jarného zatmenia mesiaca.
Veľká noc nadväzuje na židovské sviatky Pesach. Je to dané tým, že kresťanstvo má svoje korene v judaizme. Napriek tomu, že Veľká noc je kresťanský sviatok, Veľkonočný pondelok so svojimi ľudovými zvykmi má presah ešte do predkresťanského obdobia, pretože aj národy, ktoré žili v Európe mali svoju kultúru a religiu. V časoch, keď už bolo prijaté Kresťanstvo, vtedajší kronikári spisovali z ich pohľadu zvyky Barbarov. Sú to staré kroniky, v ktorých sa dozvieme niečo o zvykoch a tak teda vieme, že starí Slovania slávili príchod jari, pretože pre nich zima znamenala choroby, smrť, hlad.
Priebeh Veľkonočných sviatkov
Veľkonočné sviatky sa začínajú Kvetnou nedeľou, teda týždeň pred Veľkou nocou. Je to spomienka, ako Kristus prichádzal slávnostne do Jeruzalema na osliatku. V našich končinách sa na túto spomienku svätia v chrámoch mladé výhonky vŕby, tzv. bahniatka. V minulosti sa používali tak, že posvätený prút sa zapichol na pole, aby bola dobrá úroda. Takisto si ľudia zapichovali prúty v domácnostiach. Neslúžil len na okrasu, ale tým, že boli posvätené, tak opäť mali slúžiť ako ochrana príbytku. Bolo ešte zaujímavé, že výhonky bahniatka sa nazývali regionálne napríklad mačičky alebo kočičky a zvykli sa prehltnúť vodou. Ľudia to konzumovali preto, aby sa chránili pred chorobami hrdla, priedušiek.
Zelený štvrtok je deň, kedy v minulosti dievčatá skoro ráno chodievali pod vŕbu. Keďže ideál krásy hovoril o tom, že dievča má mať dlhé husté vlasy, tak každé dievča chcelo takéto vlasy mať. Práve tie, ktoré také vlasy nemali, chodievali pod vŕbu a hovorili tam zariekanie: ,,Vŕba vŕba, milá vŕba, daj mi vlasy na dva pásy‘‘. Akoby prosili tú vŕbu, aby sa niečo z jej hustoty prenieslo aj na dievčenské hlavy. Gazdom sa na Zelený štvrtok odporúčalo, aby zasadili plodiny, ktoré sa zaväzujú.
Večer boli obrady, kedy stíchli zvony. Tie sa zaviazali a namiesto zvonov sa používali rapkáče. Boli súčasťou Veľkej noci. Chlapci počas trojdnia behali po dedinách s rapkáčmi a oznamovali začiatok posvätného ticha. Počas Zeleného štvrtka sa mohlo ešte pracovať na poli, prípadne gazdinky upratovali, čo bolo treba. Vo veľkých katedrálnych chrámoch sa svätili oleje , ktoré sa používajú pri krste, na pomazanie chorých, ale aj na vysväcovanie kňazov. Na Zelený štvrtok ľudia zvykli konzumovať vždy niečo zelené, pretože ľudskému organizmu sa žiadalo detoxu. Keď už rástla žihľava a medvedí cesnak, tak sa z nich varili rôzne polievky, prívarky. Na Zelený štvrtok stíchnu zvony.
Veľký piatok bol deň spomienky na ukrižovanie Ježiša Krista. Bol to deň, kedy sa nesmelo hýbať so zemou, nesmelo sa nič robiť. Všetko bolo stíchnuté a ľudia skôr meditovali. Pre Kresťanov platil prísny pôst, raz denne sa mohli dospelí ľudia najesť, výnimku mali deti a dospelí nad 70 rokov. Denným pokrmom bol krajec chleba, ktorý zapili pohárom vody. Potom prichádza Biela sobota. Ráno ženy doháňali to, čo v piatok neurobili. Už v piatok po polnoci zarábali kvások, aby im do ráno vykyslo cesto na veľkonočný chlieb a koláče. V polovici 20.storočia k nám prenikol aj piškótový baranček, ktorý sa v mnohých rodinách pečie stále. Všetko sa urobilo do popoludnia a popoludní už nastal zase pokoj a išlo sa pozrieť na tzv. boží hrob. Po zotmení začali obrady vzkriesenia.
Svätenie jedál a symbolika veľkonočného košíka
Zvyčajne to bolo tak, že v nedeľu skoro ráno gazdinky dali do košíka jedlo, ktoré brali na posvätenie. Bola tam najmä šunka, slanina, klobásy, chren, soľ, zelené bylinky, pálenka a tiež vajíčka. Vajíčka boli symbolom plodnosti a konzumovali sa obzvlášť počas Veľkej noci. Keď gazdinky prišli s posväteným košíkom domov, naservírovali spoločné veľkonočné raňajky. Na Slovensku bol pekný zvyk, že sa podelili všetci s jedným vajíčkom. Rozkrájalo sa na toľko kúskov, koľko bolo členov v domácnosti. Bola to symbolika súdržnosti rodiny. Omrvinky sa nechávali vysušiť a používali sa v rámci ľudového liečenia. Na obed sa zvyklo jesť pečené jahniatko alebo pečený baranček. Na Slovensku sa ale tento zvyk vytratil.
Áno, zvyčajne to bolo tak, že v nedeľu skoro ráno gazdinky dali do košíka jedlo, ktoré brali na posvätenie. Bola tam najmä šunka, slanina, klobásy, chren, soľ, zelené bylinky, pálenka a tiež vajíčka. Vajíčka boli symbolom plodnosti a konzumovali sa obzvlášť počas Veľkej noci. Keď gazdinky prišli s posväteným košíkom domov, naservírovali spoločné veľkonočné raňajky. Na Slovensku bol pekný zvyk, že sa podelili všetci s jedným vajíčkom. Rozkrájalo sa na toľko kúskov, koľko bolo členov v domácnosti. Bola to symbolika súdržnosti rodiny. Omrvinky sa nechávali vysušiť a používali sa v rámci ľudového liečenia. Na obed sa zvyklo jesť pečené jahniatko alebo pečený baranček. Na Slovensku sa ale tento zvyk vytratil.
Na východnom Slovensku v sobotu v rímskokatolíckych farnostiach požehnávali košíky plné veľkonočných dobrôt. Museli v nich byť žltá hrudka, šunka, klobásy a vajíčka. Všetko, čo sa počas pôstu jesť podľa tradície nemohlo. Pôvodne to bola záležitosť len žien, ale teraz prichádzajú celé rodiny.
Rodina Bombová si na požehnanie priniesla v košíku tradičné veľkonočné jedlá - šunku, vajíčka, domáci chlieb, bábovku, baránka, klobásy, hrudku a soľ. „Pri príprave pomáhali aj deti. Recepty mám po mojich rodičoch, odovzdáva sa to z generácie na generáciu. Učím to aj svoje deti, dúfam, že to budú vedieť v budúcnosti sami pripravovať,“ povedala Mária Bombová.
„Je to sestrin košík, ale videla som, čo tam vkladá. Také tradičné východoslovenské jedlá, hrudku, šunku, klobásu, vajíčka, baránka z masla a pečený koláč - pasku,“ dodala.
| Jedlo | Symbolika |
|---|---|
| Šunka | Symbol hojnosti a blahobytu |
| Vajíčka | Symbol nového života a plodnosti |
| Chlieb | Symbol Kristovho tela a života |
| Hrudka | Symbol zdravia a sily |
| Soľ | Symbol ochrany pred zlom |
Veľkonočný pondelok a ľudové tradície
Dá sa povedať, že Veľkonočný pondelok už nie je cirkevný sviatok. Gazdinky aj dnes chodia posväcovať jedlo. Tradíciou sviatkov sú šibači.
Šibanie a polievanie je stará tradícia. Kedysi to bolo určené vyslovene pre slobodných. Mládenec plný sily zobral prútik z vŕby, pošibal jemne nohy, aby dievčina bola čiperná, aby ju nôžky nosili. Pošibal jej boky, aby keď príde čas, porodila zdravé krásne deti a pošibal jej ruky, aby bola pracovitá, usilovná. Je tu aj taký erotický princíp, princíp plodnosti. Mládenec, ktorý bol súci na ženenie, cez prútik odovzdával plodivú silu dievčine, ktorá tiež bola súca na vydaj. Na západnom Slovensku sa používal korbáč a na východnom Slovensku funkciu zohrávala voda z potoka. Voda sa zobrala a dievča sa ňou pofŕkalo. Živá voda znamenala, aby bola dievčina zdravá, krásna a aj tu sa, samozrejme, zachoval princíp plodnosti. Za tento akt dala dievčina mládencovi ručne zdobenú kraslicu.
Tak ako mládenec jej daroval odkaz toho, že po nej túži, dievčina mu to vrátila práve spomínaným vajíčkom. Dievčatá, ktoré mali vyhliadnutého mládenca, tomu urobili tzv. písanku. To bolo veľkonočné vajíčko, kde napísala dievčina veršík a o pár týždňov sa konalo stavanie májov. Hovorí sa, že deň po Veľkonočnom pondelku chodia zase dievčatá šibať na oplátku chlapcov.